header image

 
 

Najčastejšie kladené otázky a odpovede okolo misie Artemis II

Raketa SLS čaká na rampe 39-B. Autor fotografie: NASA Marshall Space Flight Center / NASA/Brandon Hancock

Pôvodne som sem plánovala dať úplne iný príspevok. Ale nedalo mi, keď vidím obrovskú vlnu nepochopenia a šírenia dezinformácií okolo misie Artemis II, ktorá prednedávnom so štvorčlennou posádkou obletela Mesiac. Podávam síce informácie, ktoré si užívatelia môžu ľahko zistiť desaťtisíc možnými spôsobmi, no navzdory tomu sa k niektorým stále nedostali. Nemyslím tým konšpirátorov z trucu – ich „logike“ fakt nerozumiem – ale bežných ľudí, ktorým sa nechce si informácie hľadať. A tak, namiesto písania hromady vysvetľujúcich komentárov, ich dávam sem.

Ak som nezodpovedala všetko, pokojne sa pýtajte. Na slušné otázky vám dám slušné odpovede, nebudem vás posielať na Google ako iní netrpezliví komentujúci.

Prečo ľudstvo nebolo na Mesiaci vyše päťdesiat rokov?

Dôvodov je viacero. Hlavným z nich je, že to nemal kto zaplatiť. Program Apollo – prvé misie človeka k Mesiacu – bol po prepočítaní na dnešné peniaze najdrahším kozmickým programom v dejinách. Do NASA za čias Apolla prúdili 4,5 % HDP. Z dlhodobého hľadiska to bolo absolútne neúnosné. Neprichádzalo do úvahy lietať kontinuálne na Mesiac s ľudskou posádkou do dnešných čias. Ale v minulosti už bol jeden pokus ľudské misie na Mesiac obnoviť – program Constellation. Prezident Obama ho však zrušil z dôvodu výrazného prevýšenia rozpočtu a meškania za harmonogramom.

Prečo keď sme pred vyše päťdesiatimi rokmi vedeli na Mesiaci pristávať a jazdiť po ňom s roverom, teraz ho iba oblietame?

Pretože naň neletíme kozmickými loďami Apollo, ale novými kozmickými loďami Orion, ktoré sú ešte neodskúšané. Zamyslite sa: vytiahnuť posledné lode Apollo z múzea a odpáliť ich k Mesiacu je nezmysel a na výrobu nových lodí Apollo už dávno neexistujú výrobné linky. A skopírovať technológie Apolla? Apollo bolo na svoju dobu super, ale už vtedy malo nedostatky a z dnešného pohľadu ich má rádovo viac. Skutočne chceme vyrobiť navlas rovnakú vesmírnu loď s počítačom väčším ako skriňa a pritom menšou výpočtovou kapacitou ako dnešné mobily? Skutočne chceme poslať k Mesiacu vesmírnu loď s batériami, ktoré môžu dôjsť, a nie s neobmedzeným zdrojmi energie tvorenej solárnymi panelmi? Toto sú len dve z množstva vecí, ktoré bolo treba na kozmických lodiach na Mesiac vylepšiť, a tak bolo úplne logické vyvinúť novú kozmickú loď. Lenže s novým typom lode začínate od nuly. Aj v testovaní.

A to sa nedali použiť aspoň skúsenosti z Apolla?

Isteže dali. Aj použili. Preto program Artemis napreduje odvážnejšie ako Apollo a súčasne s menším rizikom pre astronautov. Keď prvýkrát leteli astronauti Apollom, zostali s ním len na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme. Ešte aj druhý pilotovaný let Apollom mal byť iba na zemskej orbite, ale napokon zamieril na v tej dobe značne riskantný let okolo Mesiaca. Kým prvý pilotovaný let Artemis letí rovno k Mesiacu! Iný dôkaz, že harmonogram misií Artemis je oveľa svižnejší než u Apolla? Viete, aké poradové číslo misie malo Apollo, ktoré prvý raz obletelo Mesiac? 8! Dobre, lety Apollo 1, 2 a 3 neprebehli, takže reálne to bolo 5. Ale aj tak si to porovnajte s poradovým číslom aktuálnej misie Artemis – 2!

Štart misie Artemis II. Autor fotografie: NASA Kennedy Space Center / NASA/John Kraus

A prečo na Mesiaci nepristanú?

Predošlé argumenty nestačili? Dobre, tak ešte jeden fakt dôležitý dôvod: pretože zatiaľ nemajú pristávací modul. Kozmická loď k Mesiacu (oboch programov) sa skladá z troch základných častí: veliteľský modul, servisný modul a lunárny modul. Veliteľský a servisný, ktoré sú až do okamihu tesne pred pristátím sústavne pevne spojené, sú uspôsobené na dlhší let vesmírom a väčšie úpravy dráhy. Lunárny modul je uspôsobený na pristátie a štart z Mesiaca, ale nie pre samostatný dlhodobý let vesmírom. Mať všetky funkcie naraz v jednej vesmírnej lodi, tak ďaleko ani dnes ešte skutočne vo vývoji nie sme! Nuž a nový lunárny modul pre program Artemis zatiaľ chýba. NASA vyhlásila závod o to, ktorá súkromná firma ho vyrobí ako prvá. Pretekajú sa SpaceX a Blue Origin. Tak uvidíme.

