Šestnásťročná Anna chce pomôcť svojej adoptívnej matke Marille, a preto nejde na vysokú školu, ale ostáva vo svojej milovanej dedine Avonlea ako učiteľka. Zároveň s kamarátmi a kamarátkami zakladá zveľadovací spolok na zlepšenie okolia. Stále ju stretávajú rozličné smiešno-smutné príhody, zoznamuje sa s množstvom nových ľudí a pomôže Marille s odvážnou úlohou – adoptujú si osirené, šesťročné dvojčatá. Až kým osud opäť nezariadi, aby sa pohla v živote ďalej…
Pokračovania úspešných kníh často vyznejú ako slabých odvar pôvodných diel. Inak to, žiaľ, nie je ani s Annou z Avonlea. Motívy a charaktery postáv sa nápadne opakujú, čím strácajú údernosť a postupne aj uveriteľnosť. Napriek tomu, že je o hviezdičku slabšie ako prvá kniha, má však toto pokračovanie stále čo ponúknuť. Fantázia autorky, hoci už citeľne ochudobnená, ešte nie je vyčerpaná do dna. Stvorila čitateľné dielko pre všetkých, ktorých Annin osud veľmi zaujal a chcú vedieť, ako to s ňou bolo ďalej. Pribudne napríklad až príliš nezbedný Davy, jedno z adoptovaných dvojčiat, ktorý svojimi huncútstvami sčasti nahrádza malú Annu, ale prináša aj niečo nové. Naopak, Annin žiak Paul je osobnostne až priveľkou kópiou Anny, no jeho fiktívni priatelia sú opäť niečím úplne iným ako Annini fiktívni priatelia zo života pred Zeleným domom. Len Marilla už nie je to, čo predtým. Výchova Anny ju asi tak zmenila (niekto by povedal zničila), že na krotenie nespratného Davyho už nemá podobne rázne techniky, hoci by si ich zaslúžil viac než nevinná Anna. Celkovo Marilla pôsobí ako staršia, unavenejšia a pasívnejšia osoba. Hoci je to uveriteľný osobnostný vývoj, predsa mi rázna Marilla trochu chýbala.
Kniha prakticky nemá ústrednú dejovú líniu. Anna si viac-menej spokojne nažíva v Avonlea, rojčí, a stále sa zaplieta do problémov, ktoré však zakaždým dobre dopadnú. Každá kapitola v podstate opisuje takúto viac-menej izolovanú príhodu. Pretože sa však Anna v prvom dieli vyvinula na pokojnejšiu a rozumnejšiu osôbku, už svoje omyly tak strašne neprežíva a nemajú preto až také grády. Navyše si nemožno nevšimnúť, že všetko dopadá až podozrivo idylicky. Anna, podobne ako v prípade pani Lyndovej, nájde spoločnú reč aj s osobami, ktoré jej boli spočiatku nesympatické, a strháva ich pre svoje ciele. A pokiaľ si tí najväčší mrzúti nedajú nijako povedať, zasiahne „vyššia moc“ a Annine želania sa aj tak naplnia.
Naivita z druhého dielu trčí viac než z prvej knižky. Do idyly prvého dielu totiž zasiahlo úmrtie jednej z milovaných postáv v Anninom živote a ukázalo, že život predsa len nie je taký ružový. V dvojke sa to nestane. Osudy všetkých postáv dospejú k sladkým happyendom. Aj tu máme síce úmrtie, ale postavy tak okrajovej, že nám nemá byť prečo za ňou smutno. A táto smrť, naopak, umožní Anne predsa len nastúpiť na vysokú školu.
Napriek tomu je táto kniha pre dnešného čitateľa z viacerých hľadísk pozoruhodná. Predovšetkým, 16-18 ročná Anna je v porovnaní s inými 16-18 ročnými hrdinkami úplne netypická. Kým dievčatá tohto veku zo súčasnosti sú v knihách zákonite bláznivé pubertiačky zmietané konskou dávkou hormónov, Anna už v šestnástich vystupuje ako mladá žena, ktorej by sme podľa správania hádali prinajmenšom dvadsať. Je zodpovednou učiteľkou, svedomite sa stará o svoju adoptívnu tetu a adoptívne deti, chce pomáhať a zlepšovať. Na druhej strane si cení detské rojčenie a detské spôsoby, v istom ohľade nechce dospieť. Typicky dospelé aktivity, či skôr aktivity považované pubertiakmi za typicky dospelé, ju nelákajú. Akoby si vybrala to najlepšie z detstva a to najlepšie z dospelosti bez toho smiešno-otravného medzistupňa, ktorý voláme adolescencia. A azda ako jediná aktívne vystupujúca hrdinka tohto veku nerieši chlapcov, čo si u nej mimoriadne cením. Gilbert Blythe je síce do nej zamilovaný, no ona v ňom nevidí nič viac než priateľa. Pre mňa Anna predstavuje vysnený prototyp dospievajúceho dievčaťa a je nanajvýš podivné, že s ničím podobným som sa v nijakej inej knihe (s výnimkou ďalších pokračovaní) nestretla.
Kniha navodzuje síce slabšiu atmosféru než prvý diel, no vhodnú pre všetkých, ktorí sa chcú aspoň v myšlienkach presunúť na pokojný vidiek. Hoci Anna žila pred viac než storočím, pri čítaní jej príhod sa mi neustále pred očami objavovalo prostredie u mojich starých rodičov a Avonlea geograficky nápadne pripomínalo okolie ich domu. Niektorí si cenia takéto prostredie plné prírody, dobrého jedla, pekných predmetov a tradícií, bez nervy drásajúcich drám a odporných hrôz. Pre iných môže byť skrátka len nudné.
- Názov: Anna z Avonlea
- Autor: Montgomeryová Lucy Maud
- Vydavateľstvo: Mladé letá
- Počet strán: 260
- Jazyk: slovenský
- ISBN:
- Dátum vydania: 1994
Napísať odpoveď