header image

 
 

Neexistencia mimozemšťanov FAQ

Autor: LeCire

Autor: LeCire, upravené

Toto je v roku 2010 spísaný zoznam najčastejších argumentov, ktorý používajú zástancovia mimozemského života spolu s mojimi protiargumentmi. Nejde o fyzikálne a biologické argumenty, ale filozofické (fyzikálne a biologické vysvetľujem v prednáškach). Samozrejme, netvrdím s istotu, že sme vo vesmíre sami – toto vyhlásenie sa zrejme nikdy nebude dať potvrdiť na rozdiel od tvrdenia, že sami nie sme. Aj keď napriek rozvíjajúcej sa astronomickej technike, spektroskopii, družicovým pozorovaniam a prieskumným sondám stále nikde nenájdeme nijaký mimozemský život, zástancovia mimozemského života môžu hovoriť, že predsa nie je vyvrátené, že niekde ten život je. A majú pravdu. Nemôžeme preskúmať celý vesmír, aby sme zistili, či v ňom život je alebo nie je. Ale… toto je zopár argumentov, prečo je napriek nedostatku dôkazov rovnako rozumné veriť v neexistenciu života ako v jeho existenciu. A možno aj rozumnejšie.

Takže…

…prečo by sme nemohli byť sami?

1. Ak by sme boli vo vesmíre sami, bolo by to plytvanie priestorom. Nie je možné, aby celý ten priestor bol len pre nás!

Zástancovia tohto tvrdenia, musím vás sklamať. Vesmír je plytvanie priestorom, minimálne z hľadiska hmoty. To je fakt. Vesmír je taký nepredstaviteľne veľký, že napriek obrovskému množstvo hmoty, ktorá sa v ňom nachádza, je jeho priemerná hustota len 2 protóny na kubický meter. Protón je častica menšia než atóm, neuveriteľne malá, takmer nehmotná. Predstavte si, že by hmota vo vesmíre bola rozložená rovnomerne. Potom by sa celý vesmír dal označiť za obrovské vákuum, za gigantické, takmer prázdne priestory. Vesmír priestorom rozhodne nešetril a keď je v ňom hmoty tak poskromne, prečo by nemohlo byť aj života?

A okrem toho, kto hovorí, že vesmír vznikol práve za účelom života? Prečo by nemohol vzniknúť aj za iným účelom, napríklad za účelom existencie hviezd? A akýsi život, to by mohol byť len vedľajší produkt? Prečo vôbec musel vznikať za nejakým účelom? Čo nám dáva právo tvrdiť, že vesmír vznikol kvôli nám a možno aj kvôli ďalším podobným bytostiam na iných planétach? Ja si myslím, že tento obrovský priestor tu určite nie je „pre nás“ a je možné, že „pre nás“ tu vo vesmíre primárne nie je vôbec, ale vôbec nič.

2. Ale vesmír je predsa nekonečne veľký. Tak ako v ňom môžeme byť sami?

Po prvé, či je vesmír nekonečný, nie je vôbec isté. Momentálne skôr prevažuje názor, že čo sa množstva hmoty v ňom týka, nekonečný skôr nie je. Vráťme sa však k predstave nekonečného vesmíru. Ak by bol vesmír skutočne nekonečný, obsahoval by nekonečné množstvo hmoty, a platili by v ňom všade rovnaké fyzikálne zákony (čo sa zdá, že platia), potom by z toho logicky vyplývala nasledovná (nie príliš pekná) situácia: Nekonečno, to je dosť zvláštny pojem, hlavne keď s ním chceme počítať. Akýkoľvek zlomok z nekonečna je tiež nekonečno, však? Dobre. Takže si predstavte nekonečný vesmír, v ktorom je nekonečné množstvo hviezd. Ak by čo i len jedna z milióna hviezd mala planétu s vhodnými podmienkami pre vznik života, mali by sme vo vesmíre nekonečné množstvo planét s podmienkami vhodnými pre vznik života. Ak by čo i len na jednej z milióna týchto planét vznikol život, mali by sme tu nekonečne veľa planét so životom. Ak by sa čo i len jeden z milióna životov vyvíjal podobne ako ten pozemský, tak by vo vesmíre nekonečne veľa krát vznikol človek a ľudstvo. Ak by sa dejiny čo i len jedného z milióna „ľudstva“ podobali našim dejinám, tak by sme tu mali nekonečný počet takmer identických dejín. To by znamenalo, že vo vesmíre vznikol nekonečný počet bytostí, ktoré by boli takmer identické s vami. Dosť hrozivá predstava, nie? A zaujímavé je, že ľudia, ktorí si myslia, že život vo vesmíre musí byť preto, lebo vesmír je nekonečný, si neuvedomujú, že z nekonečného vesmíru automaticky vyplýva, že vo vesmíre žije nekonečný počet ich dvojníkov.

Ak je vesmír konečný, nachádza sa v ňom aj konečný počet hviezd – podľa jedného odhadu rádovo 10 000 000 000 000 000 000 000 v približne 200 000 000 000 galaxiách.

2. 1. A to je azda málo?

