header image

 
 

Ja ako vedkyňa a ďalšie mýty a legendy

Chcela som letieť do vesmíru, kým som si neuvedomila, že v NASA sa po slovensky nenaučia. A tak o tom iba píšem…

Opakovane sa stretávam s tým, že ma čitatelia, kritici, novinári a ďalší označujú za vedkyňu. Aj keď by možno bolo výhodné nechať ich v tom omyle, lebo slovo vedec má cveng, nechcem, aby mali o mne ľudia falošnú predstavu. Neviem, kde na tieto označenia chodia, ale pravda je takáto:

Nie som vedkyňa. Nikdy som ňou nebola. A s najväčšou pravdepodobnosťou ani nikdy nebudem.

Na svojej pozícii v planetáriu nevykonávam žiadny výskum. Na to sú tu iní. Bola som síce školená vo vedeckých metódach a to aj v oblasti astronómie, aj v oblasti biológie. Mimo školy som ich ale nikdy nepoužila. Mať prečítané nejaké popularizačné knižky (primárne zdroje sú pre mňa príliš náročné), poznať pár cudzích slovíčok a chápať nejaké súvislosti, totiž nie je vedecká práca.

Na vedeckú kariéru nemám predpoklady. V prvom rade neovládam a zjavne ani nebudem ovládať žiadny cudzí jazyk okrem češtiny. Bez angličtiny to však vo výskume nejde.

V druhom rade sa okrem cudzích jazykov nekamarátim ani s výskumnou technikou. Ďalekohľady a iné astronomické prístroje ma z celej astronómie zaujímali vždy úplne najmenej.

V treťom, ale nie poslednom rade, som vedkyňou ani nikdy netúžila byť. No dobre, možno nakrátko v puberte, kým mi nedošlo, že v NASA sa asi nenaučia po slovensky. Ale aj to bolo len také pohrávanie sa s myšlienkami. Na vedu nemám osobnostné predpoklady a táto predstava ma nijako nevzrušuje. Nerozumiem preto, odkiaľ ľudia hovoriaci o mne berú tie slovné spojenia ako „žijem pre vedu“, „hviezdy sú môj život“ a podobne. A prečo sa ma dokonca viacerí ľudia pokúšali do vedeckej práce tlačiť. Sama predsa viem najlepšie, čo ma baví a zaujíma, nie? Už na základnej škole ma nebavil nijaký predmet s výnimkou výtvarnej výchovy. Astronómia nie je predmet vyučovaný v škole (čo je trestuhodné a ešte viac trestuhodné je to, že aj tá troška, čo sa na škole učila, sa ešte viac oklieštila). Na gymnáziu detto (chodila som do umeleckej triedy, takže výtvarnú sme mali aj na strednej, len sa inak volala). Z ostatných predmetov, aj prírodovedných, som mávala zlé známky. Tým myslím veľmi zlé známky.

V pätnástich sa zvýšilo moje nadšenie pre astronómiu a kozmonautiku, ktoré pretrvávalo zhruba do veku 21 rokov. V tomto období som bola vesmírom priam posadnutá, ale astronómkou som sa aj tak stať nechcela. Túžila som byť popularizátorkou vedy. Zhromažďovať a zatraktívňovať poznatky, ktoré zistili iní. Pre anglicky nehovoriaceho človeka pohybujúceho sa pri výskumných prístrojoch ako slon v porceláne, zato milujúceho zbieranie, spisovanie a vizuálne zatraktívňovanie poznatkov, to bola najschodnejšia cesta.

Popularizátorkou som sa napokon stala, ale až vtedy, keď moje najväčšie nadšenie pre vesmír už opadlo.
Takže ešte raz: nie som vedkyňa ani nežijem pre vedu. Žijem pre umenie.

Áno, v umení vyznávam (podľa niektorých) trochu strelený prístup, že je hodnotnejšie, keď sa zakladá na vede. Sci-fi je najlepšia, ak okato neignoruje vedecké poznatky. Ale trochu poťahať za šticu ich môže, veď pri prísnej akceptácii všetkého by nevznikli ani knihy ako Marťan. Kresba je podľa mňa tiež najlepšia vtedy, ak je čiastočne realistická, i keď môže obsahovať aj nereálne prvky. Dokonca aj keď vytváram ručne robené kvietky, ráčim si zistiť, ako tie kvietky naozaj vyzerajú, najradšej robím podľa živých predlôh. Isteže, obmedzenia materiálu, obmedzenia predlôh, obmedzenia zručnosti či obmedzenia formy (pri písaní) zaručia, že umenie nikdy nebude na chlp presná kópia reality. A ani to nevyžadujem. Je to v poriadku, o tom – aj o tom – predsa umenie je. Ale ak sa dá, nech sa radšej drží skutočnosti.

