Keď som pred rokom na Pintereste objavila, že zo šišky možno vyrobiť kvet, bol to asi môj najlepší objav na tejto sociálnej sieti. So šiškami som pracovala už dlho predtým, dokonca som spísala manuál na ich využitie, ale vystrihať horné šupiny a domaľovať ju do podoby kvetu mi samej nenapadlo. No keď som sa tejto inšpirácie chopila, prišiel nápad rozvinúť ju aj do ďalších foriem než do obyčajných štylizovaných kvietkov či nanajvýš gerber a cínií. Pokúšala som na napodobňovať šiškami aj mnohé ďalšie skutočné druhy kvetov. Ako sa mi to podarilo, môžete posúdiť.
Slnečnica z vystrihanej borovice čiernej. Tento druh šišky pripomína slnečnicu väčšími rozmermi a lupienkami v niekoľkých radoch. Malou chybou je nezahrotený tvar šupín. Všetky žlté kvietky som pred maľovaním najprv namočila do bieleho akrylu, ktorý tejto svetlej farbe vytvoril patričný podklad.
Slnečnica z borovice lesnej je síce menšia, ale jej šupiny sú ostrejšie a v tomto smere viac pripomínajú lupienky. Tu je ale zase problémom primalé stredové „súkvetie“. To som zväčšila tak, že som čiernym náterom stredu prekryla aj bázy šupín.
Z iného súdka je tento pokus o divú ružu. Vznikla zostrihaným borovice vejmutovky až na bazálnu časť, ktorá obsahuje širšie, oblejšie (no neraz aj naprieč rozpukané) šupiny. Z iného druhu šišky sa dajú dokonca prirobiť aj krátke konáriky s charakteristickými lístkami. Tie vznikli z dúglasky tisolistej rozstrihnutej naprieč šiškovým vretenom.
Gerbera je vďačná a predlohe podobná klasika, ktorú možno dostať z borovice čiernej.
Jar prináša nové inšpirácie. Tu máme nešľachtenú prvosienku, ktorá vznikla z bazálnej časti borovice vejmutovky. Jej charakteristické široké lístky boli vytvorené zo šupín presnejšie neurčenej veľkej šišky dovezenej z Ameriky.
Veľmi jednoducho sa dajú vyrobiť aj súkvetia modrice. Ide o miniatúrne (zakrpatené?) šišky smreka strieborného natreté fialovou farbou.
Modrica ide aj inak – z malých exemplárov borovice lesnej. Musíte ich však nejako zabezpečiť proti otvoreniu.
Sedmokráska opäť vychádza z borovice lesnej. Tentoraz z čo najmenších šišiek, aby simulovali tento drobný kvietok.
Ak chceme ešte niečo fialového, môžeme skúsiť zimozeleň. Táto je – asi prekvapivo – zo spodného radu dúglasky, ktorému boli obtrhané podporné šupiny.
Šľachtená prvosienka je tiež zo základu borovice vejmutovky, len jemne inak zafarbená.
Hyacint možno nemá vernú podobu, ale za pokus to stálo. Je v podstate neupravenou, iba namaľovanou šiškou borovice vejmutovky.
V lete sa občas nezaškodí porozhliadať sa po trávnikoch pri chodníkoch. Rastú tam čakanky, ktoré sa dajú borovicami lesnými napodobniť celkom dobre. Dokonca aj ich charakteristické stonky, ako ktoré poslúžili zase konáriky smrekovca so zredukovaným počtom brachyblastov. A, samozrejme, so správnymi farbami.
Pekným kontrastom k fialovomodrým čakankám je púpavovec. Vyberala som naň opäť len najmenšie šišky borovice lesnej.
Prekvapivo sa dá napodobniť aj povoja plotná. Vznikla opäť z dúglasky tisolistej. Vybrané dúglaskové šišky sú vystrihané nielen naprieč, ale majú zastrihnuté aj okraje šupín a odstránené podporné šupiny.
S mojou podobou prvosienok som bola stále nespokojná. A tak som z vejmutovky presedlala na spodné podlažie dúglasky tisolistej s obtrhanými podpornými šupinami.
Časom som zistila, že spodné podložia šišky dúglasky nemajú len toto využitie. Hodia sa pre všetky kvety so širšími lupienkami, ktoré k sebe priliehajú. Do tejto kategórie patrí napríklad divoká ružička…
…či dokonca klinček. V jeho prípade som najspodnejšie šupiny oblámala prstami. V prípade šípovej ruže aj klinčeka som jemne oblámala aj konce radu šupín, ktoré predstavovali lupienky, aby som lepšie napodobnila ich tvar.
Púpava bola tiež poriadny hlavolam. Myšlienky sa mi točili okolo borovice lesnej, lenže aj tie najjlepšie exempláre majú šupiny príliš široké na to, aby sa podobali na púpavové súkvetia. S riešením mi pomohla nečakaná kolegyňa – veverička. Keď som v lese uvidela šišky s rozstrapkanými šupinami rozhryzenými veveričkou, hneď som vedela, že to bude ono. Nájsť správny spôsob farbenia bol kvôli zatváravosti šišiek tiež problém, ale výsledok dosiahol moje očakávania.
Všade používam len spodné podlažia dúglasky – ale čo s vrchými? Hneď, ako som sa na ne pozrela, som vedela, že to budú jabloňové kvety. Lístky pochádzajú z odstránených šupín dúglasky, ale aj borovice lesnej.
A čo tak zakvitnutá lúka z konca jari? Margarétka, kukučka, zvonček, iskerník… aj tieto druhy sa dajú zvládnuť. Všetky štyri kvietky, čo držím v dlani, skutočne vznikli zo šišiek! Margarétka je vystrihaná borovica lesná – spodok, kukučka vrcholec borovice lesnej, pričom každú šupinu som rozstrihla ešte naprieč. Iskreník – opatrne naprieč postrihané šišky smreka bieleho a zvonček? Vrchné poschodie starostlivo vybranej vejmutovky (nie však vrcholec samotný), ktorej tvar šupín som rapídne upravila záhradnými nožnicami.
A napokon asi najprekvapivejšia kvetina, ktorá sa dá vyrobiť zo šišky. Teda zo šišiek. Z veľa, veľa šišiek. Presnejšie ich vrcholcov. Vhodná je borovica lesná aj vejmutovka. Zoznámte sa – šiškový zlatý dážď.
Napísať odpoveď