header image

 
 

Králička Hope a jedenásť supermanov 2/3

Prvýkrát zverejnené na www.mamtalent.sk 29. 12. 2012

 
Pete vyšiel na otvorenú palubu. V diaľke počul hučanie vrtuľníka. Novinári, uvedomil si a v kútiku duše im závidel, že si na rozdiel od neho môžu dovoliť nezodpovednosť.

Pozrel na ponorky druhu Deepflight Nextar, okolo ktorých sa ako vždy tmolilo zopár technikov. Keď sa zistí poloha Odyssey (ak sa zistí), nákladná loď na to miesto okamžite dovezie a na dno spustí podmorskú stanicu Alpha, štyri menšie moduly a jeden väčší slúžiaci na príjem potápačov. Podmorská stanica sa káblami prepojí so Sunday Princess, z ktorej budú na jej palubu spúšťať a naspäť na palubu vyťahovať batysféry s posádkou stanice. Alebo možno už batysféry nie, pomyslel si pri pohľade na zvláštne konštrukcie deepflightov. Možno všetku výmenu osadenstva stanice zabezpečia deepflighty. Nepochybne sú rýchlejšie a komfortnejšie ako staré batysféry. Ale ich spoľahlivosť…

Napadlo mu pozrieť sa, ako pripravujú budúcu posádku podmorskej stanice. Spomenul si, že na úrovni otvorenej paluby by mala byť aj potápačská technika. Vstúpil dovnútra a chvíľu blúdil komplexom chodieb. Napokon objavil sklenenú stenu, za ktorou sedeli šiesti muži vyzlečení do pol pása a asistent v bielom plášti im rad-radom pichal injekcie. Vo vybavení miestnosti, ktorá, zdá sa, slúžila ako ošetrovňa aj posilňovňa zároveň, rozoznával také zariadenia, ako prístroje na meranie množstva oxidu uhličitého vo vydýchnutom vzduchu, sterilizátor, stacionárny bicykel.

Hľadel na podávanie očkovacej látky. Po chvíli si vďaka odrazu uvedomil, že pred sklenenou stenou stojí ešte ktosi. Prekvapene sa obzrel a jeho pohľad sa stretol s pohľadom Maggie Reynoldsovej. Opierala sa o stenu chodby, mala založené ruky, a oproti nemocničnej bielobe steny sa jej tmavé vlasy a tmavé oblečenie vynímali.

„Opäť na exkurzii?“ spýtal sa s úsmevom. Pôvodne chcel vypustiť aj poznámku o obdivovaní polonahých svalnatých mužských tiel, ale tú na poslednú chvíľu zarazil.

Prikývla. „Lekár ma pred chvíľou vykázal von. Povedal, že potápačom musí podať profi… prori…“

„Proliferačný faktor,“ opravil ju Pete. „Podáva sa potápačom, keď havaruje jadrová ponorka a je podozrenie na únik rádioaktívneho materiálu. Je to niečo ako prevencia pred chorobou z ožiarenia.“

„Nevedela som, že existuje prevencia pred chorobou z ožiarenia.“ Už sa nedívala na potápačov, ale naňho.

Pete si posunul okuliare. „Je to v podstate novinka. Najnovší výkrik v oblasti biochémie. Ľuďom, ktorým hrozí ožiarenie, sa podá látka, ktorá prinúti ich bunky reagovať tak, ako by reagovali na ožiarenie, avšak skôr, ako k nemu dôjde. Začnú sa deliť, aby nahradili straty, lenže zatiaľ žiadne straty nenastali, takže ak je potom pacient vystavený ožiareniu, zahynú len prebytočné bunky. To pomáha zmierniť následky radiačného syndrómu.“

„A ak ožiarenie nenastane?“

Pete pokrčil plecami. „Po určitom čase prebytočné bunky tak či tak zahynú. Nevýhodou proliferačného faktoru je, že jeho účinky sú časovo obmedzené. Nemôže sa podať neskôr, než dvadsaťštyri hodín pred ožiarením a skôr, ako päť dní pred ožiarením. A tiež sa nesmie podať viac ako dvanásťkrát za život, lebo počet možných delení buniek ľudského tela je obmedzený.“

„Takže takto veria svojmu bezpečnému reaktoru, z ktorého nič nemôže uniknúť,“ poznamenala Maggie.