Tvorba však pre mňa bola odjakživa zaujímavejšia ako veda. Spája reálne s nereálnym. A prináša emócie. U veľkých nadšencov pre vedu plodia emócie už vedecké objavy samotné. Ale tých je málo. Aj nadšencov, aj objavov.

Umenie je pre mňa prostriedok, ako precítiť silné emócie z vedy.

Umenie je pre mňa prostriedok, ako precítiť silné emócie zo života.

Bez vedy môžem žiť. Bez umenia nie.

Bolo by pre mňa trúfalé sa nazvať umelkyňou, ale určite som jeho odvekou milovníčkou.

 

A na to nadväzuje druhý mýtus. To, že milujem umenie, neznamená, že milujem výrobný proces umenia.
Výrobný proces je strašná otrava. Krásna je idea. Krásny je výsledok, ak tú ideu viac-menej naplní. To medzitým je však nepríjemné, náročné a najradšej by som to z procesu vystrihla.

Takže v žiadnom prípade neplatí, že milujem písanie. Nie. Ja písanie neznášam. Je to len ťažká, mechanická práca, ktorá s tvorbou pramálo spoločného. U mňa sa najprv vytvorí a potom napíše. A pri písaní už necítim povznesenie z tvorby, iba frustráciu z toho, o koľko horší je môj výsledok oproti predlohe v hlave.

Ale viem, že bez písania to nejde. Chcem písať, aj keď mi je to nepríjemné. Rovnako ako chceme podstúpiť chirurgický zákrok, ktorý nám navráti zdravie, hoci je ten zákrok nepríjemný. Viem, že to nie je nijako vzletná metafora, ale pravda vzletná nebýva. Preto to s ňou v tvorbe netreba preháňať, ale o tom inokedy.

Dovidenia do vzniku ďalšej legendy.

Mohlo by vás zaujímať



O mne Hlavná stránka


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 28     Upozornenia: 0

Autor Martin So júl 24th 2021 at 10:20 pm  

Viem, že Vás astrológiou naštvem ale charakteristika znamenia Panny sedí:
“ Rada získava nové vedomosti o výdobytkoch vedy a techniky a zároveň ich odovzdáva iným. Obratne, logicky a presvedčivo argumentuje. “

“ Má blízko k prírode a dáva prednosť domovu v tichom a poetickom ústraní, kde spája krásu s užitočnosťou.”

Skúste si to len tak zo srandy prečítať:
https://horoskopy.aktuality.sk/charakteristika-panna/

P.S.; Už dávnejšie som niekde čítal zaujímavú hypotézu, že na plod vyvýjajúci sa v rozličných obdobiach roku pôsobia rozličné vplyvy prostredia ako je napríklad strava matky a z nej vyplývajúce hormonálne zmeny v jej tele, čo môže ovplyvniť vývoj mozgu a následne aj povahu človeka. To by mohlo čiastočne “amnestovať” astrológiu, kde “znamenie” len symbolizuje časť roku keď daný človek “vznikal” .

Autor Adhara Po júl 26th 2021 at 10:36 pm  

No to hej, hlavne tá poriadkumilovnosť, ktorá sa pri tomto znamení často zdôrazňuje :-) (Som nenapraviteľný bordelár a bez ohľadu na veľkosť môjho obydlia v ňom nikdy nie je kam stúpiť).

Pobavilo ma tiež „Pozná všetky ženské zbrane a ľsti a bez váhania ich použije“. Neviem, v ktorom ročníku sa učilo používanie ženských zbraní“, ale zjavne som vtedy chýbala. Absolútne netuším, ako sa používajú a popravde veľmi ani to, čo to vlastne je…

A k vašej hypotéze – to mohlo platiť ešte tak pred storočím-dvoma, keď bol človek odkázaný výlučne na miestnu a sezónnu stravu. Ale teraz, keď sú už jahody v zime a ananásy v lete, neviem, ako by mohla potrava ovplyvňovať vývoj plodu.

