header image

 
 

Život je spôsob, akým hmota môže trpieť

Prvýkrát zverejnené na www.enigma.sk 23. 11. 2010

 

S definíciou života bol odjakživa problém. Nevedia sa na nej zhodnúť odborníci ani laici. Sama som ju istého času dosť pretriasala na istých diskusných fórach. Ale až oveľa neskôr ma napadla jednoduchá a výstižná fráza: život je vlastne akákoľvek hmota, ktorá trpí. Čo netrpí, nežije.

Kruté? Pesimistické? Smiešne? Ani nie.

Čo vlastne robí každá základná jednotka života, živá bunka? Bojuje proti entropii, proti všadeprítomnému rozkladu a chaosu. Lenže rozklad a chaos je doslova všadeprítomný. Je to prirodzená vlastnosť vesmíru, tak jednoducho vznikol, alebo bol stvorený, ak chcete.

Nasledujúci výrok nie je prejav paranoje, ale krutý fakt: prostredie okolo vás sa vás pokúša zabiť. Musíte neustále nasávať kyslík a čas od času požiť nejakú potravinu a vodu. Len z týchto troch komponentov chemickými reakciami vydolujete dosť energie na to, aby ste snahe okolitého prostredia zničiť vás odolali.

Pokiaľ vesmír vznikol sám od seba, je život v ňom veľkým paradoxom a omylom. Vesmír sa z nejakého dôvodu snaží o zvyšujúcu sa entropiu. Aj častice, ktoré predchádzali prvým živým organizmom, sa snažili o zväčšujúcu sa entropiu. No niekde počas vznikania života nastal absurdný zvrat a to, čo bolo pôvodne len prirodzeným nárastom entropie, sa zrazu stalo jej poklesom. Vznikol prvý živý organizmus. Je to šialené a neuveriteľné, nikto ma nepresvedčí, že vznik života je niečo normálne. Zvlášť ak to posúdime do všetkých dôsledkov. Ktoré sú z môjho pohľadu neopísateľne tragické.

Život vznikol v prostredí so vzrastajúcou entropiou, a aby sa udržal, musel proti tejto entropii bojovať. Musel sa naučiť čerpať energiu z okolitého prostredia a používať ju na organizáciu svojho tela tak, ako sa jemu páči – čo však nemá nič spoločné s vkusom, len s účelnosťou. Lenže okolitý nepriateľský entropický svet je v nepredstaviteľnej materiálnej prevahe. Celý vesmír bojuje proti jedinej mikroskopickej baktérii! Baktérii, ktorá bola nastavená na podmienky, za ktorých vznikala, ale keď sa tieto podmienky trochu zmenili,  zdalo sa, že prehrá skôr, než sa boj stihol poriadne rozbehnúť. Protientropický odboj však bol silnejší, než sa zdá. Život vynašiel adaptácie. Vynašiel množenie, ktoré síce nezabráni, aby zopár jedincov pri zmenených podmienkach zomrelo, no zabráni, aby zomreli všetci. Vynašiel pohlavné množenie, ktoré spôsobí, že noví jedinci sa menia v súlade s meniacimi sa podmienkami. Pohlavné rozmnožovanie sa tak osvedčilo, že my „vyššie organizmy“ sme do neho chtiac-nechtiac dostrkaní, čo ale až taká výhra nie je.

Jednoduchšie organizmy môžu byť pri nemenných podmienkach nesmrteľné. No nakoľko nemenné podmienky neexistujú, príroda nás síce obdarila nesmrteľnými bunkovými líniami, no s tou podmienkou, že musíme pristúpiť na spájanie našich génov. Chceš umožniť svojim bunkám trvalý život? No tak sa musíš zmieriť s tým, že všetko, čo ťa robí jedinečnými, bude zredukované na polovicu. U mužov dokonca na málinko menej než polovicu. A tvoj potomok tvoju polovicu zredukuje na štvrtinu. Tvoj vnuk na osminu. Stačí pár generácií a tvoja jedinečnosť sa v tvojom potomstve rozplynie ako nič. Individualita zaniká pre prežitie druhu. Má to logiku – prostredie sa mení, kombinácia génov sa musí meniť tiež. Ale je to kruté. No stále nie také kruté, ako konečný výsledok tohto obetovania vlastných génov. Tým konečným výsledkom je totiž… nič.

