Prvýkrát zverejnené na www.mamtalent.sk 14. 12. 2012

Zdalo sa, že to nečakali. Napokon prehovoril muž, ktorý vyzeral, že patrí pravdepodobne skôr k administratíve, ako k praktickým stránkam vývoja a konštrukcie kozmického plavidla. „No, kozmické lode a ponorky sú si predsa dosť podobné.“

Pete na neho civel.

„Majú vlastné zdroje elektrickej energie, v tomto prípade jadrové reaktory. Sú hermeticky uzavreté. Disponujú bohatými zásobami vzduchu, potravín a vody – ako ste už iste počuli, misia Odyssey bola plánovaná na tri mesiace a ona sa vrátila už po mesiaci. Keby záležalo len na zásobách, astronauti by mali prežiť ešte aspoň dva mesiace aj viac, keďže loď mala samozrejme rezervy. A hlavne, kozmické lode aj ponorky sú stavané na to, že pracujú v odlišnom zložení prostredia a v odlišnom tlaku, aký panuje na povrchu Zeme. Majú dvojitý trup, ktorý ich ochráni pred nepriaznivým tlakom tam vonku.“

„Ponorky,“ povedal Pete stále pomaly, dôsledne vyslovujúc každé slovo, „sú prispôsobené na to, že väčší tlak na ne pôsobí z vonkajšej strany. Ale kozmické lode sú skonštruované na väčší tlak pôsobiaci z vnútornej strany. Takže zatiaľčo ponorky majú posilnený vonkajší trup, u kozmických lodí to bude predpokladám vnútorný.“ Ty somár, doložil v duchu.

Nielen chlapík, ktorý musel byť určite z administratívy, vyzeral vyjavene. S nimi bude teda úžasná spolupráca, povzdychol si v duchu.

„Zaujímalo by ma,“ znova sa rozhliadol po všetkých, ktorí podľa jeho mienky patrili k Odyssey, „ako vaši ľudia prišli na to, že steny lode vydržia zvonku tlak desať megapascalov. Mám dôvody obávať sa, že toto číslo je dosť zavádzajúce.“

„Po zasadnutí dostanete všetky dostupné materiály,“ ubezpečil ho Sedgewick pokojne.

Keď skončili, Sedgewick povedal: „Zostaňte chvíľu, pán Murray, ak vás to neobťažuje,“ a tak si Pete zase sadol. Okrem neho sa k odchodu nechystal ani Forbes a ďalší muž.

„Poručíka Samuela Forbesa už poznáte. Postará sa o vaše pohodlie na palube Sunday Princess. Teraz dovoľte, aby som vám predstavil Taylora Clementsa, vrchného inžiniera, ktorý vám má priblížiť konštrukciu a možnosti Odyssey. Pán Clements, toto je Peter Murray, bývalý námorník, lekár a teoretik hĺbkového prežitia. Dosahuje vynikajúce výsledky v problematike hlbokomorskej záchrany. Ak niekto dokáže zaručiť, že sa posádke Odyssey nič nestane, je to on.“

Och môj bože, pomyslel si Pete. A to hovorí potom, čo sa stalo Dneperu. Nie je možné, že by o Dneperi nevedel. Forbes aj Clements na neho pozreli s novým záujmom.

„Mohli by ste mi prosím vysvetliť, čo zahŕňa práca teoretika hĺbkového prežitia?“ požiadal ho Clements. Neznelo to ironicky, bol to len prostý záujem od niekoho, kto sa s týmto pojmom ešte nestretol.

„Na základe individuálnych podmienok pri ponorení každej ponorky vypracujem postup záchrannej operácie, aby boli čo najvyššie šance, že posádka sa dostane do bezpečia živá.“ Vedel, že tým im toho veľa nepovedal, ale vysvetliť v krátkosti, v čom spočíva Peteova práca, bolo ťažké.

„Takže vy vypracujete plán, ale osobne námorníkov nezachraňujete?“ uisťoval sa Clements.

Osobne. Zostup do hlbín. Temnota, žiadny kyslík… tlak. Drvivý tlak. Pete vynaložil veľké úsilie, aby tieto obrazy v duchu potlačil.

„Nie.“

Nikto z dvojice sa už na nič nepýtal. Pete očakával, že teraz dostane dokumentáciu, ale namiesto toho sa na neho obrátil s otázkou Sedgewick: „Prečo podľa vášho názoru tú loď nevieme nájsť?“

Pete mu pozrel priamo do očí. „Pretože niekde nastala chyba v určení miesta dopadu.“

Sedgewick pokrútil hlavou. „Takú možnosť sme vylúčili medzi prvými. Dopad spozorovalo nezávisle päť družíc, zostup bol sledovaný mnohými radarmi. Sme si celkom istí, že loď dopadla na týchto súradniciach.“

„Ak tam Odyssey dopadla,“ povedal Pete, „tak tam je.“

„Mňa zaujíma, prečo tam nie je.“

„Inými slovami, pýtate sa, či nepoznám spôsob, akým sa kozmická loď môže z miesta svojho dopadu teleportovať do inej časti oceánu.“

Obaja muži sa nepokojne zamrvili. Sedgewick si zložil ruky pred seba a prešiel k inej téme: „Aká veľká je možnosť, že Odyssey zostala nepoškodená?“

Pete žasol. Nemá takmer nijaké informácie a oni od neho chcú, aby im poskytol závery. „To nie je možné povedať, kým ju nenájdeme.“

„Nie je to možné?“

„Aby som to vedel zhodnotiť, potrebujem poznať hĺbku, charakter dna v danom mieste, uhol, v akom leží, viditeľné poškodenia jej povrchu, profil okolia, aby som vedel, či zostala ležať tak ako dopadla, alebo sa ešte odrazila či prevrátila a až potom znehybnela. To všetko môže zohrávať kľúčovú úlohu v prežití posádky.“

Forbes vyslal otrávený pohľad, akoby chcel povedať: Načo tu toho chlapa vôbec máme?

„Ja havarované plavidlá nevyhľadávam,“ dodal Pete. „Väčšinou ma zavolajú k ponorke, u ktorej je už známa lokalizácia a na základe toho hľadám možnosť čo najrýchlejšej a najbezpečnejšej dopravy posádky na hladinu. Na vyhľadávanie nezvestných ponoriek sa špecializuje moja kolegyňa Naomi Reeseová, ktorá, dúfam, pricestuje už čoskoro.“

Sedgewick nezaujato poznamenal: „Pani Reesová nepricestuje.“

„Prosím…?“

„Nie je naplánovaný príchod nijakého ďalšieho odborníka. Vy ste boli posledný.“

„Ale… môj tím…“ Petea to absolútne zaskočilo. „Kde sú ostatní? Prečo neprídu?“

„Ľutujem, pán Murray, na to sa musíte opýtať kapitána Benetta. Mne jednoducho oznámili, že nikoho ďalšieho už neočakávame.“

„V poriadku.“ Pete vstal. „Ak už odo mňa nič nepotrebujete, idem sa ho spýtať.“ Pozrel na Forbesa. „Môžete mi prosím ukázať cestu do Benettovej pracovne?“

Forbes bol zaskočený. Vymenil si so Sedgewickom pohľady a koordinátor mierne prikývol. „Ako si želáte,“ povedal Forbes. „Nasledujte ma.“

Nasledujúca stránka