Prvýkrát publikované na www.sashe.sk 30. 1. 2021
Pred nejakým rokom či dvoma som vložila na diskusné fórum Sashe otázku, čo niekto pozná výrobný postup na verný umelý ihličnan. Nikto mi neodpovedal. Niet divu. Zdá sa, že výrobu realistického ihličnatého stromku nezvládajú ani výrobné linky na to špecializované. Každý rok pred Vianocami v obchodných domoch vidím neprirodzene kužeľovité plastové predmety, ktoré sa vôbec, ale vôbec nepodobajú na stromy. Týka sa to veľkých stromov, ale aj tých maličkých, desať či dvadsaťcentimetrových. Nemôžem si pomôcť, ale viac ako stromky mi pripomínajú kefy na čistenie fliaš, ktoré prešli cirkulárkou. Mimochodom, takúto „kefku“ si ľahko vyrobíte aj sami z borovicovej vetvičky. A ešte bude aj vyzerať živšie. Stačí jej dlhé ihličie vhodne zostrihnúť, skracovať smerom k vrcholu. Tu je obrázok z Pinterestu:
Toto mi však nestačilo. A tak som si nad výrobou stromčeka lámala hlavu. A lámala a lámala. V dnešnej dobe, keď sa už človek nemôže v čase Vianoc pozerať na reálne zasnežené smreky a jedle, som si chcela urobiť ich zmenšeniny doma. Verné, no aj trvanlivé – čiže čečina, inak dobrý materiál, neprichádza do úvahy.
A čo tak môj najobľúbenejší materiál – šiška? Keď zo šišky viem vyrobiť kvietky, ba aj hríbiky, bol by v tom čert, ak by sa nedali vyrobiť stromy! Navyše medzi šiškou a stromčekom jestvuje istá podobnosť. Jej roztvorené šupiny stoja dookola stredového vretena ako konáre okolo kmeňa. Lež tvar šišky ako celku veľa so stromom spoločného nemá. Ani šupiny nepripomínajú svojím tvarom konáre.
Ale čo tak šupiny zo šišky vystrihať a pripevniť ich na vhodnejšie tvarovaný podklad? A tak som na základe Pinterestu vyrobila toto:
Ako jeden z prvkov krajinky v kruhu to je možno aj dostačujúce, no chcela som viac. Takto postavené a tvarované šupiny (používala som borovice čiernej, lesnej alebo hladkej) sa stále príliš neponášajú na konáre. A tak som naďalej experimentovala. A chodila som po lesoch, obdivovala reálne ihličnany, dostávala ich tvar do oka a dumala som.
No nie vždy hľadím hore, do korún stromov. Ak je turistický chodník zapadnutý snehom, hľadím aj naň. V zime sa totiž rozpadávajú šišky jedlí a trúsia semená, ktoré na hnedom lesnom podklade takmer nie je šanca nájsť. Ale na snehu bijú do očí. A ja ich zbieram, sadím a pestujem. Na chodníku či lesnej ceste by totiž nemali šancu – ako semenáčiky by boli rozšliapnuté ľuďmi alebo prejdené strojom.
Tento rok ma okrem jedľových semienok zaujali aj šupiny z rozpadnutých jedľových šišiek. Roky som hlásala, že jedľová šiška je ako jediná zo šišiek úplne nanič. Nijako použiteľná. Prečo? V škole sa učíme, že smrekové šišky sú tie, čo z konárov visia, a jedľové tie, čo na konároch stoja. No na vrcholce konárov často ťažko vidieť a tak som vymyslela inú pomôcku: smrekové šišky sú tie, čo nájdete na zemi a jedľové tie, čo nenájdete. Rozpadajú sa totiž ešte na strome. Zblízka ich uvidíte, iba ak spadne celá jedľa s ešte nezrelými šiškami. Ak si z nej však odtrhnete túto vzácnu korisť a vezmete domov, v suchu a teple vám aj tak vezme skazu.
Šupina jedľovej šišky je tenká, široká a ohnutá v mieste pripojenia k stredovému vretenu. Vyzerá takto:
No teraz vo mne skrsol nápad. A tak som si z lesa odniesla nielen každoročnú várku semien, ale aj šupín, v ktorých vyrastali.
Zároveň som spozorovala, že šišky smreka lesného sa po rokoch v suchu tiež samovoľne rozpadajú. Pripomeňme si, ako smreková šiška vyzerá:
A teraz príde ten vtip. Smrek a jedľa majú odlišnú nielen stavbu šišiek a ihličia, ale aj koruny. Starší smrek má hlavné konáre rastené kolmo ku kmeňu, ale bočné konáriky z nich visia dole ako zelené drapérie. Aj kvôli týmto slabým bočným konárikom, ktoré nechcú stáť, nie je smreková čečina vhodná na dekorácie (a okrem toho ešte aj pri prvých známkach sucha opadá). Čo napodobní konáre, z vrchnej strany rovné a úzke, zo spodu s nerovnomerným okrajom?
