header image

 
 

Osem dôvodov, prečo nenávidím bývanie v paneláku

Hoci som celý život musela bývať v paneláku, nikdy som v ňom bývať nechcela. Prečo?

  1. Neovplyvňujem jeho vonkajší vzhľad

    A ten je, samozrejme, škaredý. Som esteticky ladená duša. Označovať za domov miesto, ktoré vyzerá ako obludne veľká králikáreň, sa mi z duše prieči. A ešte aj natretá tou najhoršou farbou.

  2. Všetko počuť

    Kuchyňu mám plnú susedských debát o politike. Hlučné večierky sú mor. Ale stačí premávanie obyčajného výťahu, ktoré sa v mojom súčasnom bydlisku riadne ozýva. Zo zvuku kosačiek sa idem zblázniť. Najväčším postrachom je však vŕtanie. Časté, nervy drásajúce, a vždy presne vo chvíli, keď sa potrebujem sústrediť alebo spať.

  3. Všetko cítiť

    Rozvoniavajúce jedlo dráždiace môj raňajky nestíhajúci žalúdok, či fajný nedeľný obed, aký si nedám, vedia pokaziť náladu. A predsa sú tým lepším prípadom. Horším sú fajčiari. Nie raz sa mi už stalo, že som nechala okno dokorán kvôli vetraniu, a po čase som našla miestnosť „vyvetranú“ cigaretovým dymom. Vraždila by som – v sebaobrane. Veď oni pasívnym fajčením vraždia mňa…

  4. Kúrenie nie je v mojej réžii

    Že zakúri niekto iný je fajn. Menej fajn už je, ak nezakúri a pritom by zakúriť chcelo. Ak príde nečakane studená vlna na jar či na jeseň, zostáva už len vytiahnuť elektrický radiátor.

  5. Nútené upratovanie spoločných priestorov

    Ktoré na mňa samozrejme vyjde práve vtedy, keď sa mi to najmenej hodí a nemám čas. Rozhodnutie, kedy upratovať, si tiež radšej nechávam na seba.

  6. Nemám kontrolu nad výhľadom z okna

    Smú mi tam postaviť, vyrúbať či doviezť, čo chcú. A ja môžem len škrípať zubami. Nie je to môj pozemok, takže nič.

  7. Nemôžem mať krb

    Hoci ho milujem. Pukotanie horiaceho dreva je také romantické a dotvára jesennú či zimnú atmosféru. Bohužiaľ, musí ju dotvárať niekde inde ako v mojom takzvanom domove.

  8. Nemám záhradku

    Áno, dá sa prenajať kus pozemku niekde inde. No chodiť hrdlačiť na záhradky mimo sídliska bolo vždy mimo môjho pochopenia. Ja potrebujem svoju záhradku vídať denne. Z okna. Tešiť za z jej premien. Vybehnúť do nej hoci len na desať minút, počas ktorých by som nemala čas sa presúvať do izolovanej záhradky kdesi mimo. Pod mojím vedením nikdy nevyrastie kvietok, nedozrie žiadny kus ovocia, ktorý by som mohla so zadosťučinením zjesť. No, možno by nevyrástol, ani keby som ten kus pozemku mala. Na izbových rastlinách sa zdá, že záhradníčenie nie je úplne ten smer, pre ktorý by som mala vlohy. Ale chcem to aspoň skúsiť!

Mohlo by vás zaujímať



Všeobecný blog


Napísať odpoveď

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Komentárov: 9     Upozornenia: 0