Máte pravdu. Nie je. Ak aj vesmír nie je nekonečný, nachádza sa v ňom veľmi veľa hviezd, z ktorých väčšina aspoň teoreticky môže mať planéty a na nich môže vzniknúť život. Ale tieto hviezdy a ich planéty musia splniť obrovský počet kritérií a ani ich splnenie im nezaručuje, že tam ten život aj vznikne. Tým, že je ich počet konečný, nie je samozrejmé, že sa zopakuje rovnaká či skôr veľmi podobnej situácia.

3. Ak život vznikol raz, musí vzniknúť znova.

Prečo? Ak máte šťastie a hodíte v sto hodoch kockou za sebou šestku, musí sa vám to podariť znova? Skúšať to môžete, ale silne pochybujem. Žiaľ, skutočnosť, že sa niečo nepravdepodobné udialo, vedie mnohých ľudí k presvedčeniu, že tá nepravdepodobnosť v skutočnosti nebola až taká vysoká, že bola odhadnutá či vypočítaná zle. Pritom to ale vôbec tak nemusí byť. Ak napríklad niekoho postretne bizarná nehoda, napríklad ho v lese napadne medveď, už viac nevkročí do lesa bez pušky či aspoň protimedvedieho spreja, hoci by už s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy viac medveďa nestretol. Je to iracionálne zmýšľanie vlastné väčšine ľudí, no treba sa na to pokúsiť pozrieť objektívne. Mnoho ľudí chodí po lese nepripravených a na medveďa nikdy nenarazí. Že mal dotyčný smolu ešte neznamená, že sa mu to nutne musí stať aj druhýkrát alebo že tá pravdepodobnosť stretu s medveďom po prvom útoku nejako vzrástla. Neuveriteľné zhody náhod sa stávajú. Ale že sa niečo také stalo raz, ešte nedáva vesmíru za povinnosť, aby sa to stalo znova.

4. To, že vznik života bol vysoko nepravdepodobný zázrak, je tvrdenie pánbožkárov.

Nezmysel. Ak nastane čosi vysoko nepravdepodobné, ešte neznamená, že to musela spôsobiť nadprirodzená sila alebo inteligencia. Aj nepravdepodobné veci sa môžu udiať úplne samovoľne, bez akejkoľvek pomoci „zhora“, hlavne, ak sa im na to dá dosť času a priestoru. Čo neznamená, že možno pomoc zhora vylúčiť, ale neznamená to ani, že je nutná a že bez nej sa dejú len bežné a pravdepodobné veci. Ak vyhráte v lotérii, bol to zásah zhora? Ak vás zraní padajúci meteorit, bol to zásah zhora? (No dobre, v tomto prípade áno, ale doslova. :-)) Tieto zhody náhod sa vari nedajú vysvetliť bez Boha?

5. Naše súčasné poznatky o svete predsa nie sú dokonalé, ktovie, kde bude veda o 100 rokov. Možno zistíme, že život vôbec nie je taký krehký ako vyzerá, alebo že vo vesmíre je oveľa viac planét podobných Zemi, ako sme predpokladali.

Samozrejme, nikto netvrdí, že dnešná úroveň vedy je na vrchole poznania. Množstvo ľudí z najrôznejších dôvodov dúfa, že prídu ešte nejaké neuveriteľné objavy. Ako obísť teóriu relativity, ako vyliečiť rakovinu, že sa objaví planéta podobná Zemi, kde sa ľudstvo bude môcť presťahovať potom, ako Zem už kompletne dorazí… trochu mi to pripomína čakanie na nejaký úder z nebies, ktorý razom rozrieši všetky naše problémy, alebo nám splní to, po čom dávno túžime. Ale veda nie je nijaká dobrá víla, aby plnila len naše očakávania. Čo ak sa stane pravý opak – ďalšie vedecké poznatky zistia, že vo vesmíre sa vôbec nijaké planéty podobné Zemi vôbec nevyskytujú, alebo že život z nejakých nám zatiaľ neznámych príčin nemôže prežiť na nijakej planéte okrem Zeme? Šanca, že časom zistíme niečo podobného charakteru, je rovnako veľká ako šanca, že časom zistíme, že život je ešte prispôsobivejší, ako sme si mysleli alebo že tých planét podobných Zemi je tu viac, len sme ich nevedeli objaviť.

6. Predstava, že sme vo vesmíre sami, je nadutá, egocentrická, stavia nás na úroveň bohov…

To v žiadnom prípade! To, že život je niečo jedinečné, predsa neznamená, že je to niečo viac. Viete, aké obrovské množstvo objektov je jedinečných, preukázateľne sa nachádzajú vo vesmíre iba jediný krát? Každý vesmírny objekt je viac či menej jedinečný. Zoberme si taký Mars. Veríte, že niekde inde vo vesmíre ešte existuje úplne rovnaká planéta, s rovnako červeným povrchom, s rovnakou 27-kilometrovou sopkou na povrchu, s rovnakou sústavou gigantických kaňonov? Nie. Mars je jedinečný. A znamená to vari, že Mars je vo vesmíre niečo extra? Máme sa k nemu modliť, ako starovekí Gréci? Isteže nie! A na tomto fakte by nič nezmenilo ani to, keby si mal Mars možnosť uvedomiť, že je vo vesmíre jedinečný. My túto možnosť máme, možno ako jediní vo vesmíre, ale to nič nemení na fakte, že sme iba veľmi zaujímavé a zložité chemické zlúčeniny a vesmír je plný iných zaujímavých a zložitých chemických zlúčenín. Len oni si to neuvedomujú. My áno. A naše postavenie vo vesmíre na planéte obiehajúcej okolo bezvýznamnej (i keď na pomery svojho okolia dosť neobyčajnej) hviezdy v bezvýznamnej galaxii to dokazuje.

