Mozaika Európy zo snímok sondy Galileo. V ľade sú zreteľne viditeľné početné praskliny a ryhy. Zdroj: NASA / Jet Propulsion Lab-Caltech / SETI Institute
Európa nad oblačnosťou Jupitera zachytená sondou Voyager 1 už v roku 1979. Zdroj: Kevin Gill from Los Angeles, CA, United States
Európa, jeden z najznámejších mesiacov Slnečnej sústavy, obieha Jupiter ako v poradí šiesty najbližší známy mesiac v strednej vzdialenosti 671 000 km. Jeden obeh jej trvá 86 hodín a rovnako dlho aj otočka okolo jej rotačnej osi, pretože má viazanú rotáciu. Obežná rýchlosť dosahuje hodnotu 13,740 km/s, sklon dráhy k Jupiterovmu rovníku je 0,464° (1,78° k ekliptike). Podobne ako Io, aj Európa obieha okolo planéty v oblasti s vysokou koncentráciou elektricky nabitých častíc. To predstavuje určitú prekážku výskumu tohto mesiaca kozmickými sondami z obežnej dráhy okolo neho, pretože silná radiácia nie je záťažou len pre ľudské telo, ale aj pre elektroniku.
Jej priemer 3138 km je len o niečo vyše 300 km menší ako priemer nášho Mesiaca. Spomedzi Galileiho mesiacov je Európa najmenšia. Jej hmotnosť je 4,80 × 1022 kg a stredná hustota 2,99 g/cm3. Povrchová teplota na rovníku dosahuje približne -140°C, smerom k pólom sú teploty ešte nižšie. Teploty boli zistené z infračervených pozorovaní.
Zvláštnosťou mesiaca je jeho mimoriadne hladký povrch. Zábery zo sond Voyager 1 a 2 ukázali, že Európa je celá pokrytá ľadom. Podrobne ju skúmala a zmapovala až sonda Galileo od roku 1996, ktorá skúmala Jupiter a sústavu jeho mesiacov. Vďaka ľadovému povrchu má Európa vysoké albedo, čiže odráža až 64 % dopadajúceho svetla – päťkrát viac ako Mesiac. Odhady hrúbky povrchového ľadu sú rôzne, ľadová kôra možno siaha až desiatky kilometrov pod povrch. Predpokladá sa, že pod ňou môže ležať oceán kvapalnej vody s hrúbkou 80 až 170 km. V tom prípade by Európa obsahovala viac vody ako všetky pozemské oceány. Existencia kvapalnej vody je možná vďaka slapovým silám Jupitera, ktoré deformujú teleso a tým vytvárajú teplo potrebné pre udržanie tekutej vody. Pod vodou je pravdepodobne kamenný plášť tvorený silikátovými horninami a obaľujúci kovové jadro.
Európa má dokonca aj tenučkú atmosféru, ktorá obsahuje vodnú paru. Atmosférický tlak je však zanedbateľne malý, dosahuje hodnotu asi 1 mikropascal. Definitívne bola vodná para v atmosfére mesiaca potvrdená až v roku 2019.
Ako už bolo spomenuté, povrch Európy je v porovnaní s ostatnými mesiacmi mimoriadne hladký. Brázdia ho však tisíce kilometrov dlhé a stovky kilometrov široké trhliny, ktoré vytvárajú jej charakteristický vzhľad. Povrch mesiaca sa zdá byť geologicky mladý, trhliny vznikli pravdepodobne popraskaním ľadovej kôry v dôsledku slapových síl Jupitera. Ďalšie povrchové útvary sú hladké ľadové planiny a okrúhle či podlhovasté škvrny – lentikuly. Vznikajú vtedy, keď sa odspodu pretláčajú veľké masy teplejšieho kašovitého ľadu, ktoré rýchlo roztopia povrchový ľad. Čiary križujúce povrch Európy sú trhliny v ľade, ktoré vznikli pravdepodobne pri vzájomnom pohybe ľadových krýh. Spočiatku menšie praskliny sa postupne rozpínali. Predpokladá sa, že mesiac je geologicky aktívny a že rozlámané ľadové dosky sa postupne presúvajú po povrchu. Spod ľadu tryskajú gejzíry. Jedným z nich dokonca preletela aj sonda Galileo. Na to sa však prišlo až spätne o 21 rokov neskôr. Výrony vody a plynov spod povrchu Európy potvrdil Hubblov vesmírny ďalekohľad, pričom prvý z nich pozoroval v roku 2012.
Pwyll, mladý impaktný kráter. Zdroj: NASA/Jet Propulsion Lab
Hoci teleso bolo od svojho vzniku podrobené intenzívnemu bombardovaniu asteroidmi a meteoroidmi, geologické aktivity na Európe zahladili väčšinu impaktných kráterov. Jeden z mála veľkých kráterov je nápadný kráter Pwyll. Jeho názov pochádza z keltskej mytológie. Stredová tmavá oblasť krátera má priemer 40 km a môže obsahovať zvyšky dopadnutého telesa. Toto jadro obklopuje svetlejšia kruhová oblasť. Dno krátera je rovnako vysoko ako povrch mesiaca a stredový vrchol je dokonca oveľa vyšší ako obvodový val krátera.
Ďalšie útvary, za ktorých vznik mohla zrážka s asteroidom alebo kométou, sú tmavé elipsovité kocentrické praskliny. Jedna z týchto oblastí má šírku približne 140 km (asi ako šírka Slovenska) a prechádzajú ňou tenké modrozelené praskliny, ktoré vznikli až neskôr.
Podpovrchový oceán Európy je podľa mnohých vedcov najvhodnejším miestom v slnečnej sústave (okrem Zeme), na ktorom by mohol vzniknúť život. Hlboký oceán je ľadovou kôrou čiastočne chránený pred smrtiacou radiáciou Jupitera a zahrievaný jeho slapovými silami. Život na takomto mieste by sa však musel úplne zaobísť bez slnečného svetla a musel by odolávať silnému tlaku. Vedci sa domnievajú, že by sa tu mohli nachádzať podobné formy života ako na dne hlbokých pozemských oceánov v blízkosti výverov lávy.
Sonda Galileo preletela okolo Európy jedenásťkrát. Najviac sa k jej povrchu priblížila v roku 1997 na 200 km. Ku koncu životnosti sondy Galileo sa NASA rozhodla sondu zničiť, aby sa zabránilo možnej zrážke s Európou a prípadnou kontamináciou jej povrchu pozemským životom. Preto bola sonda navedená na kolíznu dráhu s Jupiterom a 21. septembra 2003 zanikla v jeho atmosfére. K Európe sa vďaka jej pravdepodobne pohostinnému prostrediu pre život má okrem JUICE vydať aj osobitná sonda Europa Clipper.
Napísať odpoveď