header image

 
 

Otázka erotiky

Zdroj: Pixabay

Erotika v knihách je takmer takým evergreenom debát o literatúre ako používanie zahraničných mien. Znova a znova prebiehajú diskusie o tom, či je správne opisovať v knihách sexuálny akt, alebo zachovať postavám súkromie. Mnohí, hlavne odporcovia, o tom vlastne ani diskutovať nechcú – ich názor je veľmi vyhranený. A aký je ten môj?

Predovšetkým si treba uvedomiť, že v dobrej literatúre by nemala jestvovať samoúčelnosť. Týka sa to všetkého. Sexu nevynímajúc. Ale práve sex neraz v knihe samoúčelný je. Prečo? Pretože panuje názor, že predáva. Že zaujme. Že ťahá čitateľov. Na to vyskočia odporcovia s argumentom, že informačné médiá sú také preplnené erotikou, že na autorovo podanie nikto zvedavý nebude.

Ale… naozaj nebude? Naozaj za žiadnych okolností?

Treba hneď povedať, že samoúčelný sex v knihách odsudzujem tiež. To, že niekto napíše niečo erotické, nie je žiadnym samozrejmým lákadlom čitateľov. Nevhodne podané či nevhodne zapasované to môže zrážať úroveň celej knihy. Tak, ako vynecháte podrobný opis toho, ako postava konzumuje chutnú večeru, či podrobný opis úľavného vyprázdňovania na záchode, tak by sa mali vynechať pôžitky v posteli, za predpokladu, že ich konkrétny priebeh pre dej a náladu nie je dôležitý. Sex nemá mať prečo výnimku oproti iným, pre dej bezvýznamným činnostiam postavy. Aj keby totiž bol sám osebe zaujímavý, pokiaľ nemá účel pre dej, musí z textu von rovnako ako všetko ostatné. A dokonca aj na účel splodenia dieťaťa stačí konštatovanie či zatiahnutie opony vo chvíli, keď je zreteľne jasné, k čomu sa schyľuje – lebo hoci možno bude mať následné tehotenstvo pre dej obrovský význam, to, v akej polohe k nemu došlo, pre príbeh naozaj žiadny zmysel nemá.

Lenže tu treba dať dôraz na slovíčko zreteľne. Častokrát, najmä ako mladšej a najmä v historicky ladených románoch, mi veru z cudných metafor vôbec nebolo zrejmé, či k niečomu došlo. Skutočne sa mi opakovane stávalo, že mi nebolo jasné, kam až scenzurované scény zašli, až… až kým nevysvitlo, že hrdinka je v tom. Ale v príbehu z modernej doby pri všakovakých metódach antikoncepcie už tento indikátor neobstojí. Takže, milí autori, aj keď sa rozhodnete ísť cestou cenzúry, tak prosím tak, aby podstata došla aj niekomu inému ako pubertiakom schopným vidieť sexuálne narážky aj v rozprave o recyklácii papiera.

Lenže sa môže stať, že samotný priebeh aktu pre dej dôležitosť má. Tak, ako po kope bezvýznamných večerí sa môže stať, že postava sa začne dusiť sústom, alebo po kope bezvýznamných pobytov na záchode postava zistí, že krváca z konečníka, aj vtedy sa na ten konkrétny prípad zameriate a opíšete ho. Opäť ho ale opíšete len do tej miery, aby bolo jasné, kde nastal obrat, dejotvorná zmena. Sex nevynímajúc.

Ďalej, častejšie než počas samotného pohlavného styku nastávajú (aspoň v knihách) dôležité veci tesne predtým alebo tesne potom. Postavy sú v inom psychickom rozpoložení než bežne, môžu vyzradiť informácie, ktoré by pri stolíku v kaviarni len tak ľahko nepadli. Že sú pritom často nahé a často vykonávajú alebo dokonávajú isté aktivity, patrí k „nutnému zlu“ takejto scény. Nechápem preto tých, čo chcú takéto scény prosto škrtnúť – a vyliať vaničku (erotiku) aj s dieťaťom (dialógom). Veď by sa tým stratili kľúčové informácie. A podotýkam, že v týchto scénach „tesne pred“ alebo „tesne po“ býva samotný styk veľakrát cenzurovaný v súlade s pravidlom ukázať len toľko, koľko treba. A napriek tomu sa prekvapivo nájde kopa čitateľov, ktorých rozčuľujú aj tieto nie výlučne milostné a rozhodne nie samoúčelné aktivity.