Autor alamo Ut máj 16th 2017 at 9:12 pm  

Ja momentálne bývam na vidieku, v rodinnom dome, so záhradou veľkou ako svet, a tiež to nie je bohviečo. Napríklad polovicu leta mi zožerie kosenie trávy, inak by sa to tam rýchlo premenilo na dokonale neprestupnú džungľu..
Okrem toho, čuduj sa svete na dedine človek nemá žiadne súkromie, tie „babky demokratky“ sú efektívnejšie ako CIA, KGB a Mosaddokopy, vyštrachajú každé „tajomstvo“, a keď ma tetky ohovorili po celej dedine tak som sa dozvedel „No vidíš, teraz si Moravčan, uznali ťa za domáceho..“
Začínam si myslieť, že ideálom by bolo „niečo medzi tým“ tak maximálne štvorposchodová bytovka (bez výťahu), a veľkými balkónmi, na ktorých by sa dalo aj niečo dopestovať v kvetináčoch.
Apropó
Richard Müller – Po schodoch
Výťah opäť nechodí tak zdolať 13 poschodí
zostáva mi znova po svojich
na schodoch čosi šramotí a neón kde tu nesvieti
ešte že sa po tme nebojím

Počuť hlasné stereo aj výstrahy pred neverou
ktosi čosi vŕta v paneloch
tatramatky ródeo sa mieša kde tu s operou
všetko počuť cestou po schodoch

Cestou po schodoch, po schodoch
poznávam poschodia
poznám po schodoch, po zvukoch
čo sme to za ľudia

Štekot smutnej kólie za premárnené prémie
vyhráža sa manžel rozvodom
Disko tenis árie kritika televízie
oddnes chodím iba po schodoch

Autor Adhara Ut máj 16th 2017 at 10:22 pm  

Všetko má svoje za a proti. Čo sa týka trávy, nad ovcami si neuvažoval? Pokosia, pohnoja a ešte sú aj milé a tiché (ak im nezavesíš na krk zvonce).

Ja nemám žiadne tajomstvo, za ktoré by som sa hanbila pred dedinskými tetkami. :-)

Autor Mroks St máj 17th 2017 at 11:23 am  

Zaujímavé, ja som ako dieťa vyrastal v rodinnom dome na dedine a teraz bývam v paneláku, ale určite by som to nemenil a rodinný dom by som nechcel „ani za darmo“.:-)
Je jasné, že všetko má svoje pre a proti a záleží len od toho, čoho je viac, prípadne koľko času, energie, prostriedkov si ochotná venovať prípadnej zmene.
P.S. … už máš vyhliadnutý nejaký domček, ktorý by to všetko vyriešil ?

Autor Adhara St máj 17th 2017 at 12:34 pm  

V tom si ako moja mama. :-) A hlavne závisí aj od konkrétnej nehnuteľnosti. Isteže sú domy, kde je bývanie peklom, napríklad vlhké, plesnivé, bez dodávky energií, s nepríjemnými živočíchmi na okolí vrátane tých dvojnohých. :-) A videla som už aj byty s pekným zovňajškom, s krbom, so záhradkou, s upratovacou službou. A verím, že existujú aj s takými susedmi, ktorí majú na práci lepšie veci než sa nahlas hádať, žúrovať, fajčiť, vyvárať či vŕtať. No ja som zatiaľ žila v troch bytoch v troch rozličných mestách a vo všetkých je to „čert ako diabol“.

Žiaľ, domček ešte vyhliadnutý nemám, nemáš nejaký na predaj? :-)

Autor Mroks St máj 17th 2017 at 1:28 pm  

Na predaj nemám nič, ale kto hľadá, nájde. :-D
Za upratovaciu službu by som si ochotne priplatil (tiež ma to irituje), ale ináč mám na susedov asi šťastie. Na druhom poschodí výťah skoro nepočujem, výhľad mám celkom pekný (škôlka, stromy a až ďalej zopár panelákov), záhradku by som mal iba za trest. Už zostáva iba ten krb. Ak by si oželela praskajúce drevo, tak aj do činžáku sa dajú dať krby na etanol alebo lieh. :-)

Autor Adhara St máj 17th 2017 at 4:52 pm  

Nuž, pre mňa je tá záhradka dosť podstatná. Ale nechcem takú, ako má väčšina ľudí, že celé odpoludnia a víkendy hrdlačia, aby si dopestovali niečo nechutného na jedenie (neznášam totiž uhorky, papriku, cviklu a pod.). Chcem prevažne okrasnú s pár nenáročnými peknými druhmi kvetov, krov a stromov, ktoré rastú aj bez môjho povzbudzovania. :-) Samozrejme, najlepšie by bolo, ak by aj tú nenáročnú starostlivosť absolvoval niekto iný a ja som len využívala výhody. No ale život ma naučil, že ak človek chce niečo po svojom, tak si to musí spraviť sám, nedá sa svietiť.