Mohlo by vás zaujímať



Len tak...


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 39     Upozornenia: 0

Autor Marián J. So júl 18th 2015 at 11:06 pm  

Ahoj,
Zaujímavé čítanie. Osobne aj ja ma problém stráviť pojem „nekonečný vesmír“. Vesmír by mohol kľudne byť konečný a byť súčasťou niečoho ešte väčšieho, čo si zatiaľ nedokážeme ani len predstaviť? Život vo vesmíre je u mňa samostatná kapitola. Ak by existoval život vo vesmíre, prečo si ľudia myslia že bude podobný nášmu (na báze uhlíka)? A že bude inteligentný? Alebo iný pokus. Čo ak existuje život tak vyspelý a na takej úrovni, že ho našimi technológiami nebude schopný zaregistrovať? Myslím na tak veľký rozdiel, ako je medzi ľudstvom a planktónom. A vôbec, vieme dokázať, že život vznikol na zemi? Čo ak sa tu nejako dostal od niekadiaľ z vesmíru vo veľmi jednoduchej podobe a dokázal sa adoptovať a vyvíjať….
Chcel som povedať, že ak niečo neviem dokázať, tak žiadnu možnosť nevylučujem.

mj

Autor Adhara Ne júl 19th 2015 at 9:16 am  

Ahoj,
Vďaka za komentár. Otázky, čo kladieš, sú dávno známe a riešim ich vo svojich prednáškach „Možnosti extrasolárneho života“ a „Tma, kam sa pozrieš?“, pretože pri ich nich treba zájsť medzi odborné argumenty – toto sú len filozofické. Až na tú panspermiu, lebo tá podľa mňa vôbec nič nerieši – prvotný život raz kdesi vzniknúť aj tak musel, preto neviem, načo to komplikovať pre život extrémne nebezpečnou kozmickou cestou.
Samozrejme, žiadnu možnosť nevylučujem ani ja, ale ak je niečo extrémne nepravdepodobné, napríklad výhra v športke, tak s ňou ani nepočítam. :-)

Autor alamo Št júl 14th 2016 at 7:32 pm  

mnooo.. keď poviem že „ja v niečo neverím“, podľa mňa to má, takú istú „hodnotu“ ako keď tvrdím „ja v niečo verím“.
keď poviem „neverím na existenciu emzákov“, tak v podstate „verím v to, že emzáci neexistujú“
stále je to iba o viere..

dalo by sa to inak?
čo tak „dúfam, že nejaký tý emzáci existujú“?
samozrejme väčšina z nich, asi ani nedosiahne fázu „inteligentný život“ (niekedy mám totiž pochybnosti, či už sme tú fázu dosiahli my sami.. ehm.. občas mi na to stačí, pozrieť sa do zrkadla.. X veľkých pív, urobí svoje)
ak by aj nejaký skutočne inteligentný E.T. vznikol, nemusí mu jeho životné prostredie uľahčovať vytvorenie technologickej civilizácie, nejaká tá „inteligentná chobotnica“ plávajúca v oceáne pod sto kilometrami ľadu, by to so snahou o lety do vesmíru mala ťažké, a so základnou snahou založiť oheň, už fest..
dá sa očakávať že väčšina „inteligencie“ nachádzajúcez sa vo vesmíre, asi pláva v nejakom tom oceáne, a spieva tam dlhé smutné piesne.. asi ako delfíny a veľryby na zemi (niekedy dokonca inteligentný život zamrzne vo vývoji, v tak zvanej „kancelárii“, a potom už ani nespieva.. dokonca u nás „doma“!)
treba pamätať aj na to, že „inteligentný“ život vzniklý v procese evolúcie, podľa všetkého automaticky bude mať „úžasnú“ schopnosť sebalikvidácie, ktorú veľmi ťažko zvládať (X pív.. urobí svoje..)
preto podľa všetkého, nájsť nejakého „E.T.a“ schopného postaviť „UFO“, bude dosť ťažké

vesmír a život?
mohol by mať vesmír, zabudovanú schopnosť tvoriť život na tých najabsurdnejších miestach?
podľa mňa mohol, pretože
a, vesmír má zjavne schopnosť, vytvárať čoraz zložitejšie usporiadané štruktúry
b, uchovávať v týchto čoraz zložitejších a zložitejších štruktúrach, záznamy o dejoch minulých

už keď sa pozeráme na nejakú vzdialenú hviezdu, my sa nedívame na ňu, my sledujeme „záznam“ o nej, a dešifrujeme ho
to svetlo k nám môže kľudne letieť XXX miliónov rokov, a keď ho sledujeme, tá hviezda už ani nemusí existovať
dívame sa na záznam o jej existencii
ďalej je tu napríklad geologický záznam, geologické vrstvy s ktorých si môžeme urobiť predstavu o dejinách existencie „života“ celej planéty
sú tu zirkóny, drobné kryštály, ktoré sa v geologickom čase, neustále premiestňujú z hlbín na povrch, a s povrchu do hlbín, a pri každom ponorení sa na nich vytvorí nová vrstva, a podľa počtu tých vrstiev vieme že superkontinent sa na povrchu zeme vytvoril a zase rozpadol už najmenej štyri krát za sebou