Vráťme sa však k samotnému aktu. Možno, ak aj súhlasíte s predošlým, sa stále pýtate, načo je potom v niektorých dielach opísaný aj ten. Načo, keď počas neho už postavy dôležité rozhovory nemávajú. Odpoveď je jednoduchá: na dojem z neho. Silný sexuálny zážitok môže výrazne ovplyvniť vnútorný svet postavy a dotvoriť atmosféru, pomôcť vykresliť vzťah k partnerovi. A tento zážitok treba ozrejmiť aj čitateľovi. Ale nie opisne. Tak, ako polopate nekonštatujeme, že postava je smutná, že postava má niekoho rada, že postava je ambiciózna, tak je chybou polopate skonštatovať, že postava mala skvelý sex. Dámy a páni, ak je tá emócia dôležitá, čitateľ ju musí z textu vycítiť ako každú inú. A pokiaľ autor v iných pasážach volí cestu ukazovania a nie popisov, pôsobí ako päsť na oko, pokiaľ sa zostručnený popis objaví práve v intímnej scéne.

Všetko, čo v knihe uvádzate, buduje jej atmosféru a dojem. Preto je zásadný rozdiel v tom, či erotickú scénu opíšete alebo nie. Ak erotiku úplne vynecháte, hovoríte tým, že pre jej účastníkov nemá sexuálny život nijaký význam, neovplyvňuje ich motiváciu, ich videnie sveta, partnera, vzťahu. Pokiaľ je to zámer, tak je to v poriadku. Ale osobne si neviem predstaviť, ako inak autor verne priblíži napríklad atmosféru vášnivého, na hormónoch založeného mileneckého vzťahu. Lenže ak taký vzťah v texte nemáte, ak postavy síce možno sexuálne žijú, ale hýbateľom ich motivácií je niečo úplne odlišné, nie je dôvod tam šteklivé scény strkať.

Treba si tiež uvedomiť, že opis milostných scén nemá hlavnú silu v tom, čo presne tie postavy robili. V tomto (ale len v tomto) súhlasím s odporcami erotiky v literatúre, že na toto nájdete bez veľkej námahy omnoho presnejšie informačné materiály ako nejaký román.

Sila erotiky v literatúre tkvie v emóciách. V tom, v akom rozpoložení, po akej dlhej vzájomnej túžbe postavy do postele idú. Toto, ak je dobre spracované, vie urobiť s čitateľovými pocitmi strašne veľa. Oveľa viac než samotné šteklivé nápady. Sila erotických scén je založená na ich kontexte, nie v popisoch techník. A preto si myslím, že ak sa postavy spolu konečne vyspia po desiatkach či stovkách strán vzájomnej túžby a útrap, čitateľ by mal byť pri tom. Nech aj on pocíti to spokojné zavŕšenie dlhodobého očakávania, ktoré s nimi prežil.

Tiež je dôležité si uvedomiť, že viac ako nejaké podrobne vykreslené porno na city často zapôsobia náznaky, iskrenie. Skrátka viac zapôsobí to, čo je v texte ukryté než to, čo je bez ostychu odhalené. A tu znova raz pripomínam, že toto, prirodzene, neplatí len pre erotiku, ale pre budovanie dojmov všeobecne. Častokrát viac získate vhodným náznakom ako podrobným opisom. Čo však na druhej strane neznamená, že v každej situácii sa zaobídete bez podrobného popisu. Opakujem ešte raz, sex v tomto nie je ničím odlišný od akéhokoľvek iného prvku v literatúre, od ktorého podstaty sa očakávajú silné emócie (podobne ako napríklad z témy smrti), no nie sú jeho samozrejmým a automatickým dôsledkom. A tak by sa k nemu malo aj pristupovať.

A pokiaľ sa ma pýtate na nadávky v texte, ďalší kontroverzný prvok, môj názor na ne je úplne rovnaký ako na erotické scény.

Mohlo by vás zaujímať



Literárne zamyslenia


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.


 

© 2014 – 2019 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.