Čo myslíte, že sa stane o pár miliárd rokov? Jadrové palivo v Slnku vyhorí a ono začne umierať. A teplota na Zemi sa bude zvyšovať. Že meniace sa podmienky tu už boli a všetkým sme sa zatiaľ prispôsobili? Toto však nie je len tak nejaká zmena. Zvyšovanie teploty nad určitú hranicu už nijaký organizmus nezvládne. Prispôsobenie nad túto hranicu nie je možné, lebo hoci život absurdne bojuje proti entropii, fyzikálnymi a chemickými zákonmi sa ešte riadiť musí. Čože? Že život sa môže vysťahovať na inú planétu okolo mladšej hviezdy? To by ma vážne zaujímalo na akú a ako sa tam dostane. Ale dobre, nateraz zaujmem zhovievavý postoj a poviem, že to tak môže byť. Život sa môže sťahovať od hviezdy k hviezde a vždy, keď tej hviezde dohorí jadrové palivo, unikne pred ohnivým koncom zase na iné miesto. Ale ani toto nemôže trvať večne. Raz všetky hviezdy vo vesmíre vyhoria a vôbec, rozpínaním vesmíru sa energia v ňom tak zriedi, že nebude existovať nijaká možnosť, ako ju ďalej čerpať. A bez energie sa proti entropii bojovať nedá. Všetok život raz zanikne, to je nezvratné. Všetky jedince, ktoré boli kedy obetované v boji proti entropii, padli zbytočne. Všetko utrpenie, ktoré pred smrťou pretrpeli, bolo zbytočné.

Utrpenie je jedna z prvých vecí, ktoré evolúcia život tesne po jeho vzniku naučila. Utrpenie nám signalizuje, že entropia začala získavať prevahu a treba v boji pridať, dodať viac energie. Prečo práve utrpenie? To vyzerá zo strany prírody ako škodoradosť a zlý zámer. Pamätám si na výrok z Hlavy XXII, kde sa Yossarian hádal s nejakou ženou o existencii Boha. Žena obhajovala bolesť ako Boží dar, ktorý signalizuje, že telo je v ohrození. A Yossarian sa spýtal, tak prečo nám Boh ohrozenie radšej neoznamuje svojim anjelským chórom? Nuž preto, Yossarian, že bolesť je oveľa presvedčivejšia než anjelský chór. Nijaká odmena nás nevyburcuje k takým výkonom, ako hrozba utrpenia, a preto evolúcia tejto novinke dychtivo nahrávala. Nie je v tom nič zlomyseľné, je to len logické… a desivé a smutné. Nijaký živý organizmus sa utrpeniu nevyhne. Utrpenie spôsobujú meniace sa podmienky a keby mal aj nejaký organizmus také šťastie (alebo taký krátky život), že by sa počas jeho života podmienky nestihli zmeniť, stále je tu utrpenie sprevádzajúce umieranie. Utrpenie je tu na to, aby sme sa vyhli predčasnej smrti, no keď už raz príde smrť, ktorá nie je predčasná ale nevyhnutná, všetci dobre vieme, že utrpenie sa nevypne. Funguje, snaží sa nás donútiť niečo urobiť, aj keď sa už nič urobiť nedá. Príroda nemala dôvod dať nám milosrdný vypínač utrpenia pri umieraní starobou.

Trpíme, aby sme prežili, aby prežili naši potomkovia, aby prežil odboj proti entropii. A pritom tá márnosť nad márnosť. Sú miliardy druhov živých organizmov a niektoré zastúpené miliardami jedincov. A predsa sme absolútne nič oproti ostatnej entropickej a netrpiacej hmote vesmíru. Sme maličké zrnko piesku zmietané v oceáne. Vesmír je proti nám v nepredstaviteľnej presile. A vyhrá. Jedného dňa určite vyhrá. Táto maličká vzbura skončí. Všetko živé raz zahynie. Deštrukcia, rozpad a neusporiadanosť vyhrajú. Každý výkrik utrpenia, či už patril gazele, ktorej leopard práve prehryzol hrdlo, či patril tráve padnúcej pod kosačkou, baktérii zožratej bielou krvinkou, to všetko po sebe napokon nezanechá ani najmenšiu stopu.

