header image

 
 

Recenzia – Suzanne Collinsová: Drozdajka

K tejto knižke, záveru ságy Hry o život, sa mi podarilo dostať až neuveriteľných šesť rokov po dočítaní predošlého dielu. No nevadilo to, do jej sveta som sa opätovne dostala rýchlo. To aj vďaka tomu, že Collinsová vie, ako predošlé udalosti pripomenúť bez toho, aby tým súčasne žrala nervy čitateľom, čo ich dočítali iba nedávno. Jej hlavná postava má spomienky, čo ju – okrem iného – robí sympatickou. Bohužiaľ, nie všetko mi v tejto knihe bolo sympatické.

Takže Katniss je zachránená z Arény Trinástym obvodom spolu s ďalšími niekoľkými preživšími súťažiacimi. Zopár ďalších súťažiacich, medzi nimi aj Peetu, zase zajalo Sídlo. Prezident Snow totiž zacítil obrat v Katnissiných citoch a tak zmenil taktiku – rozhodol sa ju zlomiť prostredníctvom Peetu. Tento obrat vidia azda všetci okrem Katniss samotnej. Otrasená udalosťami z druhých Hier o život spočiatku ani neprejavuje nadšenie pre to, že by mala byť symbolom revolúcie a vojny medzi obvodmi a Sídlom. No napokon sa stane Drozdajkou, čiže symbolom odboja, ktorý jej chtiac-nechtiac dôsledkom udalostí našili a trvá na aktívnom zapojení sa do boja.

Hoci sa už nenachádzame v typických Hrách, ale vo vojne, kniha v mnohom Hry pripomína. Spôsobmi boja Sídla vo forme početných nástrah, ale aj v tom, že boj-neboj, v prípade Katniss ide stále o imidž a vizáž, o šaty, make-up a mocné heslá.

O treťom dieli som počúvala hrôzostrašné veci, vraj aký je príšerne zlý. To ma však pre mňa nebolo o nič alarmujúcejšie ako keby boli čitatelia tvrdili, že je neuveriteľne dobrý. Ba skôr to druhé by ma odrádzalo viac. Ako ho hodnotím oproti zvyšným dvom dielom ságy ja? Neviem, či je to mojím vyšším vekom, ale skutočne mi pripadá najslabší z trilógie. Jeho rozprávanie je akési vláčne a mierne vleklejšie. No stále nad hranicou mojich limitov, ktoré naozaj nemusia mať akčnú scénu za akčnou scénou. Pripadá mi horší, ale iba o kúsok, a nie z dôvodov, ktoré uvádzajú iní kritici. Okrem pozvoľnejšieho tempa mi poradie úmrtia postáv od bezvýznamnejších k najvýznamnejším pripadá trochu umelo štruktúrované (asi to mala byť gradácia). A tiež ma fascinuje, ako autorka pritvrdzuje v násilí, ale úplne ignoruje sex. Nemyslím, že by ho postavy potrebovali praktizovať, no aspoň by jeho otázka mohla byť súčasťou ich myšlienok. Takáto výchova dospievajúcich mi pripadá naozaj smiešna. Tak končatiny odletujú, vnútornosti sa rozprskávajú po stenách, ale to všetko je omnoho menej neprístojné než čo i len myslieť alebo hovoriť o sexe. V románe sa tak objaví len zopár veľmi cudných bozkov.

Iným klišé románov pre takzvaných mladých dospelých sa však autorka vymyká. Postavy nie sú čiernobiele, nejde o klasický boj čistého dobra proti čistému zlu s vyvoleným pubertiakom na čele. Naopak, často sa objavujú morálne dilemy medzi tým, čo je dobré a čo zlé, alebo aspoň menej zlé. A neváha obetovať aj významných klaďasov. Niektorí čitatelia považujú obetovanie toho najvýznamnejšieho spomedzi nich za príliš brutálny krok, a áno, vlastne to prevracia celý pohľad na príbeh (ak si spomenieme, prečo vlastne začal). No aspoň vidieť, že na rozdiel od iných kníh tu nikto nemá okolo seba magické ochranné silové pole. Aj psychické rúcanie sa Katniss, na ktoré tiež mnohí šomrali, jej občasná pasivita a nerozhodnosť, mi pripadajú nanajvýš uveriteľné a reálne. Katniss nie je obdarená ani úžasnou fyzickou (okej, tá jej skvelá streľba z luku sa tomu už blíži), ani úžasnou psychickou mocou. Chcem vidieť, čo by na jej mieste po takých ranách osudu robili tí odsudzujúci čitatelia. Takisto nemám pocit, že by tam bola nejako preexponovaná ľúbostná stránka príbehu, a to ja som na sladké dosť citlivá.

Pozitívne hodnotím najmä predposledné desiatky strán. Tie ma zasiahli naozaj hlboko. Výhra, ale súčasne absolútna prehra. Skutočnosť, že dokonca ani vojna nedokázala spôsobiť zázračné stmelenie a uzmierenie sa klaďasov, žiadne patetické padanie si do náručia a odpúšťanie minulosti. Keď sa Katniss vráti domov a trávi tam prvé dni opustená všetkými, je mimoriadne úderný moment. Primälo ma to k zamysleniu, že ešte horšia strata, než obetí, čo padli na bojisku, je strata tých, čo vojnu prežili. Je o to tragickejšia, že je zbytočná. Žijú, ale sú takí vzdialení, akoby ani nežili.

No autorka akoby sa zľakla silnej depresívnosti záveru a posledné tri strany úplne pokazila. Prekrútila ich na happyend, ktorý ma nielenže vôbec nerozveselil, ale pôsobil ako päsť na oko. Nebyť to kniha z knižnice, ten záver si z nej vytrhnem. Už som to spomínala aj v radách pre autorov: začať pracovať tri strany pred koncom na uveriteľnom hurá obrate je naozaj neskoro.

Napriek tomu sa po prečítaní prvých dvoch dielov ságy vyplatí prečítať aj tento tretí. Naozaj nie je až taký zlý, ako sa hovorí.


  • Názov: Hry o život: Drozdajka
  • Autor: Suzanne Collinsová
  • Vydavateľstvo: CooBoo,
  • Počet strán: 392
  • Jazyk: slovenský
  • ISBN: 9788056608166
  • Dátum vydania: 2019

Mohlo by vás zaujímať



Knižné recenzie


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.


 

© 2014 – 2019 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.