Autor Martin Ut júl 27th 2021 at 9:41 pm  

Však astrológia vznikla v Babylóne a možno ešte skôr. A ešte minimálne v čase môjho “vnútromaternicového vývoja” sa čerstvé jahody mimo sezóny kúpiť nedali. Na mňa teda moja “škorpiónska” charakteristika sadne: “Škorpión miluje záhady, pretože mu dávajú priestor k skúmaniu a prenikaniu do podstaty ľudí, vecí a javov. “
https://horoskopy.aktuality.sk/charakteristika-skorpion/
Kvantová previazanosť, multivesmír, pozorovateľ, ktorý ovplyvňuje pozorované, Jungove synchronicity a z nich vyplývajúca určitá sympatia aj k “ veciam v zradnej bažine poznania” ako astrológia.
A keď sa spoja dvaja Škorpiôni opačného pohlavia … hotová Sodoma, Gomora :-) https://www.martinchabada.sk/ako-som-prezil-najvasnivejsie-obdobie/

Autor Adhara Ut júl 27th 2021 at 10:08 pm  

Kedysi som si prečítala charakteristiky všetkých znamení Zvieratníka a usúdila som, že sa na mňa hodia všetky okrem Panny. :-) Ak by pozorovania ukázali, že napriek jasnej fyzikálnej absurdnosti astrológia na mňa funguje, začala by som aj ja špekulovať o rozumných vysvetleniach. Ale keď nie, tak niet o čom.

Prečítala som si váš odkaz. Bohužiaľ vás nepoľutujem, prikláňam sa na stranu vašej bývalej. S mužom, ktorý je kategoricky proti svadbe, by som nikdy nechcela nič mať. A nie je to kvôli tlaku konzervatívnej rodiny, to je práveže častý mýtus, o ktorom mám zase svoj článok.

Autor Martin St júl 28th 2021 at 9:08 am  

Poľutovanie nepotrebujem, ani ja neľutujem, že to dopadlo tak ako to dopadlo. Zaujímavá skúsenosť slobodného vedomia v multivesmíre možností :-)
Je faktom, že naozaj nerozumiem, prečo niektorí ľudia potrebujú mať „štempeľ“ o tom, že sú vo vzájomnom vzťahu. Pričom ten „papier“ nezaručuje nič, ani lásku, ani monogamiu. Len to, že keď zistia, že vzťah už vyčerpal svoj potenciál, bude ich to stáť čas, peniaze a prepieranie súkromia na súde. Dokážem to čiastočne pochopiť v prípade detí a snahy o stabilné prostredie pre ich vývoj. Ale v prípade bezdetného páru. Preboha načo?

Autor Adhara St júl 28th 2021 at 2:21 pm  

Práve preto, že sa budú viac snažiť, aby vzťah nevyčerpal svoj potenciál, keď rozchod síce nie je nemožný, ale je sťažený. Podľa mňa majú nezosobášení ľudia oveľa väčšiu tendenciu „vziať roha“ zo vzťahu ako nezosobášení. Druhá vec, hoci som dospelá, tiež potrebujem stabilné prostredie. Nestability, predstierania a prelietavosti ľudských názorov som si už v živote užila oveľa viac, než je zdravé. Bez mučenia priznávam, že ma to poznačilo, a o to väčšiu istotu v tom druhom hľadám.

A potom je tu svadba samotná ako nádherná oslava lásky. Od detstva snívam o tom, ako raz budem v krásnych bielych šatách prechádzať za zvukov svadobného pochodu krásnym prostredím kostola alebo zámku. Potom svadobná oslava, svadobná cesta… o to všetko sa nezosobášení pripravujú. A napokon – aj keď až v poslednom rade – po svadbe je jasné, ako má človek svoju polovičku nazývať. Lebo „priateľ“, „partner“, to sú slová, ktoré mali pôvodne úplne iný význam a štve ma, v akom kontexte sa teraz používajú.

Možno vašu liberálnu myseľ poteší aspoň to, že svadbu síce chcem, ale optimálne pre mňa by bolo nežiť s mojím manželom v jednej domácnosti. :-) Keď sú si ľudia stále na očiach, nie sú jeden druhému vzácni, a štvú sa jeden na druhého pre neporiadok, nie div, že sa vzťahy rozpadajú. Inak, ja zase neviem nijako pochopiť, ako môže niekto neľutovať svoje bývalé vzťahy.

