Mnohí si ich ešte pamätáme. Decembre pod snehom. Nie postrašené snehom, ktorý za pár hodín, nanajvýš dní, zmizne. Ale celé adventy pod súvislou snehovou prikrývkou. Viacerí sme ich dokonca trávili vo vidieckom prostredí, v ktorom bielučký sneh nepoškvrnili výfuky áut, v ktorom voňali živica a jablká – a nie z umelých voňaviek – a ktorého krajina bola lahodnou pastvou pre oči.

Dnes je všetko preč. Na ten vidiek by sme sa cez advent ešte nejako vedeli dostať, ale pravý sneh si na Slovensku v týchto dobách nezoženieme. Pred dvoma rokmi som ho v adventnom období išla hľadať vo Vysokých Tatrách. Márne. A keď už tam nie, kde potom?

No našťastie som človek tvorivý, ktorý si tvorbou vie mnohé veci chýbajúce v živote aspoň trochu kompenzovať. A tak vznikol nápad prechádzať sa po zasneženej predvianočnej krajinke aspoň pohľadom. Lámala som si hlavu, ako zachytiť esenciu snehom zapadanej prírody a drevených stavbičiek. Špekulovala som, skúšala. A napokon vás hrdo môžem zoznámiť s mojimi zasneženými kúskami vidieka.

Adventný veniec so zasneženou krajinkou je mojím najväčším adventným vencom, aký som kedy vyrobila. Našťastie nevydrží iba jednu sezónu. Znázorňuje domček na samote a jeho „panstvo“ – plot, pripravenú kopu dreva, a listnatý aj ihličnatý les trošku ďalej. V lesoch sa ukrýva kŕmidlo pre srnky. Túto scenériu osvetľujú svetlá veľkých bielych sviečok. Putujete krajinou dýchajúcou zimou s postupne zapaľovanými plamienkami. Tie sú však bezpečne ďaleko od prvkov krajiny.

V tvorbe sa vo všeobecnosti snažím približovať k realite. Nič proti umeleckému skresleniu a skratke, vo väčšej či menšej miere ju má každý druh umeleckého diela. Ale tam, kde to ide, sa snažím o vernosť vyobrazenia. To je môj štýl, to mi sedí najviac. Je to neraz nevyšliapaná cesta neustáleho hľadania. A často i hľadania po lesoch. Veď čo znázorní prírodu lepšie ako samotné prírodniny? Hoci im v tom väčšinou treba trochu pomôcť.

Čo je na tvorbe takejto krajinky najťažšie? Napodiv nie diela ľudských rúk. Budovy sú pravouhlé, ich kostry vyrobíme veľmi ľahko, aj materiálom sa dobre obkladajú. Najväčším kameňom úrazu sú stromy. Zložité diela prírody, ktoré sa nedajú tak ľahko zjednodušiť, aby ostali verné. Sú súmerné, ale nie priveľmi. Ich tenké konáre sa zle modelujú a ťažko udržiavajú nepoškodené. Keď sledujem v obchodoch či na internete vianočné, ale i celoročné dekorácie, vidím, že je to naozaj problém. Domčeky sú neraz „ako živé“, ale stromy? Tie hneď prezradia umelinu.

A tak sama pátram po tom, ako urobiť ihličnatý strom, ten dôležitý symbol Vianoc, čo najpodobnejšie skutočnosti. O mojom hľadaní a výsledkoch ohľadom ihličnatých stromov som už písala osobitný blog. Pripomeniem, že napokon som objavila postup s pre mňa uspokojivým výsledkom, no je nesmierne pracný. To sa odráža aj na cene vecičiek, ktoré tieto smriečky obsahujú. Ostatne, môžete si to vyskúšať sami – návod som zverejnila.

A čo listnatý strom? Našťastie v zime sú bez listov, ale ani to situáciu veľmi neuľahčí. Ak použijete odlomenú halúzku, veľmi pravdepodobne bude vyzerať ako halúzka. Konáre, hoci to tak na prvý pohľad možno vyzerá, v skutočnosti nie sú zmenšeniny stromov. Nemajú ich stavbu. Ako to teda riešim?

Používam korene. Ale nie hocijaké. Musia byť z listnáčov, optimálne z buka, ktoré nachádzam vyvalené v lese. Z nich starostlivo vyberiem a odstrihnem kúsky koreňov, ktoré majú dostatočne „stromovú stavbu“. Ich ďalšou výhodou je, že sú o čosi pružnejšie ako vetvičky a preto aj trochu odolnejšie. Lenže vhodne tvarované korene sú veľmi vzácne. Len zhruba každý tretí vyvrátený strom, ktorý si počas túry v lese prezriem, poskytne to, čo hľadám. Následne ich ešte dotvarujem záhradnými nožnicami.

A kríčky? S nimi je trošku ľahšia práca. Znázorňujú ich lišajníky, ktoré im tvarom aj detailom dobre zodpovedajú. Len ich treba správne nafarbiť.

Smreky z jedle

Bližšie nešpecifikovaný opadaný ovocný strom v záhradke

Do snehovej krajinky však raz zavítala aj obrovská obluda. :-)

Zároveň ponúkam minikrajinky, ktoré si môžete vystaviť počas adventu, sviatkov a pokojne aj po nich. Nenesú vyslovene vianočný motív, skôr pohľady, aké by mali byť v našich končinách prirodzené počas troch najchladnejších mesiacov roka. Prinášam vianočnú „klasiku“ – drevenicu v zasneženom ihličnatom lese, ako aj dreveničku s listnatým stromom v záhradke.

Táto minikrajinka zobrazuje jednu z „najpohľadnicovejších“ scenérií – zasneženú dreveničku v lese. Snehu je ešte málo, tvorí len tenký poprašok, veď pred Vianocami sa zima ešte len pomaly vkráda k nám. Ale sneh už je, súvislý, a našťastie v tejto krajinke neroztopiteľný. Stromčekov je päť, pričom dva z nich (s konárikmi naplocho) znázorňujú jedličky a tri (s konárikmi zvisle) smriečky.

Detaily sú dôležité. Detail je jeden z faktorov, ktorý dokáže odlíšiť poctivý handmade výrobok od strojovej obyčajnosti. Jedným z detailov minikrajinky s chalúpkou je opadanka pod stromčekami. Keď nenakydá veľa snehu, pod stromami zostanú takmer nezasnežené ostrovčeky. A tak je to aj pod mojimi stromčekmi. Táto opadanka, zmes ihličiek a úlomkov suchých konárov, je navyše vyrobená zo skutočnej opadanky nazbieranej pod ihličnanom v mojej záhradke.

To, že sneh tvorí v mojej krajinôčke len tenkú vrstvičku, možno poznať aj podľa ďalších znakov. Jednak neprekryl štruktúru strechy, jednak takmer nenasnežilo pod previs strechy.

V tejto minikrajinke sa presúvame do miernejších zemepisných šírok, lebo stromček, čo tu rastie, je listnatý. Zato zima je pokročilejšia, tuhšia. Na domčeku i plote je hrubšia vrstva snehu a z okrajov strechy visia cencúle.

Všetky minikrajinky dodávam len na osobný odber z dôvodu krehkosti koruniek stromčekov. Som schopná prepraviť ich autom do viacerých miest na strednom Slovensku. V prípade záujmu napíšte, skúsime sa dohodnúť.

Šťastné, vidiecke a zasnežené! :-)

Mohlo by vás zaujímať