Vznik života odsúdeného na vopred prehratý boj je to najhoršie, čo sa vo vesmíre mohlo prihodiť. A niektorí nadšene dúfajú, že sa to nestalo vo vesmíre len raz, ale veľakrát! Neprestávam žasnúť – tak im nestačia miliardy a miliardy zbytočných obetí, oni si želajú, aby tých obetí bolo ešte omnoho viac?! Alebo chcú čerpať silu z toho, že boj proti entropii prebieha paralelne ešte niekde inde? Nuž, nič viac ako morálna podpora z toho aj tak nevyjde, lebo ani keby sme zistili, že máme mimozemské posily, to nám ani trochu nepomôže. Aj keby život vznikol na každej jednej planéte vo vesmíre, ešte stále je entropická hmota – čiže tá, ktorá sa nás snaží zabiť – v neporovnateľnej prevahe. Máme to proste márne. A navyše tie posily by vôbec neboli posilami. Ak by sa raz náš život stretol s mimozemským, pre jeden z tých životov by to pravdepodobne malo osudové dôsledky. Každá iná forma života je konkurencia, každý druh – čo druh, jedinec – si chce svoje bunky budovať trošku inak, podľa svojho vzoru, a preto každý druh okrem vesmíru bojuje aj proti iným druhom. Takže toto je paranoja dvojnásobná: okrem všetkej neživej hmoty vesmíru si na krásne usporiadanú hmotu vášho tela brúsia zuby aj milióny iných živých organizmov. Čože? Že človek je na vrchole potravinového reťazca a nemá ho čo zožrať? Nuž, pravda je v skutočnosti taká, že potravinové reťazce sú skôr potravinové kruhy. Nečíha na nás síce nijaký predátor, ale mikroskopické huby, plesne, baktérie, prvoky a nejaké červy sa tešia na energiu uskladnenú vo vašom tele, ktorú začnú ťažiť hneď ako dodýchate. A pasívne čakajú len v lepšom prípade – v horšom vám k úmrtiu sami pomôžu.

Vitajte v krutej realite. Narodili ste sa do nepriateľského prostredia, žijete v nepriateľskom prostredí a na následky tohto nepriateľského prostredia aj umriete. Útechu môžete nájsť azda v tom, že aj všetky ostatné organizmy umrú. Bude to spravodlivé. A dokonca ani neusporiadaná hmota vesmíru pravdepodobne nebude večná, tiež raz zanikne, hoci život o hodný kus prekoná v dĺžke existencie. Ten boj nebude mať napokon žiadneho víťaza, ani porazeného.

Potom sa ale vynára otázka, načo to všetko bolo?

Mohlo by vás zaujímať



Všeobecný blog


Napísať odpoveď na alamo alebo stlačte tu pre zrušenie odpovede

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 50     Upozornenia: 0

Autor alamo Ne júl 17th 2016 at 11:26 am  

Najskôr jednoduchá otázka, čo ak máme zle nastavenú „optiku“?
Evolúcia je krutý proces, a žiada si od nás, aby sme skôr než na to pekné a príjemné, dlhšie pamätali na to čo nám môže ublížiť, teda na bolesť a utrpenie, a snažili sa tomu vyhnúť. A keďže si ľahšie ako to dobré, zapamätáme to zlé, následkom toho by sme mohli mať, skreslené vnímanie reality. A teda toho príjemného a dobrého, by na živote mohlo byť v skutočnosti rovnaké množstvo, a možno aj trochu viac, ako toho zlého?

Autor Adhara Ne júl 17th 2016 at 12:15 pm  

Zvláštne, ja mám presne opačný pocit. A to, že v mojej mysli je tendencia spätne prikrášľovať udalosti a ukazovať ich lepšími než naozaj boli. Vidím to pri čítaní svojich starých denníkov. Som zhrozená, ako zle som vnímala isté obdobia v čase ich prežívania v porovnaní s tým, aké slnečné a pekné sa javia v mojich spomienkach po rokoch.

Autor alamo Ne júl 17th 2016 at 4:31 pm  

To si navzájom nemusí odporovať. Je to asi prazáklad mytológie. „Keď ja som bol mladý, meče boli ostrejšie, šípi doleteli dvakrát tak ďaleko, ženy boli krajšie, bojovníci udatnejší, zúrivejší, navyše aj čestnejší.. a keď si uprdli, vyšľahol im od zadku plameň na tri kroky“. :D
Medzi našou schopnosťou vnímať utrpenie ako fyzickú bolesť, a vnímať duševné utrpenie, je v čase evolúcie ohromná priepasť. Náš základný vzťah k fyzickej bolesti, sa utváral a DNA sa nám zapisoval v dobe, keď naši „predkovia“ ešte len plávali v oceáne. Otázkou je duševné utrpenie, a postoj k nemu. Ten sa nám utváral takmer „nedávno“. Možno sa to spolu takpovediac „bije“. Navyše aj keď škálu duševných utrpení a dilem, s ktorých toto utrpenie vzniká, sme si podľa všetkého dosť v modernej dobe rozšírili, stále máme mozog ten istý, ako mali lovci zberači.
A zase je tu otázka, nakoľko nás robí ľuďmi, alebo človekom ako takým, to čo máme v DNA, a čo nám dáva exteligencia v procese enkulturácie?