Autor Martin St júl 28th 2021 at 7:19 pm  

Jáj, tá ženská romantická predstava o svadbe :-)
Ja som bol na svatbe raz v živote, pred viac ako 20 rokmi a aj vtedy som to bral ako „výskum spoločenských rituálov pozemšťanov“. Odvtedy všetky pozvania na svatbu od kamarátov a príbuzných odmietam a určite netúžim zažiť to na vlastnej koži. Celkovo ceremónie a formality veľmi nemusím, ani na promóciu sa mi nechcelo veľmi ísť. Ak by mi som sa niekedy ženil, tak by som mal podmienku na minimálny obrad, len aby boli splnené zákonné podmienky, som ochotný venovať vlastnej svatbe maximálne 15 minút, život je príliš krátky na to, aby sme ho „zabíjali“ ceremóniami. Pre mňa ideálne by samozrejme bolo, ak by sa to dalo online „naklikať“ na počítači a sobášný list by vyšiel z tlačiarne :-)
Bývalé vzťahy neľutujem, lebo ma veľa naučili a ich ukončením sa uvoľnil priestor na vzťahy nové (a okrem toho mám o čom písať na blogu, tieto „príbehy z Červenej knižnice“ sú najčítanejšie). Partnerku nazývam už 11 rokov „miláčik“ a volal by som ju tak rovnako aj keď by sme mali na to „papier“ :-) Áno, spoloćné bývanie je občas náročné, hlavne posledné dva roky, keď sme obidvaja boli na home-office a teda prakticky 24 hodín spolu. Ale prežili sme – aj bez „papiera“.

Autor Martin St júl 28th 2021 at 7:42 pm  

Akurát som si všimol, že som slovo „svadba“ napísal českým pravopisom. Použivam ho tak zriedkavo, že v tom mám chaos :-)

Autor Adhara Št júl 29th 2021 at 1:01 pm  

A čo je v živote lepšie ako ceremónie? :-) Nuž, sme úplne rozdielni – proti vkusu žiaden dišputát. Hoci ma zaráža, že všetci, ktorých poznám, vidia svadobný obrad tak ako vy – mať to čím skôr z krku. :-)

Nový vzťah môže vzniknúť aj bez toho, aby bol nejaký pred ním. A učenie sa na citových ranách? To si dám radšej koleno vŕtať (pre doplnenie, mám taký nízky prah bolesti, že je to skôr priekopa než prah…). Preto vďakabohu, že nemám z čoho písať také blogy z osobného života ako vy. Aj tak sú na mojej webstránke najčítanejšími stránky o šiškách. :-) A preto budúci článok bude

Autor Martin Št júl 29th 2021 at 3:00 pm  

Viem nájsť tisíc príkladov toho, čo je lepšie ako ceremónie :-) Napríklad návšteva múzea historických počítačov. Tam by som, v prítomnosti sáloveho počítača zo 60. rokov, s točiacimi sa páskovými mechanikami a vrčiacimi hardiskami veľkosti menšej chladničky, možno aj nejaký ten svadobný obrad zniesol. Za podmienky, že mi bude výzva k súhlasu s manželstvom prečítaná robotickým hlasom zo starých sci-fi filmov priamo tým počítačom a potvrdenie o sobáši bude vytlačené na originálnej ihličkovej tlačiarni aj s jej charakteristickým zvukom. Tak si zasa predstavujem romantiku ja :-)
Je jasné, źe sme rozdielni. Sme predsa narodení každý v inom znamení a do úvahy treba brať aj postavenie a aspekty ostatných planét :-)
Poďme ale od astrológie k inej „pavede“ – psychológii. Možno poznáte psychologické „škatuľkovanie“ nazývané MBTI. Kde sa na základe 4 osobnostných charakteristík kategorizujú ľudia do 16 rozličných typov. Mne vychádza niečo na rozhraní INTP a INTJ. Obidvoch týchto typov je v populácii asi 1% a teda často zaživam pocit (a tipnem si, že aj vy), že som „na diaľnici v protismere.“ Ak si chcete zistiť svoj psychologický typ môžete to urobiť napríklad tu: https://www.emiero.sk/ (na konci netreba zadávať skutočné meno a e-mail, stačí niečo vymyslené).
Ja vás tipujem na ISFJ.

