Prvýkrát zverejnené na Sashe.sk v roku 2020
Ak si prehliadnete moju ponuku vecí na predaj, asi uhádnete, že šiška je mojím najobľúbenejším materiálom. Občas čosi aj upletiem, presnejšie uviažem (hoci viazanie aj ako výtvarná technika znie tak čudne), ale ozdoby založené na šiškách vedú. Ako som sa k tomu dostala?
Prvý dôvod nie je nijako komplikovaný. Šiška je pekná a súčasne zdarma (nerátajúc cestovné náklady na dovolenky, z ktorých som si priniesla exotické šišky). Aj druhý dôvod je jednoduchý. Som jesenno-zimný človek a k týmto dvom ročným obdobiam šiška ako dekorácia neodmysliteľne patrí. Väčšina ihličnanov v týchto obdobiach šišky zhadzuje. V obdobiach bez kvetov sú šišky jedny z mála vecí, na ktorých na zemi vďačne spočinie zrak. Zbierala som ich preto už odmala.
Všímam si prírodu (aj preto som išla študovať biológiu) a postupne som začala rozoznávať, že nie je šiška ako šiška. Raz – mala som nejako okolo dvadsiatky – ma na chodníku pri paneláku očarili popadané nádherné malé šištičky. Vyzerali ako zmenšeniny šišiek smreka lesného. Boli to šišky smreka bieleho, ale to som zistila až o veľa rokov neskôr. Pozbierala som z nich najkrajšie kusy, nastriekala som ich zlatou farbou, dala im zlaté nitky a povešala som ich ako ozdoby na vianočný stromček. Moja teta ani nechcela veriť, že sú to vlastnoručne vyrobené ozdôbky, a nie niečo kúpené v obchode. Usmievala som sa na tom. Nie, to ešte nebol bod, kedy by som bola pochopila, že so šiškami sa dá obchodovať.
Ten prišiel o pár rokov neskôr. Vtedy som bývala v Bratislave a v jednom z predvianočných obchodov som uvidela na predaj rovnaké šiškové ozdôbky, ako boli tie moje! Sánka mi klesla od údivu. Aj na tom sa dá zarábať? Pravda, nestáli veľa, ale aj tak – už len tá myšlienka predávať čosi, čo si viem vyrobiť aj sama! Možno odvtedy som si začala šišky na predajných pultoch všímať. A na svoje veľké prekvapenie som zistila, že s týmito predmetmi ležiacimi voľne na zemi sa naozaj obchoduje. Na jeseň a zimu sa často objavujú v celofáne zabalené akési „dekoračné zmesi“, ktorých súčasťou (a niekedy dosť podstatnou) sú obyčajné, voľne položené šišky. Milé šišky smrekovca opadavého a dokonca aj borovice (najbežnejšej ihličnatej dreviny medzi panelákmi) sa dokonca predávali aj osobitne. Žiadna, alebo len minimálna úprava v podobe háčika na zavesenie či rádoby snehu. Inak nič, len celofán na balenie. A tak som si povedala, že ak sa iní obchodníci nehanbia ponúkať toto, ani ja sa nebudem hanbiť ponúkať svoje šišky, ktoré majú za sebou oveľa viac mojej práce a investície do doplnkových materiálov.
Toto bola podnikateľská línia mojich myšlienkových pochodov ohľadom predaja šiškových dekorácií. Poďme k tej príjemnejšej, tvorivej línii. Zhruba v tom čase, keď som videla prvýkrát v predaji šiškové ozdôbky podobné tým mojím, som kdesi videla aj veniec celý len zo šišiek a suchých plodov. Zaumienila som si, že aj ja si taký spravím na advent 2011. Kamarát mi dal celú dózu zaujímavých šišiek, čo nazbieral, a ja som si kúpila kruh a sviečky. Lenže beda. Nech som skúšala hocijaké lepidlo, šišky na podkladovom kruhu nedržali. Bola som samouk, nik z môjho okolia (už) netvoril. O tavnej pištoli som nemala ani tušenia ešte celé tri roky. Až potom som sa o nej dozvedela z celkom bizarného zdroja. A v jeseni 2014 som si konečne vyrobila svoj úplne prvý „šišiak“ – kruh oblepený veľmi natesno pritavenými šiškami so starostlivo vyplnenými medzerami, aby podklad nepresvital. Výsledok ma nadchol. A tak som pre svoje okolie začala vyrábať ďalšie šišiaky.