Autor alamo Št júl 21st 2016 at 1:17 am  

Čo by vlastne, pre myšlienku že je život utrpenie, znamenala osobná nesmrteľnosť?
Nesmrteľnosť a hľadanie receptu ako ju dosiahnuť, je predsa to najstaršie „sci fi“ aké človek vymyslel.

Autor Adhara Št júl 21st 2016 at 10:47 am  

A čo si treba predstaviť pod osobnou nesmrteľnosťou? Prežila by aj koniec vesmíru? :-)

Autor alamo Št júl 21st 2016 at 2:24 pm  

Osobná nesmrteľnosť asi môže mať najrôznejšie formy, tvorcovia sci fi sa v tejto oblasti naozaj odviazali, od vyliečenia smrti ako genetickej dedičnej poruchy, cez existenciu ako mozog v plechovke, postupné nahrádzanie takpovediac prirodzeného hardvéru až do momentu keď s človeka zostane duch v stroji, kompletné naskenovanie do virtuálnej reality, po premenu doslova na ducha ala. Boltzmanov mozog..
Uvidíme čo nám prinesie, vedecko technická revolúcia ako prvé.
A nakoniec je tu tá stará dobrá osvedčená „Gilgamešova metóda“, stvoriť príbeh ktorý v pamäti ľudí (exteligecii) prežije „naveky“, a spolu s ním prežiješ aj ty. ;)
Ako prežiť aj finálnu smrť vesmíru?
Uvidíme.. Buďme „skromný“. Najprv treba vymyslieť, ako prežiť aspoň tisícročie. :D

Autor Adhara Pi júl 22nd 2016 at 3:53 pm  

Skromnosť pri nesmrteľnosti je namieste. :-) na druhej strane, moja úvaha operuje už aj s koncom vesmíru, a tam už skromná nesmrteľnosť nestačí. Lebo väčšinou sa nesmrteľnosť skutočne poníma len ako nemožnosť umrieť starobou, nestarnúť, pričom ale nehody v hre zostávajú. Aj bytosti, ktoré majú zvýšenú schopnosť im odolávať (napr. upíri) majú nejaké slabé miesta a spôsob ako ich mechanicky zabiť. Ak by sa aj nejaký upír vyhol všetkým kolom v srdci a strieborným guľkám, naozaj si neviem predstaviť, ako prežije fakt, že sa povrch Zeme pod vplyvom rozpínania Slnka roztaví na magmu a postupne odparí…

Nuž a „Gilgamešova metóda“ neprežije ani toľko, koľko ten upír. :-) Pretože tá je viazaná na existenciu ľudstva. A dovolím si tvrdiť, že ani ten najväčší Gilgameš nemá veľké šance, že zostane v pamäti ľudstva skutočne až do jeho posledných chvíľ.

Autor alamo Pi júl 22nd 2016 at 10:33 pm  

A prečo by Gilgameš nemal prežiť, aj koniec vesmíru?
Dalo by sa povedať, že on už jednu takmer kozmologickú katastrofu prežil. Prežil zánik mesta Ur.
Po zániku starovekých civilizácii, a nástupe modernejších náboženstiev, hlinené tabuľky na ktorých bol jeho príbeh zaznamenaný, ležali v zemi dve a pol tisícročia, až kým ich neobjavili archeológovia. A úplne zabudnutý príbeh zase ožil. Gilgameš prežil aj starovekých bohov.
Až ma s toho napadá otázka, či aj recepty na pečenie koláčov v kuchárskej knihe, nebudú tak trochu živé? :-)
Pre obyvateľov mesta Ur (alebo nejakého iného mestského štátu), s ich predstavami o vesmíre, by vízia zániku ich mesta predstavovala apokalypsu, zánik „ich vesmíru“. Čo ak sme na tom, napriek našej rozhľadenosti, stále dosť podobne?
Okrem toho, tvrdenie že „vesmír zanikne“, je iba teória. ;)

Autor Adhara Ne júl 24th 2016 at 9:10 am  

Prečo? Nuž, fyzikálne argumenty tu nebudem vykladať, tých je veľa. Stačí si uvedomiť už len fakt, že Gilgamešova existencia je viazaná na ľudstvo, ktoré je tu z kozmologického hľadiska veľmi kratučko, takže je prinajlepšom trúfalé si myslieť, že v nejakej forme dožije konca vesmíru.
Druhá vec je tá, že informácia sa rozptyľuje aj nepresným kopírovaním. Je to ako s DNA, o ktorej píšem aj v článku. Týka sa to aj písomností, zvytky od Mŕtveho mora tiež neboli presnou kópiou dnešnej Biblie. Takže je otázne, či sa niečo, čo sa tisícorakým množením natoľko odklonilo od pôvodnej podoby že s ňou nezdieľa už skoro nič, dá považovať za „zachované“.