Autor Adhara Pi júl 30th 2021 at 5:51 pm  

MBTI poznám už dávno. Náhodou, je to podľa mňa jedna z tých najzaujímavejších vecí, s ktorými som sa v psychológii stretla. Aj napriek tomu, že som podľa nej nezaškatuľkovateľná. Opakované testovanie mi vychádza vždy na pomedzí všetkých štyroch IN typov – som súčasne INTP, INTJ, INFP aj INFJ. Smiem sa spýtať, na základe čoho ste mi tipovali IS? Btw, táto klasifikácia môže byť dobrou pomôckou aj pri tvorbe literárnych postáv. Najmä pokiaľ treba vytvoriť niekoho vyslovene odlišného od autora, tu sa nájde pekný súbor jeho znakov.

Inak, uvedomujete si, aké je to zvláštne? My dvaja sme takí odlišní a napriek tomu sme obaja „na diaľnici v protismere“. Tá diaľnica má tých smerov asi omnoho viac než len dva. :-)

Autor Martin Pi júl 30th 2021 at 7:04 pm  

Ten „S “ komponent som u Vás odhadoval práve na základe toho, že veci „zhmotňujete“. Vyrábate dekorácie, vaše príbehy vychádzajú v tlačenej podobe, rekonštrujete dom, …. „S“ zložka je typická napríklad pre remeselníkov a vy to remeslo, či dekoraćné, či spisovateľské, ovládate bravúrne. (ISFP je napríklad „skladateľ,“ ISTP „remeselník“).
Ja, ako poznám môj silný „N“ komponent, fungujem „len v hlave“. Teda moje myšlienky a koncepty sú síce intenzívne a prepracované ale nesnažím sa ich za každú cenu realizovať. Oni sa realizujú „nejako samé“. Napríklad pred pár rokmi som si založil firmu, nerobil som jej žiadnu reklamu a ozvali sa mi bývalí kolegovia, že potrebujú akurát moju špecializáciu na veľký projekt pre bankovú inštitúciu. Prvú reálnu pizzu som jedol vo veku asi 20 rokov ale nikdy nechutila tak dobre ako tá, ktorú som si predstavil, keď som ako 10-ročný čítal kuchársku knihu o talianskej kuchyni :-)
Dokonca som o mojom „snílkovstve“ napísal aj blog :
https://www.martinchabada.sk/balonik-a-vedierko/

Autor Adhara Pi júl 30th 2021 at 10:07 pm  

Zdanie opäť klame. :-) To, čo zo svojej tvorby zhmotňujem, či nebodaj predávam, je totiž iba malým vrcholčekom ľadovca toho, čo všetko mám v hlave. Platí to rovnako pre výtvarnú aj literárnu oblasť. A skutočnosť, že výrobný proces považujem v oboch prípadoch za nepríjemné a otravné nutné zlo, zvyšovaniu percenta zrealizovaných voči imaginárnym projektom nijako nepomáha. (Tento vrchol ľadovca v mojom písaní bude rozobratý v pripravovanej novej sérii článkov o tvorivom písaní.) Inak, u mňa tiež funguje princíp „predstava nad realitu“, preto som absolútny odporcom myšlienky, že pre dobré písanie treba mať odžité.

K tomu článku – nuž, pubertálne rebelantstvo by som zase ja na vás netipovala. Moje doterajšie skúsenosti s ľuďmi totiž potvrdzujú pravidlo „aký pubertiak – taký dospelý“.

Autor Martin So júl 31st 2021 at 9:59 am  

No, „mať odžité“ je pri písaní sci-fi dosť problematická záležitosť, tento žáner je založený na tom, že prináša námety, ktoré sa zažiť normálne nedajú.
Z čoho usudzujete, že som rebelom nezostal aj v dospelosti? :-)

Autor Adhara Po aug 2nd 2021 at 10:12 am  

To je samozrejmé, aj keď sa, žiaľ, nájdu aj ľudia, pre ktorých to samozrejmé nie je. Viac je však takých, čo vyhlasujú, že treba mať vo sci-fi odžité všetko to, čo odžiteľné je – napríklad tie záležitosti, o ktorých sme diskutovali pod zaujímavosťami o Nula kelvinoch. Len nad takými vecami, ako že autor nikdy necestoval do minulosti či neletel nadsvetelnou rýchlosťou, sú ochotní blahosklonne prižmúriť oko. :-)