DNA aj RNA, sú podľa mňa iba ďalšie zložitejšie formy záznamu, tvoriace sa neustále vo vesmíre
následne vo vesmíre vznikol „USB kľúč“ :)
je v tom kontinuita, evolúcia schopnosti vesmíru „pamätať si“
organický život asi nebude „vrchol“, ale iba jeden zo „stupňov“ – „štádium“ v tomto procese

Autor Adhara Št júl 14th 2016 at 10:24 pm  

Mám pocit, že okrem prvého sú všetky odstavce tohto príspevku trochu mimo témy. Ako hovorí úvod príspevku, toto nie je debata o fyzikálnych a biologických problémoch existencie mimozemského života. Nebudem preto reagovať na jednotlivé body, na to sú tu moje prednášky (nalinkované v tomto príspevku). Okrem toho sú to väčšinou veci (mne) úplne jasné.

Autor alamo Št júl 14th 2016 at 11:15 pm  

a nasleduje po tých prednáškach aj diskusia?
pretože momentálne mám pred sebou, ešte dva týždne dovolenky, a mal by som ísť pozrieť otca a sestru do Žiaru nad Hronom

Autor Adhara Pi júl 15th 2016 at 9:48 am  

Samozrejme, diskusia je vždy.
Ale predtým sa diskutujúcim odoberú nože a iné zbrane. :-)

Autor alamo Pi júl 15th 2016 at 3:16 pm  

Tak teda nechám plameňomet doma.

Autor alamo Pi júl 15th 2016 at 8:09 pm  

Moment…
Práve som si uvedomil, že s tohto tvojho zoznamu filozofických argumentov, akosi nie je jasné, čo ten pojem „mimozemský život“ má vlastne obsahovať?
Majú to byť iba „malý šedý“, ako ten preškrtnutý na obrázku, ktorý k nám majú údajne potajomky lietať na „UFO“, a robiť „zlotu“?
Nejaká v priestore od nás tak vzdialená, cudzia technologická civilizácia, že oni nevedia o nás, a my o nich?
Inteligentný život existujúci v podmienkach, kde by bolo veľmi obtiažne, až nemožné vybudovať technologickú civilizáciu.
Vyšší organický neinteligentný život ako taký?
Cudzí najjednoduchší prvoci?
Dokonca iba nejaká základná replikujúca sa „chémia“?
Pretože každá s týchto kategórií, má inú, postupne v poradí ako som ich vymenoval, stúpajúcu pravdepodobnosť existencie.
Každá s týchto kategórií by si zaslúžila vlastnú argumentáciu.
Pretože čitateľ môže ľahko nadobudnúť dojem, že úplne zavrhuješ aj možnosť existencie, toho najjednoduchšieho mimozemského života.

Autor Adhara Pi júl 15th 2016 at 9:39 pm  

To nadobudne správny dojem. Podľa mňa pravdepodobne neexistuje ani ten najjednoduchší život, replikujúca sa chémia. A tá pravdepodobnosť samozrejme ešte klesá v súlade s tým, čím vyspelejšie a bližšie majú tie mimozemské formy života byť.

Autor alamo Pi júl 15th 2016 at 11:30 pm  

Zaujímavé.
Ja som sa kedysi, dopustil takéhoto výroku
„Od mimozemského života, očakávam tri veci:
Po a, že bude výživný. Po b, ľahko stráviteľný. Po c, že bude aj chutný.
A keby nič s toho, tak máme predsa horčicu a chren.. Pomocou horčice a chrenu, sa dajú zjesť, tie najneuveriteľnejšie veci..“
Dosť silácke slovo.
Pravdou však je, úžasnú možnosť že sme vo vesmíre dokonale sami, by som privítal s nadšením. Bohužiaľ osobným založením som skeptik, stoik, a tak trochu kynik „život je pes, a vesmír priam.. sviňa..“ Jednoducho neverím tomu, že by k nám vesmír, alebo náhoda, alebo život ako taký, bol až takto zhovievavý.
Pravdu povediac, od možnej existencie, aj toho najjednoduchšieho „E.T.ho“ očakávam, totiž jedine tak „určité komplikácie“ (eufemisticky podané).
Keby si mala pravdu, skutočne by ma to potešilo.
Možno je to tak aj preto, že jedno s prvých sci fi, čo sa mi dostalo do ruky, bolo Kmeň Androméda.

Autor Adhara So júl 16th 2016 at 9:22 am  

Prejavom zhovievavosti náhody by bola skôr existencia mimozemského života. I keď to, či je to zhovievavosť, je diskutabilné, ako sa možno dočítať v mojej úvahe Život je spôsob, akým hmota môže trpieť.

Ten zvyšok príspevku neviem či je vtip, alebo sa naozaj bojíš, že by nám sem niečo malé zelené prišlo „robiť zlotu“, ako si napísal.

