header image

 
 

Vybrané kozmické observatóriá

Tieto článočky o observatóriách som spísala pre koncept knihy Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Pre malý súvis s témou knihy som ich však do finálneho textu nezaradila, preto ich zverejňujem aspoň takto. Ilustračné obrázky pochádzajú všetky z Wikimedia Commons.


V roku 1989 vypustila NASA prostredníctvom nosnej rakety Delta družicu COBE (Cosmic Background Explorer). Jej úlohou bolo presne zmerať infračervené a mikrovlnné žiarenie prichádzajúce zo všetkých smerov, ktoré je pozostatkom po Veľkom tresku. Na jej palube pracovali tri prístroje: DIRBE, prístroj na meranie difúzneho infračerveného žiarenia, DMR, diferenciálne mikrovlnné rádiometre a spektrofotometer pre ďalekú infračervenú oblasť FIRAS. Merania z družice potvrdili správnosť teórie Veľkého tresku a navyše sa zistilo, že v teplote žiarenia, ktoré jej jeho pozostatkom, sú nepatrné rozdiely. Družica pozorovala až do roku 1993.

GRO (Gama Ray Observatory) niekedy nazývané aj CGRO alebo Compton GRO bolo jedno z najväčších astronomických observatórií, ktoré boli kedy vypustené. Malo hmotnosť približne 16 ton. Do vesmíru ho vyniesol raketoplán Atlantis v roku 1991 a v spektre gama žiarenia pozorovalo do roku 2000. Obiehalo Zem vo výške zhruba 450 km, potom NASA rozhodla o jeho riadenom zániku v zemskej atmosfére. GRO sa sústredilo na pozorovanie tých najenergetickejších procesov prebiehajúcich vo vesmíre, akými sú slnečné erupcie, vzplanutia gama žiarenia, pulzary, výbuchy nov a supernov, čierne diery. Jeho gama detektor ERGET bol schopný určiť polohu bodového zdroja gama žiarenia s presnosťou na zlomky stupňa. Ďalšie prístroje boli detektor BATSE, spektrometer OSSE a teleskop COMPTEL.

ROSAT (Röntgen Satellite) je observatórium sledujúce objekty v röntgenovom žiarení. Nad rušivú clonu atmosféry bola vynesená raketou Delta v roku 1990. Jej hlavným prístrojom bol röntgenový ďalekohľad s označením XRT (X-Ray Telescope), v ktorého ohniskovej rovine pracoval buď proporcionálny počítač, alebo snímač obrazu s vysokým rozlíšením. Okrem toho obsahovala aj širokouhlú kameru WFC (Wide Field Camera). Napájanie zabezpečovali jeden pevný a dva vyklápacie solárne panely. Už počas prvého pol roka činnosti počas prehliadky celej oblohy družica objavila 80 000 röntgenových zdrojov a 500 zdrojov žiariacich v oblasti extrémneho ultrafialového žiarenia. Po zvyšok misie (do roku 1998) sonda vykonávala pozorovania vybratých röntgenových zdrojov. Celkový počet zdrojov pozorovaných družicou ROSAT je vyše 120 000. ROSAT sa považuje za priekopníka röntgenovej astronómie, na jej prácu v roku 1999 nadviazalo ďalšie röntgenové observatórium Chandra.

ISO (Infrared Space Observatory) pozorovalo podobne ako IRAS v infračervenom spektre. Ide o observatórium Európskej kozmickej agentúry (ESA), ktoré bolo vynesené na obežnú dráhu raketou Ariane v roku 1995. Jeho orbita je veľmi výstredná s najvzdialenejším bodom od Zeme okolo 70 000 km, pričom najbližší bod k Zemi má výšku okolo 400 až 1 200 km. Obdobie jeho aktívnej činnosti trvalo takmer dva a pol roka. Infračervený teleskop mal priemer 60 cm a jeho citlivosť bola asi 1000-krát vyššia ako citlivosť IRAS-u. Snímky boli omnoho podrobnejšie a infračervený spektrometer mohol zisťovať chemické zloženie aj veľmi slabých objektov. Tok žiarenia bol podľa potreby navedený na jeden zo štyroch detektorov (kamera, fotometer, dlhovlnný spektrometer a krátkodobý spektrometer). Na chladenie slúžil kvapalný vodík a hélium. Napozorované údaje boli vysielané do sledovacích staníc v Španielsku a Austrálii. Medzi objavy tejto družice patrilo napríklad to, že voda sa vyskytuje vo vesmíre v oveľa väčších množstvách, ako sa dovtedy predpokladalo. Po zohriatí hélia nad kritickú teplotu -269 °C musela byť vedecká činnosť družice ukončená, ale naďalej obieha Zem.

INTEGRAL (International Gamma-Ray Astrophysics Laboratory) je družica Európskej vesmírnej agentúry, ktorá sa nad zemskú atmosféru dostala vďaka ruskej rakete Proton v roku 2002. Z obežnej dráhy s veľkou vzdialenosťou od Zeme (počiatočná bola 9000 km a ešte stúpala) sledovala zdroje gama žiarenia a röntgenové zdroje. Na jej palube sa nachádzal spektrometer SPI, kamera na snímkovanie zdro-jov gama žiarenia IBIS, detektor röntgenového žiarenia JEM-X a optický monitor OMC. Jej vedecké pozorovania koordinovalo a riadilo stredisko ISOC v Holandsku. Hlavné pozemné sledovacie stanice sa nachádzali v Rede (Belgicko) a v Goldstone (Kalifornia). V roku 2003 boli z dôvodu silných slnečných erupcií vedecké prístroje družice vypnuté.

Mohlo by vás zaujímať



Populárna veda


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.


 

© 2014 – 2019 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.