„Aj tebe to tvrdili? Ale v podstate sa nečudujem. Bez ohľadu na to, že konštruktéri zaručujú bezpečnosť, pri havárii jadrovej ponorky je toto bežný predpis. Mňa skôr udivuje, že im proliferačný faktor podávajú, hoci Odyssey ešte nenašli.“

„Sú veľmi optimistickí.“

„Skôr nezodpovední. Ak sa potápači s podaným proliferačným faktorom do piatich dní nepotopia k havarovanej lodi, zbytočne si premrhali jedno bunkové delenie, ktoré by v inom čase mohlo zachrániť niečí život. Keď si potápač minie svoj počet podaní proliferačného faktora, už sa nikdy viac nesmie zúčastniť záchrany posádky jadrovej ponorky. A vidíš tam toho?“ Ukázal natiahnutou rukou na čiernovlasého potápača. „Toho s tými bokombradami? Poznám ho z minulých záchranných akcií. Volá sa Hugh Romneys a už má za sebou šesť podaní proliferačného faktora. To je polovica jeho kariéry.“

Chvíľu nič nehovorili, pričom Pete si zložil ruky na hrudi rovnakým spôsobom, ako Maggie. Lekár skončil a momentálne niečo hovoril. Niektorí potápači si všimli dvojicu divákov za sklom a zaškerili sa na nich.

„Čo s nimi teraz bude?“ spýtala sa Maggie.

„Zrejme pôjdu do kompresnej komory. Tam ich pripravia na atmosférický tlak, aký bude na stanici Alpha.“

„Myslela som, že moderné materiály sú dosť odolné na to, aby vydržali tlak na dne oceánu aj bez zmeny atmosféry.“

„Pri bežnom podmorskom prieskume áno. Ale teraz musia kombinovať obe techniky, odolné materiály aj zvýšenie tlaku, pretože sú tu priveľké hĺbky. Kilometer vody, to nie je iba tak…“ Zrazu na neho v celej svojej šírke doľahla predstava kilometer vysokého vodného stĺpca, gigantická masa, ktorá mohutnou, s ničím neporovnateľnou silou stláča všetko, čo je pod ňou. Videl zvierajúce sa steny ponorky, zmenšujúci sa priestor a všade navôkol temnota drvivého tlaku, pred ktorým sa nedá uniknúť…

„Pete?“ zvolala Maggie znepokojene.

„To je dobré,“ Pete sa mierne predklonil a zhlboka dýchal pričom vedel, že na neho potápači za sklom pravdepodobne pozerajú. „Som v poriadku. Ja len… nemám rád hĺbky. Neznášam… ich tlak.“ Pri poslednom slove zavrel oči a držal ich pevne zažmúrené, až kým abstraktné farebné výboje za viečkami nevyplavili mučivé predstavy.

„Prečo potom…?“ spýtala sa Maggie stíšeným hlasom a keď Pete zdvihol zrak, videl, že už nestojí vedľa neho, ale pred ním. „Prepáč mi, ak o tom nechceš hovoriť… ak sa to snažíš dostať z mysle… Prečo potom zachraňuješ ľudí z ponoriek?“

„To je predsa jasné,“ pozrel jej do očí uštvaným pohľadom. „Pretože smrť tlakom je taká strašná, že ňou nechcem nechať odísť nikoho. Nikoho. Nemôžem žiť s vedomím, že som neurobil všetko preto, aby niekto neskončil takým príšerným spôsobom.“

Odmlčal sa a pokračoval: „Samozrejme, nerobím to priamo ja. Ja ich z dna nevyťahujem. Ja iba vypracujem postup záchrany podľa vyhliadok na prežitie. Pokiaľ nie je možné posádku vytiahnuť ihneď, ale dá sa s ňou komunikovať, radím jej, čo urobiť, aby podmienky priaznivé pre život vydržali čo najdlhšie. Vytvorím plán, ale dole idú potápači a členovia môjho tímu.“

„No musia nastať situácie, kedy síce urobíš všetko, ale napriek tomu…“ nedopovedala.

Unavene prikývol. „Hej, občas také prípady nastanú.“

Lekár otvoril presklené dvere a rozhovor sa skončil.

 

Nasledujúca stránka



Zóna Úvod do teórie chaosu


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.


 

© 2014 – 2019 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.