header image

 
 

Recenzia – Daphne du Maurier: Ptáci a jiné povídky

Zbierka kvalitných dlhých strašidelných poviedok – alebo možno noviel, ako sú niekedy klasifikované. Jedno z ukážkových diel autorky, ktoré som si po rokoch s chuťou prečítala znova. Niektoré boli trochu slabšie alebo silnejšie ako iné, čo ovplyvnilo aj to, či som si ich po zhruba dvadsiatich rokoch od posledného čítania ešte pamätala.

Ale jednu vec by som im spoločne vytkla. Všetky deti mužského pohlavia v tejto knihe sa volali Johnny. Úplne všetky. Neviem, či ide o bizarný umelecký zámer, alebo sa autorke nechcelo premýšľať nad inými menami?

(Poradie hodnotených poviedok nie je ich skutočným poradím v knihe.)

Teraz sa nepozeraj

Poviedka, na ktorej pointu som si už nepamätala. Vlastne ani na dej. Aspoň som si ju mohla s chuťou prečítať znova. Zabudla som neprávom, ale možno logicky, pretože je taká… nepredvídateľná. V prvej tretine vôbec netušíte, akým smerom sa to začne uberať. Vlastne ani v druhej tretine. Názov nenapovie o obsahu vôbec nič, je však aspoň príjemne hrozivý. A čo ten obsah? Manžel sa neúspešne snaží priviesť svoju ženu naspäť do života potom, ako im umrela dcérka. Dôvod, prečo sa jeho drahá vzchopí, sa mu ale vôbec nepáči. Máme tu náznak uzavretej časovej slučky príčin a následkov.

Jabloň

Podľa mňa najlepšia poviedka v zbierke. Jej obsah som si zapamätala zo všetkých najlepšie. Až po opätovnom čítaní po rokoch som však ocenila, aký ťažký námet autorka zvládla. Duch nespokojnej manželky sa prevtelí do… stromu. Možno sa pýtate, čo už na stromoch môže byť desivé. Veď sa nevedia pohnúť z miesta, nemôžu číhať pod posteľami a v skriniach. Ale tento strom veru dostatočne desivý je. Úspešne vdovca máta a mátanie graduje až do nečakaného konca. No rovnako ako za neobyčajný nápad si autorka zaslúži poklonu za to, že presvedčivo spracovala vdovcovo hľadisko. Oveľa ľahšie by bolo stotožniť sa s pohľadom nebohej manželky, uštvanej a prepracovanej, ktorej úsilie si lenivý, pôžitkársky manžel nevážil, ba mal aj akýsi náznak záletu s pomocníčkou na panstve. Lenže namiesto toho sa poľahky stotožníme s manželom, ktorému sa úsilie ženy zdá prehnané. Chce si aspoň trošku užívať života a namiesto neustálej honby za prácou má radšej oddych a pokoj. Ten však ani po smrti ženy nemá dopriaty, lebo prehnane sa snažiť a dusiť svojou prítomnosťou i snahou ho začne ovocný strom. Áno, znie to absurdne, ale čítajte.

Vtáky

Poviedka, ktorá dala zbierke názov. Najznámejšia, sfilmovaná… a podľa mňa najslabšia zo z knihy. Pri opakovanom čítaní som si ju nechávala ako najhoršie na koniec. Prečo? Za prvé, z osobných dôvodov. Na vtákoch mi nikdy nepripadalo nič desivé. Za druhé mi veľmi chýbal dôvod, prečo sa vtáctvo sveta z ničoho nič rozhodlo vykynožiť ľudstvo. Kvôli potrave? Ale choďte, to by, po prvé, nejednali samovražedne, a po druhé, bylinožravé druhy by si asi veľmi nepochutili. A za tretie sa mi nepáčilo, ako sa im v rekordne rýchlom čase ľudstvo vykynožiť naozaj podarilo, s výnimkou hlavného hrdinu a jeho rodiny. Ibaže by niekde skryte prežívali ďalšie skupinky neschopné sa spojiť so zvyškom sveta, podobne ako on. No nechápme sa zle, ani toto nebola zlá poviedka. Boj s vtáctvom a hrdinova vynaliezavosť v prežití sú zaujímavé. No v porovnaní s ostatnými kúskami pokrivkáva.

Alibi

Pre mňa druhý najlepší kúsok v zbierke. Veľmi neobyčajný námet muža, ktorý naraz zoskratuje a bezútešnú rutinu svojho života sa rozhodne prerušiť radikálnym spôsobom. A ani netuší, ako tým do svojho života vnesie nový koníček. To však nie je všetko, čo sa zmení… Šikovne vypointovaný príbeh, ktorý sa oblúkom vráti k prvotnej zápletke a vyrieši ju neočakávaným spôsobom. No na konci mi prekážali dve nezodpovedané otázky. Jedna z nich je, prečo sa protagonista okrem iného priznal k niečomu, čo neurobil. Rozuzliť sa toho mohlo aj viac, napriek tomu to zanechalo silný dojem.

Nechoďte po polnoci

Opäť poviedka s hrozivým názvom, ale pripadá mi akási nemastná-neslaná. Ďalšia, z ktorej som si od prvého čítania nič nezapamätala, a v tomto prípade viem prečo. Učiteľovi kazí dovolenku pri more podivný manželský pár. Slabší kúsok v zbierke, pri ktorom som sa nebála. Áno, sú tu zaujímavé záhady, no slnečné pobrežie gréckeho ostrova ťažko vyvoláva hrôzu. Zvrat v príbehu mi nepripadá až taký logický a nenásilný ako v predošlých príbehoch, motivácii záporákov nerozumiem.

Modré šošovky

Poviedka zvláštna už tým, že je ako jediná písaná z pohľadu ženy. Hrdinky, ktorá sa po operácií očí ocitne v takmer smiešnej, ale vo svojej podstate desivej situácií. Zápletka je hrozivá, no s postupmi hlavnej postavy som sa nevedela príliš stotožniť. Má predsa hmat, nie? Prečo ho nepoužije na zistenie pravdy? A tiež nerozumiem, prečo nikomu jasne a zrozumiteľne neopísala svoj problém? Napríklad manželovi? Vedela predsa, ako vyzeral pred jej operáciou. Po gradácii deja prichádza rozuzlenie, jemne pritiahnuté za vlasy, ale akceptovateľné, hrdinka sa upokojuje… no nebola by to hororová poviedka, keby neprišlo ešte niečo desivé. Desivé, no v tomto prípade mätúce. Aké to má vysvetlenie? Nepochopila som to pri prvom čítaní ani pri druhom – ponúka sa zopakovanie vysvetlenia z rozuzlenia, alebo je to napokon presne tak, ako sa hrdinka obávala?


  • Autor: Daphne du Maurier
  • Vydavateľstvo: Motto
  • Počet strán:
  • Jazyk: český
  • ISBN: 9788026713753
  • Dátum vydania: 2019

Mohlo by vás zaujímať



Knižné recenzie


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.


 

© 2014 – 2022 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.