Autor alamo So júl 16th 2016 at 11:29 am  

Ak sa na život dívame ako na utrpenie (mám o tom určité pochybnosti, napíšem ich pod článok k veci), tak kontakt s nejakým iným cudzím životom, možno dokonca fungujúcim, na iných princípoch a podľa iných pravidiel, je už pre možnosť vzájomného nepochopenia, veľkolepá príležitosť, ako si už dostatočne pestrú paletu utrpení, rozšíriť o nové doteraz nepoznané „úžasné zážitky“.
Či sa toho bojím? Ako sa to vezme. Obávam sa, že ani ten najzáludnejší „E.T.“, nedokáže vo vymýšľaní príkorí, ktoré možno človeku spôsobiť a strpčiť mu život, tromfnúť človeka samotného. A ako ukazuje ten „gastroastronomický“ úvod, môjho predošlého príspevku, otázkou je, či by sa „E.T.“ nemal skôr báť nás, ako my jeho? Celú „horu zloty“, mu môžeme narobiť aj my. Stačí k nemu poslať, jednu jedinú fušersky vysterilizovanú sondu, a „E.T.“ zažije Kmeň Androméda naruby, bez toho aby v to bol od nás zlý zámer. Samozrejme mohlo by sa to skončiť aj naopak, bez akéhokoľvek zlého zámeru.
Či to malo byť humorné? Občas mám sám problém rozoznať, čo myslím humorne a čo smrteľne vážne.
Ten „gastroastronomický“ výrok napríklad.. Ochutnal by som? Neochutnal? Neviem.. Neviem.. ;)

Autor Adhara So júl 16th 2016 at 8:28 pm  

Ako by dopadol stret s mimozemšťanmi – ak by existovali – už zase odbáča od pôvodnej témy… a mimo toho to bol námet hromady sci-fi kníh, napríklad medzi klasiky vzájomného nepochopenia a nevedomého ubližovania patria Stalker, Enderova hra či Večná vojna (z tých, čo som čítala). Trochu som sa tejto téme venovala aj ja, napríklad v poviedke Mračno sa mimozemšťania nad ľudstvom nechápavo škriabu po hlavách (ak nejaké majú :-)). Môj román Čierna diera zase v sebe obsahoval námet Vojny svetov naruby – ľudstvo, pravda, už omnoho technicky vyspelejšie než dnes, začalo obsadzovať a dobývať planétu nevinných mimozemšťanov. Tí ako technicky vyspelejší, hoci mierumilovnejší, dali ľudstvo do laty, no to po dlhej dobe začalo vystrkovať rožky znova… Tieto moje, ehm, rané diela, však nie sú publikované (ani internetovo) a v súčasnosti je pre na téma stretu ľudstva s mimozemšťanmi vo sci-fi už klišé. Najmä keď je toľko iných skvelých sci-fi tém, o ktorých sa dá písať.

Autor alamo Ne júl 17th 2016 at 9:34 am  

Odbáčam od témy, to je pravda. Témou je tvoja viera, v to, že Mimozemšťania neexistujú.
Spochybňovať cudziu vieru v čokoľvek, to je citlivá téma, je to, ako keby sa človeku, niekto iný snažil žrať nervy, alebo piť krv.
Tak ma napadá závažná otázka, prečo by sme mali „my ľudový filozofi“, zaostávať v etike, ešte aj za upírmi? Upíri majú vraj pekný zvyk, aby ti pili krv, najprv ich musíš pozvať. Koniec koncov, cicanie krvi a žranie nervov, si zaslúži iba ten, kto o to naozaj stojí.
Tak sa najprv slušne opýtam. Smiem vstúpiť? :D

Autor Adhara Ne júl 17th 2016 at 12:08 pm  

Nuž, aj etika upírov sa vyvíja, nečítal si Twilight? V modernom poňatí to už ide aj bez pozvania. :-) Ale milé, že sa pýtaš, no diskusiu na tému existencie mimozemšťanov by som fakt nerada viedla cez komentáre, lebo to za a) k ničomu nikdy neviedlo (ako je zrejmé z príspevku Ufóni – náboženstvo ateistov) a za b) to aj tak nemá význam bez vypočutia si mojich prednášok, ktoré nemám chuť prepisovať do komentárov.

Autor alamo Ne júl 17th 2016 at 2:54 pm  

Nuž Twilight som nečítal, ani nevidel filmy. Venoval som pozornosť nejakým recenziám, následkom čoho som skonštatoval že „nie som osoba ženského pohlavia, v násťročnom veku“, a navyše sú mi ehm.. „sympatickejší“, taký tí pôvodný upíri zo „starej školy“, s ktorými etika neetika, zásadne treba komunikovať metódou „kôl do srdca a odťať hlavu“. Dalo by sa povedať, že ma odradili predsudky. :P
Tak teda prednáška. Chcem si ju oficiálne objednať. Konkrétne Možnosti extrasolárneho života. Ako na to?
Mám ti napísať na mail s planetária plauchova@planetarium.sk? A ktorý deň, by najviac vyhovoval?