Ako viem, že nie ste rebel? Nie ste potetovaný a nejazdíte na motorke. :-)

Autor Martin Po aug 2nd 2021 at 10:04 pm  

Tetovanie, (pubertálne) fajčenie a jazdu na motorke nepovažujem za rebelstvo ale práve naopak, za prispôsobovanie sa spoločenskému trendu a snaha správať sa tak, aby človek vyzeral ako si väčšina spoločnosti rebela predstavuje :-)
Ja rebelujem trochu iným spôsobom. V päťdesiatke som slobodný, bezdetný a fungujem “na voľnej nohe”. Sústredujem sa na vnútornú podstatu vecí a ignorujem všetko, čo je založené len na vonkajšom efekte -ceremónie (ako svadby), môdne trendy, pravidlá obliekania, spoločenskú hierarchiu.

Autor Adhara Po aug 2nd 2021 at 10:55 pm  

Ale to písanie vulgárností, ktoré ste spomínali v článku, práveže spadá do tradičných predstáv o rebeloch, či nie?

Bezdetnosť (dobrovoľná) je rebelantstvo? Aj ignorovanie módnych trendov, pravidiel obliekania, spoločenskej hierarchie? Páni, ani som nevedela, aká som rebelka. :-) Ale skúsim sa ešte raz prihovoriť za tie ceremónie. I napriek tomu, že som sama nikdy nebola účastníčka nijakej ceremónie, na ktorú rada spomínam, veľa pre mňa znamená mať pekné spomienky na veľké životné okamihy. Ceremónia má tomu dopomôcť. Má byť niečím, na čo sa dá v starobe spomínať. Možno poviete, že dôležitejšie sú zážitky, ale tie sú založené vyslovene na náhode, nenaplánovateľné. Ceremóniu aspoň naplánujete, hoci ani to, samozrejme, nemusí dopadnúť dobre.
Ešte na doplnenie – jediné, na čo rada spomínam z môjho života od veku cca 12 rokov sú zážitky z môjho vnútorného sveta. Vám to možno v rámci vnútornej podstaty vecí stačí, pre mňa je to málo.

Autor Martin Ut aug 3rd 2021 at 1:45 pm  

Áno, najlepšie zážitky sú tie nanaplánované. A to sa mi na tom páči, lebo „Duch vesmíru“ mi dokáže pripraviť taký zážitok, ktorý aj moja (dostatočne bujná) fantázia vymyslieť nedokáže:
https://www.martinchabada.sk/ako-som-meskal-hodinu-na-rande-a-nelutoval-to/
Niekoľko ceremónií som zažil a ani jedna z nich mi dnes nechýba. Práve naopak, ide o to najhoršie sústredenie sa na čisto vonkajši dojem (oblečenie, pózy, spoločenská „povinnosť“), ktorý ja vôbec „nemusím“.
Vulgárnosti, pokiaľ sa neužívajú nadmieru, majú svoje miesto. Napríklad nadávky znižujú bolesť, čo by aj vám mohlo pomôcť s nízkym prahom bolestivosti :-)
https://www.denik.cz/zdravi/experiment-bolest-nadavky.html
Zlepšujú slovnú zásobu a sú známkou inteligencie:
https://refresher.sk/94080-Ti-ktori-vedia-kvetnato-nadavat-maju-lepsiu-slovnu-zasobu-Podla-vedcov-su-nadavky-znakom-inteligencie
A nadávanie je aj známkou čestnosti:
„V sérii troch štúdii ešte v roku 2017 bola objavená pozitívna súvislosť medzi používaním vulgarizmov a čestnosťou. Zistilo sa, že ľudia, ktorí nadávajú, klamú menej a celkovo bola u nich zistená vyššia miera identity.“
https://zaujimavysvet.webnoviny.sk/vedci-tvrdia-ze-nadavanie-je-pre-ludi-prospesne-a-preco/

Autor Adhara Ut aug 3rd 2021 at 4:58 pm  

Bože, čo už tí „vedci“ nevymyslia, aby ospravedlnili ľubovoľné správanie! :-D

Každopádne, zotrvávam striktne nevulgárna (s vrcholovou nadávkou „doriti“). A ak počujem niekoho vysloviť čo i len jeden z najhrubších vulgarizmov, snažím sa v čo najkratšom čase čo najviac zväčšiť vzdialenosť medzi ním a mnou.

