Rozhovory zostavila Katarína Bačová

Pre milovníkov hviezd a scifi

V nedeľu 16.marca 2014 sa v Krajskej hvezdárni a planetáriu Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom uskutoční tradičný Deň otvorených dverí. Okrem milovníkov vesmíru si na svoje prídu aj čitatelia scifi. O 17tej hodine sa bude konať krst a prezentácia knihy Večnosť omylov s autorkou Janou Plauchovou. Scifi triler z prostredia vesmírneho výskumu bude pokrstený prachom z meteoritu.

Spisovateľka Jana Plauchová sa prvýkrát predstavila na knižnom trhu v roku 2012 s titulom Nula kelvinov (vyd. Q111). Svojím rozprávačským talentom, originalitou a rozsiahlymi poznatkami vo vedeckých oblastiach, o ktorých píše, zaujala široký okruh čitateľov scifi.

Viac nám o svojich knihách prezradila v krátkom rozhovore.

Prvá kniha býva v živote píšuceho človeka naozajstným zlomom, po ktorom si šťastne zvyká na titul spisovateľ. Ako sa cítiš po vydaní druhej?

O čosi pokojnejšie. Vydávanie prvej knihy vo mne vyvolávalo veľmi silné emócie, sčasti aj preto, lebo som očakávala, že po vydaní knihy sa veľa v mojom živote zmení. No nezmenilo sa skoro nič. Do vydávania druhej knihy som preto už vstupovala s menšími očakávaniami a s menšou nervozitou. Na druhej strane, druhá kniha už bude mať aj krst, čo je pre mňa niečo nové, keďže prvá vydaná kniha krst nemala. Na ten sa teším a sama som zvedavá, ako bude prebiehať.

V čom je kniha Večnosť omylov výnimočná, čím sa líši od tvojej prvotiny?

Večnosť omylov je výnimočná už len tým, že v skutočnosti bola napísaná skôr ako moja prvotina Nula kelvinov, ale vychádza až po nej. Má to svoje výhody aj nevýhody a dúfam, že čitatelia Nula kelvinov nebudú sklamaní, keď zistia, že Večnosť omylov je o niečom úplne inom ako moja predchádzajúca kniha – úplne iné prostredie, dej, témy, myšlienky. Toto prostredie – prostredie kozmického výskumu – možno nie je až také blízke širšej verejnosti, ako bolo civilné prostredie Nula kelvinov. Ale túžila som priblížiť ľuďom aj kozmické tragédie, o ktorých som s veľkým zápalom zbierala informácie dlhé roky, a o ktorých som toho aj oveľa viac napísala, hoci zatiaľ som nič z toho nepublikovala. Zjednodušene môžem povedať, že Večnosť omylov je kratšia, technickejšia a na konci otvorenejšia ako Nula kelvinov a je viac reprezentatívnou v témach, ktorým som sa pri písaní doteraz venovala.

Jana Plauchová číta (november 2013)

Čo momentálne čítate?

Bude to možno znieť zvláštne, ale – Pána prsteňov. Už asi štvrtýkrát. Občas mi príde na chuť prečítať si ho znova, napriek tomu, že sa mi číta dosť ťažko. Má však úžasnú atmosféru, ktorá sa mi spája s jeseňou. Preto ho v septembri znova vytiahnem z police.

Akú knihu by ste nikdy nečítali?

Neodsudzujem striktne žiadny žáner ani tému. Predsudky vedia narobiť veľa škody, preto sa ich snažím nemať. Spracovanie má na výsledok väčší vplyv ako téma. Verím, že pri dostatočne dobrom spracovaní by sa mi páčil skoro každý námet. Navyše mám pomerne široký čitateľský záber, a, čo je možno trochu nezvyčajné, sci-fi je v ňom vo výraznej menšine. Je však pravda, že k určitým typom kníh tiahnem viac ako k iným. Keď sa vyberiem sama do knižnice či kníhkupectva, obídem napríklad sekciu s takzvanou červenou knižnicou. To však neznamená, že by som si román pre ženy za žiadnych okolností neprečítala. Ak mi nejakú knihu odporučí dôveryhodná osoba s tým, že je spracovaná inak a lepšie, než väčšina jej podobných, určite jej dám šancu, aj keď nie je práve mojou šálkou kávy. Občas sa síce stáva, že knihu, ktorú vezmem do rúk, nedokážem dočítať – ale to je už iná téma.

Aké knihy ovplyvnili Váš život?

Takých bolo veľa a najviac v detstve, kedy som bola ľahšie formovateľná. Môžem z nich vybrať napríklad sci-fi román 2001:Vesmírna Odyssea od Arthura C. Clarka. Prečítala som ho, keď som mala asi 11-12 rokov, a urobil na mňa silný dojem. Podobnú atmosféru osamelosti človeka v kozmickom priestore som sa neskôr pokúšala dosiahnuť v jednom zo svojich prvých románov. Keď som si ale Vesmírnu Odysseu znova prečítala o nejakých desať rokov neskôr, už na mňa tak nezapôsobila a jej pokračovanie bolo pre mňa sklamaním. Rovnako ma vôbec nezaujal rovnomenný film a nechce sa mi veriť, že naozaj vznikal spolu s knihou.

Veľký význam má pre mňa aj séria o Harrym Potterovi. Ukázala mi totiž, že je možné, aby sa bestsellerom stala aj dobrá kniha a povzbudila ma tým v písaní. Potvrdila tak moju nádej, že kvalita a predajnosť sa nemusia navzájom vylučovať. Všetky ostatné novodobé celosvetové bestsellery, ktoré som kedy čítala, totiž napovedali opak.

Ku knihám, ktoré ma ovplyvnili v dospelosti, určite patrí Martin Eden od Jacka Londona. Je v ňom výborne podané nadšenie mladého človeka z nádhery sveta, jeho fanatická túžba písať narážajúca na tvrdý odpor jeho okolia, a napokon vyhorenie s temnotou depresie. Táto kniha mi ukázala, že hoci sa od čias, kedy sa odohráva, zmenilo mnohé, redaktori zostávajú stále rovnakí. Zároveň som si vďaka tomuto románu uvedomila, že úspech pre spisovateľa môže prísť až vtedy, keď už bude príliš neskoro.

Napokon mi nedá nespomenúť ešte jednu nebeletristickú – Den, kdy se nevrátila Columbia od Tomáša Přibyla. Mala som pätnásť rokov, keď vyšla a dostala sa mi do rúk, a úplne ma očarila. Keďže som spočiatku nemala peniaze na jej kúpenie, prečítala som ju ešte v kníhkupectve. Obsahuje zrozumiteľne, pútavo a zároveň dojímavo podané informácie o kozmických raketoplánoch a tragédiách pri dobývaní vesmíru. Táto kniha ma nielenže priviedla k intenzívnemu záujmu o kozmonautiku, ktorý pretrval dodnes, ale zároveň bola pre mňa inšpiračnou explóziou. Udala mi smer, ktorým sa pri písaní uberám a pomohla mi sformulovať ciele, ktoré chcem dosiahnuť.