Autor Adhara Po júl 18th 2016 at 9:28 am  

Tak to sa asi Meyerovej nevydaril jej úmysel urobiť z upírov sympatické osobnosti. :-)
Tá prednáška, hm. Rozmýšľam. Problém nie je s objednaním – tam by pokojne stačila aj ústna dohoda cez komenty – ale s tým, že si ju objednáva jediná osoba. Pretože vstupné je síce jedno euro na osobu, ale zároveň ide o individuálnu exkurziu, ktorá musí zaplatiť minimálne 20 eur. Inými slovami, prednášky sa robia pre minimálne 20 ľudí alebo pre individuálne exkurzie so 7 a viac osobami (s tým, že v rámci tej exkurzie dostanú aj ďalšie dva programy). Takže najschodnejšou cestou by asi bolo, keby si nahovoril ďalších 6 ľudí na tú individuálnu… lebo predpokladám, že platiť sám 20 eur asi nechceš. :-)

Autor alamo Po júl 18th 2016 at 12:35 pm  

20 euro?
Po určitom vnútornom boji, s istou temnou stránkou mojej osobnosti, ktorej som dal meno „Uncle $crooge McDuck“, som sa rozhodol, že tú nesmierne ťažkú obeť vykonám.
6 ďalších záujemcov? To by bol asi väčší problém.. Skúsim nahovoriť niekoho z rodiny? Neter? Ale neviem ako budem úspešný.
Do Žiaru cestujem zajtra.
Ako vlastne vypadá pracovná doba v planetáriu? Nemám žiadnu predstavu.

Autor Adhara Po júl 18th 2016 at 1:09 pm  

Ja som v robote bežne od 9:00 (rátaj ale radšej od 10) do 17:00, ani neskôr to však nie je žiadny problém. Len tú presnú hodinu potrebujem vedieť už dnes. A doveď, koho sa dá. :-)

Autor alamo Po júl 18th 2016 at 5:19 pm  

Tak zajtra to budem, mať už automaticky vyplnený celý deň. Čo tak v stredu? O druhej po obede?
Ale ak treba, tak sa prispôsobím. Rodina my vie niekedy vyplniť čas nečakane dokonale.

Autor alamo Po júl 18th 2016 at 8:51 pm  

Trochu upresním.. V mojom prípade to „rodina“ neznamená „manželka, deti.. alebo alimenty“, ale „otec, mama, stará mama, sestry a podobne“. Občas neviem či je to výhoda, alebo problém.

Autor Adhara Po júl 18th 2016 at 9:47 pm  

Streda je kapičku nabitá, je tam jedna exkurzia + detská verejnosť. Ak v ten deň, muselo by to byť jednej, iné hodiny príliš do úvahy neprichádzajú… leda ak potom po šiestej večer.

Autor alamo Ut júl 19th 2016 at 8:06 pm  

Prepáčte, ospravedlňujem sa, že som online až teraz, ale len čo som pricestoval do rodného mesta ZH, ocitol som sa v kruhu rodiny.. žiadna zmena..
Tak teda prednáška v stredu večer o (po) šiestej?

Autor Mroks Po júl 18th 2016 at 8:56 pm  

Tak o koľkej bude vlastne tá prednáška, aby som vedel, či sa stihnem dostaviť ? :-)

Autor Adhara Po júl 18th 2016 at 9:49 pm  

Super, ďalší záujemca! Mohli by ste sa nejako dohodnúť a možno aj na vstupné zložiť. :-)

Autor Adhara Ut júl 19th 2016 at 10:00 pm  

Tak v stredu o šiestej… na ostatné odpoviem, keď bude viac času…

Autor alamo St júl 20th 2016 at 10:03 pm  

Prednáška bola skvelá, ničomu sa nedalo oponovať. Problémy sa začali cestou domov. Natália (tá mne príbuzná bytosť, čo mala na hlave dredy), chvíľu básnila „..predsa v nejakej inej galaxii..“ atď. Nakoniec dodala „Aj keby o nich vedeli, tak nám to zataja“. Ja som sa jej spýtal „A kto? Taký nejaký chlapi v čiernych oblekoch, na očiach zrkadlovky?“ Načo ona radikálne zmenila tému „Takže ty si si objednal prednášku?“, musel som priznať že áno. Nasledovala otázka „A naozaj si si ju objednal, kvôli mimozemšťanom?“
Nakoniec tá Hlbina Myslenia, veľavravne vyhlásila „Poznám Pravdu“. Obávam sa že tá jej pravda, sa nijakého mimozemského života netýkala.
Otázka je, čo ďalej?
Tak keď už sa dokonale historicky znemožniť, čo keby som ťa pozval na kávu? (ale neter tam už ťahať nebudem)

Autor Adhara Št júl 21st 2016 at 10:45 am  

Tak to som rada, že prednáška splnila svoj účel a nebolo treba vytiahnuť ťažší kaliber v podobe doplňujúcej prednášky „Zázrak, že sme tu?“. Teda, oprava, že splnila účel aspoň u polovice publika… hoci, divné, veď o tých iných galaxiách sme sa bavili už po prednáške a uznala som, že s rozšírením hľadania života v iných galaxiách možnosť stúpa (hoci podľa mňa to príliš nepomôže). Ale hej, takých, čo poznajú Pravdu, by bolo. :-)

K druhej časti tvojho komentára – a dokedy zostávaš v Žiari? Ja totiž až do nedele nemôžem – to nie je výhovorka, to sú fakty. :-) Btw., môžeme túto diskusiu presunúť na mail (uvedený na spodku stránky).