Nuž, mne „duch vesmíru“ nikdy nič také nepripravil. Možno keby ste ani vy nemali od začiatku dospievania iné príjemné zážitky ako duševné, aj taká na vonkajšom efekte založená ceremónia by vám pripadala ako niečo zaujímavé. :-)

Autor Martin Ut aug 3rd 2021 at 5:10 pm  

Všetko vo Vesmíre je kvantovo prepojené a navzájom sa ovplyvňuje. Ak „Duch vesmíru“ vidí, že niekto nenadáva, tak z toho usudzuje, že je spokojný a žiadne zaujímavé zážitky nepotrebuje :-)

Autor Adhara Ut aug 3rd 2021 at 10:43 pm  

A na slušné, no zato vytrvalé sťažovanie sa „Duch vesmíru“ nepočúva? Od takej entity by som očakávala viac inteligencie. :-)

Autor Martin St aug 4th 2021 at 8:18 am  

Nie, kľúčovým slovom na zapnutie režimu „privolávania zaujímavých zážitkov“ je až nadávka. Tak „Ducha vesmíru“ navrhli jeho programátori. :-)

Autor Adhara St aug 4th 2021 at 2:15 pm  

Vravíte to, akoby ste toho programátora osobne poznali. :-)

Autor Martin St aug 4th 2021 at 2:33 pm  

Všetci „ajťáci“ sa tak trochu osobne poznáme :-)

Autor Adhara St aug 4th 2021 at 5:23 pm  

Mohla som tušiť, že tie príjemné zážitky máte „po známosti“. :-)

Autor Martin St aug 4th 2021 at 7:56 pm  

Treba poznať správnych ľudí :-)
Dokonca sa to dá využit aj v tvorbe. Citát z mojej poviedky, ktorú som poslal do tohtoročnej súťaže: „Je Matrix tejto reality len škola, ktorá nás má naučiť rešpektovať iné bytosti?“

Autor Ivana Nováková Pi júl 30th 2021 at 9:46 am  

Moc pěkný článek, který překvapivě není ani o svatbách, ani o obskurních pavědách typu astrologie, nýbrž o tom, jak vnímáme sami sebe a jak člověka (zjednodušeně) vnímá okolí, aneb ach to škatulkování (například podle horoskopu).
Myslím, že splňuji všechna kritéria pro to, abych byla nazývána ekonomem, včetně odporu k bezhotovostním platbám a chytrým telefonům. Sama se tak však necítím. Sice to o sobě tvrdím, protože je to finančně výhodné, ale v hloubi duše mám k prohnanému finančnímu mágovi opravdu daleko. Splňuji jen „povrchová“ kritéria.
A pak se mi v článku líbila charakteristika tvůrčího procesu. Je osvěžující, když někdo mluví o věcech tak, jak jsou. Jsem spisovatelka, jsem tvůrčí duch a NESNÁŠÍM psaní. Nesnáším vnucování svých textů čtenářům. Nesnáším kolotoč kolem případného vydání knihy, nesnáším škemrání u nakladatelů. Když to sečtu, je toho málo, co se mi na pracovní náplni spisovatele líbí.
Tak jsem si řekla, že už psát nebudu. Přehrada inspirace se lehce plnila, sem tam nějaká vlnka šplouchla na maják, ale jinak dobrý, než se hráz protrhla. Takže píšu a – jsem z toho otrávená, hledám si výmluvy, proč to nedělat. Proto například reaguji na skvělý článek. Chjo. Ale když ona ta inspirace šplouchá na maják jak vzteklá, tak já jdu radši zase psát…

Autor Adhara Pi júl 30th 2021 at 5:55 pm  

Vďaka. Aj keď s tou nenávisťou k písaniu netuším, či sme my dve len nejaké výnimky, alebo je takých viac, len to z nejakého dôvodu tak neprezentujú. Lebo doteraz od všetkých autorov počúvam samé „písanie ma veľmi baví“. (Inak, momentálne aj ja odpoveďami na komentáre prokrastinujem v písaní.)


 

© 2014 – 2019 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.