German Titov na poštovej známke. Zdroj: commons.wikimedia.org
Prvýkrát publikované na astrin.planetarium.sk dňa 8. 8. 2021
V tomto roku slávime 60. výročie letu Vostoku 1, pamätného prvého letu človeka do vesmíru. Meno Jurija Gagarina sa tak zapísalo do histórie. A pritom chýbalo iba málo k tomu, aby sa namiesto neho do dejín zapísal German Titov – prvý Gagarinov náhradník. Titov však tiež letel do kozmu a získal niekoľko prvenstiev. Jeho meno preto širšia verejnosť nepozná trochu neprávom.
Náplňou prvého letu programu Vostok nebolo veľa, v prvom rade išlo o prežitie. Okrem toho mal Gagarin za úlohu otestovať jedenie a pitie v bezváhovom stave, prvý nevyhnutný predpoklad dlhodobého pobytu človeka vo vesmíre. Poznatky z jeho misie však zďaleka nestačili na to, aby sme si mohli s istotou povedať, že človek si raz podmaní vesmír. Výrazný krok k tomu mal urobiť German Titov pri hneď nasledujúcom lete programu – Vostok-2. Jeho let už bol nepomerne dlhší ako Gagarinov 1,5-hodinový oblet Zeme. Titov mal v malej guľatej kabíne kozmickej lode stráviť až 25 hodín. Pritom pôvodne mala misia trvať oveľa kratšie – 4,5 hodiny, čo sú tri oblety Zeme. Hlavný konštruktér Koroľov si však vymohol celodenný let.
Zostava Vostoku-2 sa od rampy odpútala 6. augusta 1961 v čase 5:59:57 UT. Po prekročení stokilometrovej hranice sa German Titov vo veku 25 rokov stal najmladším človekom, ktorý sa do vesmíru pozrel. Keďže bol v tej dobe iba štvrtým človekom celkove, ktorý túto hranicu prekročil, neznelo jeho prvenstvo nijako zaujímavo. Oveľa zaujímavejšie je, že jeho prvenstvo najmladšieho človeka na obežnej dráhe stále pretrváva, hoci vo vesmíre bolo už viac než 567 osôb. Okrem toho bol prvým človekom, ktorý vykonal úplne celý oblet Zeme. Gagarinovi k nemu chýbalo 1 500 km a jeho americkým konkurentom, Shepardovi a Grisomovi, ešte omnoho viac, keďže tí leteli len po balistickej dráhe. Titov sa stal tiež vtedajším rekordmanom v dĺžke pobytu vo vesmíre, hoci toto prvenstvo mu vydržalo iba rok. Vzala mu ho nasledujúca misia Vostoku, let Andrijana Nikolajeva.
Ďalšie prvenstvo pri tomto lete bolo nepríjemnejšie. Titov ako prvý kozmonaut dostal tzv. kozmickú chorobu alebo kinetózu. Ako ukázali neskoršie misie, týmto problémom na začiatku kozmického letu trpí asi 50 % ľudí. V dôsledku bezváhového stavu (a nie kozmického žiarenia, ako sa spočiatku uvažovalo) cítil dezorientáciu a žalúdočnú nevoľnosť. Napriek tomu dokázal dobre plniť zadané úlohy, napríklad ručné riadenie kozmickej lode, čo Gagarin na programe nemal. Vďaka vyčerpaniu a stresu sa na 12. obehu Titov stal tiež prvým človekom, ktorý na obežnej dráhe zaspal. Jeho neozývanie sa bolo dôvodom chvíľkovej paniky a po nadviazaní spojenia a vysvetlení si komunikačného ticha sa tiež stalo predpokladom vývoja kozmického budíka.
Titov ako prvý tiež na obežnej dráhe vykonal malú potrebu. Aj toto bol nevyhnutný test ľudského tela pred dlhodobejšími kozmickými misiami. Úspešne tým zároveň otestoval zariadenie na odvod moču v skafandri.
German Titov v roku 1962. Zdroj: commons.wikimedia.org
Tak ako Gagarina, ani Titova pri pristávaní neminuli dramatické momenty. Problém, vinou ktorého sa neoddelil kábel pútajúci k sebe návratovú kabínu a prístrojovú sekciu, sa po misii Vostoku 1 nevyriešil. Tak ako v prípade Gagarinovho letu, aj Titov zažil kritických zhruba desať minút, po ktorých zradný kábel konečne prehorel a kabína mohla zaujať správnu polohu pre návrat. Potom zostup pokračoval dobre až do výšky sedem kilometrov, v ktorej prebehla automatická katapultáž. Pri nej však Titov nepatrne pohol hlavou, čoho vinou si rozbil nos. Čo bolo horšie, po normálnom otvorení padáka zrazu vypadol z puzdra aj záložný padák. Hrozilo, že vzájomné zamotanie oboch padákov oba znefunkční. Našťastie sa udial opak – oba padáky, hoci zamotané, sa naplnili vzduchom. Tesne pred dosadnutím na povrch mal navyše ďalšie šťastie. Prúd vzduchu ho niesol ponad železničnú trať, na ktorej práve prichádzal vlak, ale Titovovi sa podarilo preletieť tesne nad ním. Po tomto incidente sa už cestovný poriadok vlakov zladil s cestovným poriadkom pilotovaných letov, aby k nemu viac nedošlo. Námestníci Koroľova tiež zahájili vyšetrovanie, prečo sa pri oboch letoch neoddelil kábel prístrojovej a pristávacej sekcie a problém vyriešili.
Titovov let bol označovaný za veľmi riskantný a jeho úspešné zvládnutie zbavilo lekárov mnohých obáv. Kozmický spánok totiž pred odskúšaním vyvolával obavy z nebezpečného zníženia tepovej frekvencie či dokonca zástavy dychu alebo srdca. Zažehnal tiež obavy z toho, ako človek, hormonálne prispôsobený 24-hodinovému dennému rytmu, bude reagovať na také rýchle striedanie dňa a noci, navyše v kombinácii bezváhového stavu a zvýšenej úrovne radiácie. Tým, že sa vrátil zdravý a v poriadku (až na rozbitý nos), otvoril bránu ľudstva do vesmíru zase o kúsok širšie.
Napísať odpoveď