header image

 
 

Veľká zmena v osobnom živote

Stabilný čitateľ mojich stránok si určite všimol, že nepíšem osobné blogy. Jeden z dôvodov je prostý – neboli by pre vás zaujímavé. Život nie je román, a tak je schopný aj dva roky plynúť zúfalou nemennosťou. Lenže od založenia tohto webu uplynulo už šesť rokov, čo je štandardne doba, po ktorej je aj taký ukážkovo neakčný život ako ten môj dokopaný k nejakej zmene. A tak vám s radosťou oznamujem najväčšiu zmenu, aká sa za posledných šesť rokov v mojom osobnom živote odohrala:

Sťahujem sa do Kremnice. Do vlastného rodinného domu so záhradou!

Takže tu idem bývať

Vždy som vedela, že raz budem bývať v dome. Vyrastala som síce v panelákovom byte, ale cítila som, že tam nepatrím. Dva nájmy panelákového bytu v dospelosti v dvoch rozličných mestách ma v tom iba utvrdzovali. Chce to vlastnú budovu! Čo na tom, že so svojimi 160 centimetrami a váhe 49 kg aj s topánkami nepôsobím ako dievča do voza, čo mi ľudia vždy dávali náležite najavo. Ale keď mám motiváciu a dostatok času, poradím si aj s väčšími prácami.

Rovnako dôležité ako vlastniť dom je pre mňa aj vlastniť strom. Už odmalička som bola frustrovaná z toho, že stromy okolo mňa padali pod vplyvom tej príšerne vrčiacej motorovej píly. Doteraz som s tým nemohla nikdy vôbec nič robiť. Milujem stromy a moja nová záhrada ich zopár krásnych obsahuje. Ten blažený pocit, že sú pod mojou ochranou, že im nikto bez môjho dovolenia nesiahne na život! A konečne mám priestor a možnosti pestovať si stromčeky aj zo semienok. Začala som s tým už vlani, vtedy ešte ako beznádejná panelákováčka a pre semenáčiky stromčeky to bol veru strastiplný rok. No to je na osobitný článok.

Moje stromiská

Navyše mi v záhrade rastie aj plno ďalších rastlín pre potechu oka a môjho mlstného jazýčka. Nie je to tam žiadna (pre mňa nepochopiteľná) štandardná slovenská jabloňová monokultúra. S potešením zisťujem, že zoznam rastlín, ktoré som chcela pestovať, a zoznam rastlín, ktoré v mojej záhrade už rastú, má veľmi široký prekryv. Nebudem musieť pretrpieť desaťročie tvrdej práce, kým to tam konečne začne nejako vyzerať. Ba dokonca som napriek vyhláseniam o nepestovaní zeleniny v eufórii zasiala mrkvu aj hrášok – jediné dva druhy zeleniny, ktoré môžem.

Ja a moja čerešňa. Konečne vlastním strom vyšší než ja samotná!

Taktiež si konečne po vyše dvadsiatich rokoch dlhého čakania a po štyroch rokoch od smrti rodinného kocúra obstarám vlastné mačiatko. Vždy som chcela aj psa, ale na toho sa zatiaľ ešte necítim.

Nie všetko je idylka, samozrejme. Dom potrebuje zopár menších stavebných…. ehm, teda väčších úprav. Postupne vyšlo najavo aj pár nemilých prekvapení v štýle „čo realitka nepovie“. Zmena stavby na obývateľnú ešte nejakú tú chvíľu potrvá, no verím, že tohoročné Vianoce už oslávim vo vlastnom a vo veľkom štýle. Áno, aj napriek tebe, pán Murphy!

Na zobývateľnení sa už pracuje

Teraz, keď odchádzam, už môžem prezradiť, že tu v Žiari nad Hronom som bola veľmi nešťastná. Bytostne som pociťovala, že musím zmeniť vzduch. A to aj za cenu, že budem zatiaľ musieť každodenne dochádzať do práce autobusom. Plusy to prevážili. Napríklad tie prírodné. Lesy v okolí Žiaru sú odporne zdevastované nadmernou ťažbou. Túry po okolí boli psychickým aj fyzickým utrpením: hromada haluziny na turistickej značke, cesty rozryté do hĺbky hradných priekop, blata po kolená, a na pohľad spúšť ako po Tunguzskom meteorite. Kremnica a jej okolie sú však turistickými atrakciami a preto aspoň tam dali úbohým lesom pokoj.

Jej historické jadro tiež vyzerá pekne. Len keby tam nebolo všetko do kopca – nuž ale to je daň za to, že budem bývať vo svojich milovaných horách. Zdá sa, že veľkosťou je to ideálne miesto pre mňa, čo som tiahla vždy skôr k menším a tichším obciam, ale zároveň dosť veľké na to, aby sa tam dalo aj čo-to vybaviť a nakúpiť. Moja rodná Bystrica bude pritom len cez kopec. Síce dosť veľký kopec, no určite ho v turistických topánkach raz prekonám.

Vzorka kvetov rastúcich prirodzene v mojej záhradke. Nie je to zlé…

A ďalšia skvelá vec – v zime v Kremnici býva sneh! Áno, ozajstný, biely, studený, ako to má byť. V lete tam zase nebude horúco na skapanie ako v žiarskej bytovke. Azda chvíľu potrvá, kým ma tam peklo klimatických zmien dobehne. A moje stromky, staré aj novovypestované, vyrazia proti globálnemu otepľovaniu do síce symbolického, ale statočného protiútoku.

A interiér? Má trikrát väčšiu rozlohu než ten, v ktorom bývam teraz, a dvakrát väčšiu rozlohu než ten, v ktorom som ako dieťa vyrastala. Budem si konečne môcť založiť vlastnú dielničku na moje dekorácie na predaj, o čom ale uverejním samostatný článok. Oproti súčasného nájmu tam navyše budem mať takýto nevídaný luxus:

  • …dvere do kúpeľne, ktoré sa dajú zavrieť.
  • …chodba, ktorou sa dá prejsť bez toho, aby človek musel stiahnuť brucho.
  • …akvárium, cez ktoré nebude treba prehodiť deku vždy, keď otvorím okno, aby mi rybu neotrávil cigaretový dym od susedov.
  • …televíziu a rádio.
  • …kuchynskú skrinku, z ktorej sa mi natesno napchané potraviny po otvorení nevysypú do drezu.
  • …vchodové dvere, ktoré je možné otvoriť len jedinou rukou a súčasne s vynaložením menšej sily než 10 Newtonov (po odomknutí).

Novému domovu zdar!

Mohlo by vás zaujímať



Všeobecný blog


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 2     Upozornenia: 0

Autor Mroks Št máj 21st 2020 at 9:24 am  

Gratulujem k splnenému snu. Kremnica je nádherné mesto a že je „trošku“ kopcovitá? Aspoň sú tam krásne výhľady.
… a čo Ti na dome pokazil pán Murphy ? Alebo rátaš s budúcimi pohromami? Môj najobľúbenejší „zákon“ je: „Nikdy nie je čas urobiť to poriadne, ale vždy sa nájde čas urobiť to ešte raz“.

Autor Adhara Št máj 21st 2020 at 2:10 pm  

Ďakujem. Áno, toho Murphyho som spomínala v zmysle budúcich pohrôm, ktoré sú obzvlášť na takom zložitom projekte viac než isté. A skutočne, už sa od zverejnenia článku stihlo pokaziť toto, hento… Náklady na rekonštrukciu neutešene stúpajú.


 

© 2014 – 2019 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.