Autor alamo Št júl 21st 2016 at 3:23 pm  

tak som teda odpísal do schránky :-)

Autor alamo Ne júl 24th 2016 at 4:55 pm  

Teraz neviem. Poslal som tú poštu správne? Neposlal? Prišla? Neprišla?
Mám zajtra odísť preč? Nemám?
Zostaneme len pri konverzácii cez komentáre? Nebude to trochu „Viktoriánske“?

Autor Adhara Ne júl 24th 2016 at 7:10 pm  

Poslal a odpísala som. Neprišlo? Skúsim znova. Inak, neviem, či vo viktoriánskej dobe mali konverzáciu cez internetové komentáre. :-)

Autor alamo Ne júl 24th 2016 at 8:32 pm  

Neviem prečo, ale domnieval som sa, že polovica vtedajšej literárnej tvorby sú romány v listoch. (asi za to môže Shelleyová a jej Frankenstein) Asi by boli Viktoriáni, s písania komentárov, vo vytržení.
Čo myslíš, používali by aj oni caps lock?

Autor Adhara Ut júl 26th 2016 at 9:33 am  

Veľké písmená mali, ale bohvie, či ich používali na vyvolanie dojmu bliakania. :-)

Autor Ivo Kaipr Pi feb 1st 2019 at 5:44 pm  

K tomuto zamyšlení posílám odkaz na zajímavý článek, ve kterém je probrána možnost, že jsme sami, protože jsme vznikli velmi brzy po vzniku tohoto vesmíru:
https://sciencemag.cz/proc-jsme-mozna-jedina-civilizace-v-galaxii/
Dál bych k tomu měl odkaz na článek velmi chytrého fyzika Jana Fikáčka, který vysloveně „brojí“ proti nekonečnu:
https://fikacek.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=597669
Má tam toho víc, co stojí za přečtení. Jedna z podivuhodností, které jsem se od něj dozvěděl, je řešení štěrbinového paradoxu pomocí pilotní vlny (takže kvantovku možná čeká velká revoluce, jenže je tam problém s počítáním, asi stejně jako u superstrun) , ale to je už off topic. Mimochodem, český matematik Vopěnka dal dohromady koncept celé matematiky bez pojmu nekonečna, vyšlo to posmrtně (jo, životní čas…kdyby to tak dokázal ještě i prosadit!), ale k tomu mám jen někde článek z Vesmíru a nikdo na to nemá čas, aby o tom něco populárnějšího publikoval, ačkoliv je to konečně konec švindlu, který odhalil už kdysi Zénón.

Ovšem zásadní je, že pokud zatím nejsme schopni najít stopy života nikde jinde, měli bychom filosoficky považovat život na Zemi za extrémně cenný. Ono se to prostě nemusí povést už nikdy, natož aby se povedl vývoj civilizace. A proto by zásadním smyslem lidské existence mělo být zachování (a tudíž i vesmírná expanze) života a civilizace, obrana před dosud známými možnými katastrofami . Kdo jiný to udělá, než život sám, tedy my? Dosavadní obrana byla víceméně stejně šťastná jako samotný vznik. Vypadá to jako banalita, ale myslím, že není. Že tímto lze nahradit metanaraci, kterou bylo náboženství a různé ideologie. V podstatě se to už děje, od filmů dětských i dospěláckých po knihy a projekty NASA. Ale pořád to lidi dostatečně nespojuje, pořád je to daleko – ale to je jen kvůli tomu, že nechápeme pravděpodobnost. Možná bychom potřebovali zažít malou, ale přitom hodně děsivou katastrofu, abychom měli jakési „očkování“ a pochopili, co je skutečně důležité….

Autor Martin5 Št feb 7th 2019 at 10:17 am  

Pokiaľ cheme poznať odpoveď na otázky „koľko je prirodzených, resp. reálnych čísel“, tak sa pojmu nekonečno (a jeho rôznym mohutnostiam) nevyhneme. Nekonečno je dôležité práve tak ako napr. imaginárne čísla. Zenónove alegórie poukazovali na nedokonalosť vtedajšej úrovne matematiky. Limity a rady tieto nedostatky odstránili.
Nekonečno v reálnom svete je druhá vec. Blog ma príliš nepresvedčil a už úvodné tvrdenie je dosť mimo realitu(„Přitom je tak snadné zjistit, že nic takového nemůže existovat“). V podstate odporuje sám sebe. Trvá na tom, že nestačí abstraktne uvažovať ale treba veci odmerať – v rámci fyziky Ok. Následne sa ale snaží dokázať a postulovať, že nekonečno nedokážeme odmerať. Ak je to tak, tak nemáme ako dokázať, či nekonečno v reálnom svete existuje alebo nie, a potom úvodné tvrdenie o tom, aké je to ľahké, je úplne mimo. Ak by sme aj súhlasili s argumentáciou v blogu (s čím sa tiež celkom nestotožňujem), tak nanajvýš prídeme k tomu, že nedokážeme rozhodnúť, či nekonečno v prírode existuje alebo nie. Nemôžme ho na základe tohto blogu poprieť.