Chodievala som hojne do lesov, s otvorenými očami som brúsila po parkoch. Za tie roky som sa naučila, čo kde rastie. Ktoré druhy šišiek sú vzácne, ktoré nie. Kedy ktoré šišky padajú. Kedy sa roztvárajú, kedy je ich najlepšie zbierať. Už som nepotrebovala dózu s kamarátovou zbierkou šišiek. Pestrú zbierku šišiek som si doma vybudovala sama. No zatiaľ som ich v byte držala z každého druhu len zopár.
Potom prišiel ďalší prelom. Tridsiatka na krku. Možno to poznáte, možno ste si v tomto prelome dekády tiež užili nepríjemné pocity. Pre mňa to bol čas obrovského bilancovania a zmien. A jednou z tých zmien bolo, že chcem začať svoje ozdoby z prírodných (čo značí najmä šiškových) materiálov predávať. Vytvorila som svoj prvý predajný prototyp šiškového kruhu obohateného o sušené mochyne, čerstvý mach a umelé bobuľky – „bobuliak“. Hoci bol len prvým nástrelom, zostal mojím najpredávanejším typom venca vôbec.
Začala som šišky zbierať a skladovať vo veľkom. V prípade nedostatku nejakého druhu šišiek som podnikala „šiškové expedície“, niekedy aj veľa kilometrov ďaleko. Skúmala som, ako reagujú na skladovanie, vlhkosť a ďalšie faktory prostredia.
Skúšala som šiškové vence na rôzne spôsoby. Pripravovala som sa na prvý jarmok. A potom som, opäť neuveriteľnou zhodou náhod (nezabúdajte, som stále samouk), narazila na stránky Pinterest. Tam som učinila mnoho skvelých objavov, ale asi najlepším zo všetkých boli šiškové kvetiny.
Nemohla som uveriť vlastným očiam. Toľko rokov pracujem so šiškami, ale vyrobiť z nich kvietky by mi v živote nenapadlo. A ako dobre to vyzerá! Chopila som sa tohto nápadu a rozvíjala som ho ďalej. Po niekoľkých vencoch zložených len z nejakých „všeobecných“ farebných kvietkov som si dala novú výzvu – vyrábať zo šišiek úplne konkrétne kvetinové druhy. Používať na šiškové kvetiny aj druhy šišiek, ktoré nikto iný nepoužíva (tradične sa totiž šiškokvety robia zo šišiek borovice čiernej, prípadne borovice vejmutovky).
Šiška prestrihnutá naprieč naozaj vyzerá ako kvietok. Stačia už len vhodné farby…
Začala som robiť vence v štýle kvetinových sezón, z kvetov, ktoré kvitnú spolu naraz. Nezabudnite, že som biologička. A povinný školský herbár ma bavil. A to prinieslo ďalší výskum: aké farby, v akej hustote použiť na maľovanie, aby sa šiška nepoškodila svojou potvorskou vlastnosťou – zatváravosťou. Akých kvalít musia byť šišky zbierané na šiškokvety…
Ako som na svoje prekvapenie zistila, nie som jediná, koho šiška baví. Ktorá z týchto stránok v návštevnosti dlhodobo vedie? Článok o druhoch a vlastnostiach šišiek! Ľudí, pre ktorých šišky nie sú len smeti či prostriedok na rozkurovanie, musí byť preto veľa. Aj keď som zatiaľ žiadneho osobne nestretla…
Čo dodať na záver? Verím, že šiška ma bude v tvorbe sprevádzať ešte dlho a že tvorbu s ňou dokážem posunúť ešte ďalej…
Napísať odpoveď