Kedy teda pristanú na Mesiaci?

Pôvodne mala na mesačnom povrchu pristáť už nasledujúca misia programu Artemis – Artemis III. To by bolo ale opäť veľmi, veľmi odvážne. Medzi obletom Mesiaca v 20. storočí, čiže misiou Apollo 8, a prvým pristátím na Mesiaci, čiže misiou Apollo 11, boli ešte dve medzimisie. NASA nedávno rozhodla, že medzi prvým obletom Mesiaca programu Artemis a prvým pristátím programu Artemis bude predsa len aspoň jedna medzimisia – Artemis III. Pristane teda až misia Artemis IV. Odhaduje sa to na rok 2028. Odklady sa dajú čakať, ale nie veľké, pretože na rok 2030 avizovala svoje prvé pristátie na Mesiaci Čína!

Ako dokážu astronauti prežiť prelet Van Allenovými pásmi?

Jednoducho. Rovnako ako dokážete vy prežiť exkurziu do Černobyľskej elektrárne. Radiácia v nich síce je zvýšená, ale ani zďaleka nedosahuje smrteľné hodnoty. Väčším problémom by bola neočakávaná erupcia na Slnku, ktorej rádioaktívne častice by zasiahli kozmickú loď, ale aj pre tento prípad existujú núdzové postupy.

USA momentálne vedú vojny, kde by zobrali peniaze na takúto misiu?

Misia Artemis II je síce mimoriadne drahá, ale drvivá väčšina z tých peňazí bola do nej investovaná dávno pred rozpútaním aktuálnych vojen, a značná časť pred zvolením Donalda Trumpa za prezidenta. Najnákladnejší je vývoj a ten prebiehal celé roky dozadu. Každoročný rozpočet NASA sa tiež schvaľuje dopredu, rozhodne to nie je tak, že každé ráno si Trump sadne k stolu, na ktorom sú miliardy dolárov a uvažuje, akú veľkú kôpku dnes pridelí na let k Mesiacu a akú na vojnu na Blízkom východe…

Východ Zeme spoza Mesiaca. Autor fotografie: NASA/Reid Wiseman

Ako je možné, že táto nová raketa je menšia ako raketa spred 50 rokov?

Výška rakety nie je ani zďaleka jediný parameter, ktorý rozhoduje o jej výkone. Rovnako záleží aj na jej priemere, použitom palive, prítomnosti bočných raketových stupňov… a tie napríklad nová mesačná raketa SLS má, kým stará mesačná raketa, Saturn V, ich nemala. Navyše, raketa Saturn V niesla pri lunárnych misiách aj pristávací modul, čo raketa SLS nebude.

Prečo sú fotografie Mesiaca z misie Artemis II v takom nízkom rozlíšení?

Pretože posielať snímky vo vysokom rozlíšení je dátovo veľmi náročné a zbytočné, keďže Artemis za pár dní pristane a snímky a videá sa budú dať stiahnuť oveľa jednoduchšie. NASA preto rozhodla len o poslaní niekoľkých ikonických záberov.

Mohlo by vás zaujímať



Kozmonautika Populárna veda


Napísať odpoveď na Slavomír Fridrich alebo stlačte tu pre zrušenie odpovede

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 11     Upozornenia: 0

Autor Milan Antoš St apr 8th 2026 at 3:54 pm  

Ty argumenty nejsou zrovna přesvědčivé
1/ Pokud budeme srovnávat nosnost Saurnu5 a SLS, tak Saturnn výrazně překonává SLS jak v nosnosti na LEO, tak i k Měsíci. K jeho nosnosti by se měla dostal až verze Block 2, která však byla zrušena
2/ Je jedno, že mez i Apollem 8 a Apollem 11 byly ještě dva lety a teď bude jen jeden. Jenže mezi A8 až 11 uplynulu jen 7 měsíců a teď to bude mezi ARTEMIS 2 a 4 minimálně 2 roky, ale spíšse více.
3/ konečný vzhled letu a přistání zatím není ani zdaleka jistý, zrovna tak, kolik a kterých raket bude k jednomu letu potřeba vypustit.

Přestaňme se ohánět nějakými konspiračními teoriemy a snahou je vyvracet, když v současnosti není vůbec jasné, jak se k tomu Měsící poletí

Autor Adhara St apr 8th 2026 at 4:51 pm  

Bod 1. OK, stačí pre laikov doplniť, že SLS nebude niesť zároveň s Orionom aj lunárny modul a preto si nevyžaduje mať až takú nosnosť ako Saturn V?
Bod 2: To je ale dané odlišnými dedalinmi oboch programov. Apollu priháralo, keďže mal na Mesiaci pristáť do roku 1969 a prvý pilotovaný let malo iba v 1968, Artemis má viac času.
Bod 3: Nevidím v článku žiadne tvrdenie opaku. Ako jasne píšem, pre zarytých konšpirátorov to nie je, len pre tých, ktorí sa pýtajú a sú otvorení odpovediam (niektorí to vyslovene vo svojich komentároch zdôrazňujú, aby ich ostatní neposlali hneď do…).