Šupina zo šišky jedle prestrihnutá pozdĺž!
A potom tu máme jedličku. Tej bočné konáriky ovísajú len mierne, takže celé konáre vyzerajú široké a tenké, nie dlhé a úzke ako u smreka. Nerastú však vždy kolmo na strom. Tie v hornej časti sú vyhnuté dohora, na spodku stromu nadol. Čo pripomína takýto konárik?
Šupina smrekovej šišky prestrihnutá priečne!
A tak som si vyrobila z jedľovej šišky malý smriečok a zo smrekovej šišky malú jedličku. Ponúkam vám postup s jedľovou šiškou, ktorý je trošku komplikovanejší, lebo jedľovú šupinu som strihala na tri časti: pravú polovicu, ľavú polovicu a podpornú šupinu, ktorá rástla stredom hlavnej šupiny.
Keď som však výsledný, „smriečok“ porovnala s „jedličkou“, usúdila som, že smriečok je krajší. Ale rozhodnite sami.
Vľavo moja vlastnoručná jedlička, vpravo vlastnoručný smriečok
Postup
Najprv si treba vyrobiť kostru stromčeka. Tou je kužeľ. Na jeho výrobu potrebujeme
- Nožnice
- Lepidlo
- Ostré špendlíky
- Kúsok ľubovoľného tvrdého papiera
- Ceruzku
- Špajdľu
- A ľahko dostupný materiál, ktorý snáď netreba predstavovať…
1. Rozstrihneme rúrku od toaletného papiera tak, ako vidíme na fotografii
2. Pripravíme si špendlíky. Stočíme rúrku do kužeľového útvaru. Nanesieme lepidlo na dostatočne veľkú vnútornú plochu kužeľa.
3. Aby sme kužeľ nemuseli držať v prstoch, kým zaschne, zaistíme prilepenú časť špendlíkmi. Špendlíky tam môžu aj ostať.
4. Keď lepidlo zaschne, odstrihneme prečnievajúci kartónik zo spodku kužeľa, aby bol spodok viac-menej rovný. Netrápme sa, ak sa kužeľ jemne kláti na jednu stranu. Nedokonalosť je povolená, priam žiaduca!
5. Urobíme spodnú časť kužeľa. Priložíme základ kužeľa na tvrdý papier a obkreslíme ju.
6. Vystrihneme podstavu kužeľa tak, že po jej okrajoch necháme zúbky na prilepenie.
7. Zúbky ohneme a natrieme lepidlom
8. Vlepíme podstavu do kužeľa. Nedokonalosti sú stále povolené. Nechajme preschnúť.
9. Pre lepší tvar stromčeka si odstrihnime špajdľu tak, aby výšku kužeľa tak zhruba o štvrtinu presahovala. Túto špajdľu potom nalepme do kužeľa tak, aby stála kolmo a trčala z vrchu. A dokonalosti sú… ale veď už viete. Špajdľu môžeme vlepiť aj neskôr, počas lepenia konárikov.
Poznámka: Ak sa vám spôsob výroby kužeľa zdá byť komplikovaný alebo chcete použiť iný, poddajnejší materiál, môžete. Možnostiam pri výrobe kužeľa sa medze nekladú, jeho povrch však musí dobre chytať farbu aj hmotu z tavnej pištole. Preto sa mi neosvedčili inak lákavé malé polystyrénové kuželíky z obchodu.
Kým kuželík dobre preschne, môžeme si pripraviť „konáre“.
Rozstrihnite šupiny šišky jedle tak ako vidíte na fotografii. Šupiny nesmú byť úplne suché, inak sa budú pri strihaní lámať. Keď však prejdete k ich lepeniu na stromček, už by úplne suché mali byť. Môže sa totiž stať, že sa v priebehu schnutia tak zvlnia, že ako konáriky nebudú použiteľné. Nastrihajte rôzne veľkosti konárikov. Podporné šupiny si odložte bokom.
Keď je všetko pripravené, poďme na druhú fázu. Budeme potrebovať
- tavnú pištoľ
- správne nastrihané šupiny šišiek
- temperové farby
- a samozrejme náš vyrobený kužeľ
Veľmi odporúčam aj používať pinzetu na pridržiavanie šupín, pretože pri nanášaní tavného lepidla na také malé plochy sa môžete ľahko poraniť.
1. Začíname odspodu. Pritavujeme šupiny kolmo ku kužeľu. Rovná strana, ktorú rozstrihli nožnice, bude horná strana konárika. Druhá strana, nerovnomerný a zvlnený okraj, bude spodnou stranou. Bývalá vonkajšia strana šupiny zase miestom pripojenia šupinky ku kostre. Aby dobre držali, nešetríme tavným lepidlom.