Autor Ivo Kaipr Pi feb 8th 2019 at 12:18 am  

Jak moc jsme ty nedostatky matematiky s nekonečnem odstranili, na to bych doporučoval přečíst toho Vopěnku. Úvod třeba zde: http://ceskapozice.lidovky.cz/zivot-matematika-petra-vopenky-se-zatmel-jako-slunce-p0b-/tema.aspx?c=A150324_165736_pozice-tema_lube a ta knížka samotná je třeba zde: https://www.kosmas.cz/knihy/220141/nova-infinitni-matematika-i.-velka-iluze-matematiky-20.-stoleti/ . Věřím, že tam byste odpovědi našel.

Matematika je pomůcka k poznávání reality, nikoliv realita, je to jen zobecnění a zpřesnění některých rysů naší představivosti, naší řeči, naší zkušenostní logiky, která je zobecněním povahy našeho světa, tj. jeho skladebnosti, vrstevnatosti, setrvačnosti, kvazistability, evolučnosti (ve smyslu zachovávání těch dějů, které se opakují, cyklí, evoluce jako třídění z hlediska stability). Nekonečno je pomůcka v matematice. Otázka mohutnosti množin je víceméně něco jiného než otázka typu „kolik je přirozených a kolik je reálných čísel“ – ale jste-li matematik, Vopěnka vám na matematické otázky matematicky odpoví. Ovšem v podstatě matematikům „ničí dosavadní poklidný svět“ – a je jasné, že to bude bolet. A je taky možné, že nebude mít štěstí na pokračovatele a nikdo nevytvoří to, co stojí za to vytvořit. Možná řešení současných v podstatě matematických problémů superstrunové teorie leží zrovna v tomhle směru? To nelze odhadnout. Stanislav Lem má o tomhle jeden podivuhodný text, myslím že je v Dokonalé prázdnotě, https://www.ulozto.cz/!vohumzgjS/lem-dokonala-prazdnota-1971-pdf , jo, už jsem ho našel, Odysseus z Ithaky, ale je to strašně dávno, co jsem to četl, tak si nejsem jist jeho vyzněním, jestli jsem si k němu nedomyslel příliš svých významů :-)

Ale podstatné je nikoliv matematické, tj. vymyšlené nekonečno, ale fyzikální, reálné. To samozřejmě není dobře rozhodnutelné, můžeme být v konečné kouli, ale naše cesta nikdy nepovede na její konec, když se naše každá cesta nutně zakřiví, aby byla cestou.

Mimochodem já s Fikáčkem souhlasím jen v něčem. Svět klidně může být nekonečný…protože ve skutečnosti vůbec nevíme, co ta představa znamená, je to totálně vágní záležitost. Můžeme se zeptat „a co je za tím koncem?“ Aneb co to je nic? Je ne-náš ne-prostor nic? Vždyť to je jen zase ukázka omezení naší řeči a „zneužití“ negace mimo její definiční obor, stejně jako je nekonečno „zneužití“ sčítání….přílišná extrapolace, abychom mohli nějak operovat s nepředstavitelnem.

Myslím si především, že filosofické dohadování o tom, zda je svět konečný nebo nekonečný, je asi stejně plodné jako dohadování o andělech na špičce jehly. Lidé potřebují poznat reálný vesmír tak, aby zachovali svoji civilizaci, aby ji ubránili před katastrofami, vůči kterým je dosud bezbranná. Budou-li lidé, kteří jsou schopni zvládat hodně složité modely, v přílišné míře věnovat svoje síly něčemu podobnému, jako kdysi byla soustava egyptských bohů a jejich vztahů nebo scholastické disputace (i když zase tříbení logiky důležité bylo – nemyslím to absolutně, jen jako metaforu) sestavování a luštění křížovek nebo tkaní dalších a dalších zábavných mýtů, namísto aby se věnovali poznávání reality, tak je dost možné, že zůstaneme bezbranní a přežijeme nejbližší katastrofu jen nějakou shodou náhod – nikoliv vlastním přičiněním. A to by byla škoda, nebo dokonce „ostuda,“ ne? Kde mohla civilizace být, kdyby Archimedes pomocí techniky své Syrakusy doopravdy ubránil? Třeba by Galileho přišel o tisíc let dřív? Kde jsme mohli být? Kolik máme ještě času?

(Lze to samozřejmě vše zpochybnit, protože aktivita nemusí vést k lepšímu výsledku než pasivita, podstatné a nezpochybnitelné ale je, zda chceme být aktivními činiteli vlastního osudu, jakkoliv slabými, nebo pasivními)

Autor Július Henzely St jan 31st 2024 at 1:15 pm  

Ale, ale, čo tá hrubica hneď na úvod: „zoznam …, ktorý používajú …“
Nedokázal som to citovať s „í“, ako je uvedené. To si nik od roku 2015 nevšimol?

Autor Adhara St jan 31st 2024 at 1:51 pm  

Vďaka za upozornenie, opravené. Nuž, tento článok ani zďaleka nepatrí k najnavštevovanejším a v komentovaní sa tu užívatelia tiež nepretŕhajú, tak preto…

A čisto zo zvedavosti, poviete mi, prosím, kde ste to citovali?

Autor Mroks Pi feb 2nd 2024 at 6:59 am  

Veď bol z tej hrubice taký zhrozený, že to nedokázal ani citovať. :-D


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.