Poslednú vetu vášho komentára nechápem, snáď viete, že Artemis II reálne prebieha, to už je isté, aj keby nedajbože program ďalej nepokračoval. A toto sú otázky, ktorými ľudia spochybňujú práve Artemis II a Apollo. Nie ďalšie misie programu Artemis.

Autor Slavomír Fridrich St apr 8th 2026 at 5:29 pm  

Technická poznámka.. Apollo používalo čisto kyslíkovú atmosféru o veľmi nízkou tlaku.. A hlas astronautov znel „ako Mikimaus“..
Materiál k konštrukcii, bol fakt ľahký, doslova „alobal“.
„Dnes“ tam letia s „normálnou“ atmosférou..
Všetok ten hardware.. Je omnoho ťažší..
Preto aj konštrukcia skafandrov viazne..

Autor Adhara St apr 8th 2026 at 9:41 pm  

Áno, to viem, ale nemyslím, že je to nutné v týchto stručných odpovediach spomínať. Jasné, starý lunárny modul nebol vôbec bezpečný, kvôli tým „pár vrstvám alobalu“, ale aj malými dverami, o ktoré si nesmeli štrajchnúť skafander… Cez Astrin mi vyjde článok na podobnú tému, ktorý sa venuje aj skutočnosti, že bezpečnosť astronautov je dnes oveľa väčšia priorita ako za Apolla.

Autor Slavomír Fridrich Št apr 9th 2026 at 7:49 pm  

„..bezpečnosť astronautov je dnes oveľa väčšia priorita ako za Apolla.“
Ako to povedať „politicko korektne“?
Ja osobne sa obávam, že naopak ochota tvoriť a vydávať „odvážne manažérske rozhodnutia“, od dôb projektu Apollo, výrazne vzrástla..

Autor Adhara Št apr 9th 2026 at 9:39 pm  

Prečo si to myslíš?

Autor Slavomír Fridrich Pi apr 10th 2026 at 6:54 am  

Stačí si spomenúť, na tú „zábavu“ okolo letu Boeing Starliner. To že tá loď má doslova závažné konštrukčné vady, bolo známe už pred štartom. A tý manažéri s Boeingu a NASA, to museli vedieť veľmi dobre. Síce to dobre, ale bolo to na hrane..
A dnes.. Tu máme Orion a jeho problematický tepelný „brzdný“ štít.
Všetci kto sa o vec zaujímajú aspoň trochu viac, sú teraz nervózny.

Autor Adhara Pi apr 10th 2026 at 1:05 pm  

Ale v oboch prípadoch by sa v prípade pristávania v týchto kozmických lodiach posádkam nič nestalo. V porovnaní s tým, že posádke Apollo 8 až Apollo 11 dávali 50 % šancu na prežitie je to riadny rozdiel.

Autor Slavomír Fridrich Pi apr 10th 2026 at 4:46 pm  

Starliner ale pristál bez posádky, v automatickom režime. Posádku bolo nutné, núdzovo evakuovať loďou Dragon. Čo spôsobilo značné trable v prevádzke a zásobovaní ISS (trvajú do dnes).
Manažment Boeingu sa teoreticky mohol vzoprieť, rozhodnutiu NASA, a ponúknuť astronautom štedrú finančnú odmenu za to že do lode nastúpia a pristanú s ňou. Ale nenašli na to odvahu. Bolo by to rozhodnutie, za ktoré by preukázateľne niesli zodpovednosť oni sami.
Mno.. A k lodi Orion a jej posádke.. Kým nepristanú..
Napíšem iba.. Baruch ata Adonaj Elohejnu melech ha-olam, ose ma’ase berešit.

Autor Adhara Pi apr 10th 2026 at 10:59 pm  

Podľa toho, čo som čítala, mi celá tá aféra so Starlinerom a „stroskotaním“ na ISS pripadá ako, s prepáčením, priposratosť zo strany NASA. Dávať to na jednu úroveň s haváriami raketoplánov, hoci pristátie prebehlo v automatickom móde bezpečne, to mi pripadá úplne mimo mísu. Mali sa opýtať posádky Gemini 8 ako vyzerá skutočný problém s tryskami. :-) A aj posádka Gemini 8 prežila…

Autor Slavomír Fridrich Ne apr 12th 2026 at 12:16 pm  

Neviem, ako veleniu NASA. Ale mne osobne po úspešnom pristátí lode Orion, celkom slušne odľahlo.
Možno už začínam byť „byť príliš starý“. Alebo som „priposratý“.
Subjektívne, to môže nazvať každý nazvať, podľa vlastného vkusu.
:)


 

Páči sa vám moja tvorba? Kúpte mi kakao.

© 2014 – 2026 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.