2. Postupujeme nahor a používame čoraz menšie a menšie šupiny. Nemusí to však byť železné pravidlo. Je dobré, že šupiny a teda aj konáriky sú rozličné, že ich neumiestňujem úplne pravidelne a že sa neprilepia presne rovno. Práve tieto jemné nedokonalosti dodávajú stromčeku realistickosť.
3. Na vrchole už ako konáre používame nielen hlavné, ale aj tenučké podporné šupiny z jedľovej šišky. Tie pri vrcholci konáre z hlavných šupín úplne vytlačia. Nielen dĺžka, ale aj stavba konárikov sa totiž na skutočnom strome pri vrchole mení.
4. Ak zostanú šupiny, porozdeľujeme ich tam, kde sa mi zdá, že sú nariedko.
5. A máme tu malý smrek. Zatiaľ však vyschnutý. To napravia temperové farby s vhodne namiešaným odtieňom.
6. Aby sme zakryli tavné lepidlo, namiešame hustú temperu. Zvolila som čiernu s hnedou, keďže zatieram vnútorné vrstvy stromu. Tenkým štetcom som takto obchádzala šupiny. Viem, že je to pracné. A nebude to dokonalé krytie. A viete čo? Vôbec to nevadí. Ani to, ak hnedočiernou zašpiním aj nejakú šupinu, ani to, ak niekde ostane drobný kúsok nenatretý. Na umelých stromčekoch mi okrem nerealistických tvarov prekáža aj ich chorobná dokonalosť v tvare a farbe. Teraz idem rebelovať a farbu s tvarom spojím len približne.
7. Táto vrstva nemusí ešte ani zaschnúť a môžeme naniesť zelenú. Odporúčam miešať ju podľa skutočného ihličia. Dostaneme ju zmiešaním oboch štandardných temperových tónov s hnedou. Vzala som široký štetec a farbu som naplácala len tak voľne. Nech sa zachovajú aj fľaky pôvodnej farby šišiek. A keď budete miešať farbu ihličia, nešetrite hnedou. Mala by byť so zelenou zhruba v pomere 1:1. Pôvodné zelené odtiene v tubách sú veľmi agresívne a neprírodné.
8. Hotovo. Smriečok vyrobený z jedle. Tu by sa dalo aj skončiť. Ale čo ak ho chceme zasnežený?
9. Konáriky „smriečka“ sú na modeli aj v skutočnosti dosť tenké. No kým v skutočnosti sa sneh na nich postupne nabaľuje, lepí a tak sa vo tam vo výsledku môže zachytiť aj veľa, na našom modeli aplikujeme sneh naraz a chce to iný proces. Konkrétne s tavnou pištoľou.
10. Na hrany konárikov som nanesieme pozdĺžne slzy tavného lepidla. Necháme zaschnúť a dôkladne očistíme od „pavučiniek“ po tavnej pištoli.
11. Potom som použila bielu farbu Latex, ale rovnako dobre poslúži aj biela tempera. Musí byť len hustá a krycia. Pretrela som ňou nielen vrchné hrany konárikov, ale zámerne som trochu „ušpinila“ aj ich strany. Najviac snehu sa v prírode zachytí na hornej strane, ale nie všetok.
12. Netrápte sa, ak dokonale neprekryjete všetky nanesené plochy tavného lepidla. Na skutočných konároch sa na okrajoch snehových vrstiev niekedy tvorí ľad, ktorý takto verne napodobníte. A podobne ako keď ste konáre natierali nazeleno, ani teraz sa netrápte, ak bielou nezatierate konáre rovnomerne a súmerne. Naopak, podporujte to! Dokonalá symetria je zabijakom živosti.
13. A máme hotovo. Alebo ešte stále nie? Ak chcete, môžete stromčeku vyrobiť aj stojanček. Poslúži kúsok dreva alebo kameňa „posnežený“ bielou farbou. Na stojan ho prilepíme buď priamo, alebo na krátkom kmienku vyrobenom z konárika. Obe možnosti budú vyzerať realisticky. V prípade použitia kmienka, vďaka ktorému vidno aj pod stromček, nezabudnime, že pod stromom veľa nenasneží. A tiež že kužeľ potrebuje farbu aj zo spodnej strany.
Tu je výsledok. Stromček, ktorý má v sebe kúsky naozajstného stromčeka. Kúsky, ktoré ozajstnému stromčeku nebudú chýbať, lebo svoju úlohu kolísky semienok si už splnili. A z týchto semienok sa na jar pokúsim získať skutočné stromy…
A onedlho môjmu prvému stromčeku pribudla aj rodina a okolie…
Napísať odpoveď