Autor Mroks St máj 17th 2017 at 7:31 pm  

… takže žiadna plantáž, ale iba relax a „dobíjanie bateriek“. Pekná predstava, ostáva už iba popracovať na realizácii.

Autor Peter Molnár St sep 13th 2017 at 1:59 am  

Krátky, ale precítený článok. Ja osobne by tiež nechcel bývať v bytovke celé dlhé roky, rovno celé desaťročia. V mestskom prostredí je to pre nedostatok bytového priestoru neraz nevyhnutné zlo, čo sa dá robiť… Z čisto praktického a ekonomického hľadiska by asi každý chcel mať to najlepšie z oboch svetov – vlastný dom a záhradu, ale niekde na okraji mesta alebo iba na skok od mesta. Žijem celý život na vidieku a niekedy by mi prišlo vhod mať rýchlo poruke viac infraštruktúry, ale… zároveň by mi čosi chýbalo. Možno aj to ticho, možno aj ten pocit výzvy, zorganizovať a naplánovať si všetko bez výhod mesta… Znie to skoro romanticky, i keď to v praxi rozhodne nie je až také romantické. Ale je to zaujímavá dlhodobá skúsenosť. Na druhej strane, myslím si, že by vidiek menej trpel tou často citovanou stigmou „veď je to len zapadákov“, ak by existovala rozumná a dlhodobá vízia pre miestny a regionálny rozvoj. Nie nevyhnutne niečo megalomanské (ako sa aj poniektorí naši „odborníci“ doteraz domnievajú), ale niečo, čo bez strojenosti dokáže, že vidiek a mesto nie sú antitézami, ale rovnocennými partnermi. A nie je to ani tak o peniazoch a koľko kto vlastní (ako jednotlivec, ako obec, atď.), ale o ľudských kvalitách, ktoré sa v dobrom odrazia na životoch ľudí a na okolitom prostredí. Je to o kvalitách, z ktorých vyrastá aj dospelá občianska spoločnosť. (U nás ešte prechádza náročným dospievaním, ale hádam raz dospeje, ak k tomu prispejeme ako jednotlivci.)

P.S. Paradoxne, niekedy aj na vidieku vidíš ľudí bývať v bytovkách a zdieľať budovu a záhradku so susedmi. :-) Hoci sú to bytovky podstatne menšie, ten pocit, že je to len taký polovičný domov, jestvuje asi aj u ich nájomníkov.

Autor Adhara St sep 13th 2017 at 10:53 am  

Áno, mať pozemok a dom na okraji mesta by bolo úplne super. Hoci som od puberty snívala o bývaní v čo najzapadnutejšom západákove, uznávam, že so zabezpečením pohodlia a so zásobovaním by to bol problém. Hlavne pre mňa, ortodoxnú nešoférku, ktorá si navyše potrpí na netypické potraviny a nevystačí si s jogurtmi z Coop Jednoty. :-) Ale všetko má svoje za aj proti. Záleží na jednotlivcovi, či pre neho majú „za“ daného miesta väčšiu váhu než „proti“.

Tiež začínam mať pocit, že paneláky sú výhodnejšie pre človeka-jednotlivca, lebo v meste si vie skôr zariadiť, doviezť, najať, čo/koho potrebuje. Kým pre spokojný a pohodlný život v domčeku ďaleko od civilizácie treba zorganizovaný tím, najčastejšie v podobe rodiny.


 

© 2014 – 2017 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.