Autor alamo Ne júl 24th 2016 at 11:08 am  

Dajme tomu, že som nezariadený optimista. Nechajme zatiaľ otázky okolo „snobskej reštaurácie na konci vesmíru“ bokom. (myslím že fyzikálne argumenty, mi opakovať nemusíš, trochu sa toho na mňa nalepilo, aj ja musím uznať že to bude ťažký problém) A venujme pozornosť bližším krízam. Od dnes, po premenu Slnka na červeného obra.
Pfu.. Aj to je oproti približne 100 až 200 tisíc rokom existencie, našich predkov označiteľných za človeka, fakt ťažko predstaviteľný časový rámec približne 5 miliárd rokov.
Neviem, ako optimisticky alebo skôr pesimisticky sa na to vlastne dívaš? Jednoducho.. Koľko času, máme my ako ľudstvo, pred sebou podľa teba?
..
Premeny informácií v čase.
DNA do teraz nemala možnosť, ako „zálohovať dáta“, no ale teraz ju predsa vďaka inteligencii dosiahla. Informácie v našej Dňa sa stávajú súčasťou našej exteligencie.
Symbolizuje to tento obrázok.
https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/1/18/Wellcome_genome_bookcase.png
Sú na ňom knihy v policiach, a v nich je zapísaná naša DNA písmenko po písmenku, tak ako vypadá dnes. Podľa mňa to znamená, že už nie sme až natoľko „otrokmi“ evolúcie. Aj keby u nás došlo k zmene, už máme zálohované dáta.

Autor Adhara Ne júl 24th 2016 at 7:28 pm  

Koľko času máme ako ľudstvo? Neviem, ale nevidím to dobre… prinajhoršom pár storočí či možno desaťročí. Každopádne Slnko by malo zničiť biosféru vraj už o 500 miliónov rokov. Netreba čakať ani päť miliárd.

Je pekné, že máme genóm zálohovaný. Otázne však je, dokedy budú tieto informácie čitateľné. A boli by tam aj iné otázky…

Inak, osobnou nesmrteľnosťou v menšom meradle, o spôsobe, ako by moja jedinečnosť mohla prežiť moju smrť, som už uvažovala.

Autor alamo Po júl 25th 2016 at 7:36 pm  

„Pár storočí, možno len desaťročí“.. Tomu sa už naozaj dá povedať SKEPSA. (ospravedlňujem sa za použitie onoho klávesu, ale teraz to bolo fakt príhodné ;) )
To aby sme, my ľudstvo, vydržali len pár desaťročí, si ale žiada jednu ingeredienciu, menom katastrofa. Ako by si si tú katastrofu, vlastne predstavovala?
Je to čudné, ja osobne (sám pre seba) sa na možnosť dožiť sa skutočnej nesmrteľnosti, alebo vydržať aspoň to tisícročie, dívam dosť skepticky. Zistil som, že keď je človek väčšinou skeptik, tak zažíva príjemné prekvapenia každodenne.
Na možnosť že sa ľudstvo ako také dožije aj miliardu rokov, sa však dívam cez prizmu „zlá zelina nevyhynie“.. čiže áno, určite to ľudstvo dosiahne. Ale neviem sa rozhodnúť, či je to názor optimistický, alebo skôr pesimistický.

Autor Adhara Ut júl 26th 2016 at 9:36 am  

Katastrofa? Nestačí samotné preľudnenie? Vyčerpanie zdrojov? Znečistenie životného prostredia? Netreba hneď asteroid ani jadrovú vojnu… pripúšťam ale aj možnosť samoregulácie, nevyhynutie celého druhu, len veľkého množstva jedincov a tí zvyšní už či s technológiami alebo bez nich nebudú matičku Zem toľko zaťažovať. Zlá zelina možno nevyhynie, ale ani sa zrejme neudrží v terajšom počte.

Autor alamo Ut júl 26th 2016 at 12:52 pm  

Obávam sa, že väčšina katastrof ktoré si vymenovala, sú pseudoproblémy a masmediálne hoaxy. Ich existenciu ako reálnych problémov, pretláčajú do vedomia verejnosti takzvané elity, túžiace po nastolení nejakej osvietenej diktatúry, najčastejšie ale tvrdia že ich nemá na svedomí ľudstvo ale kapitalizmus, a pri riešení tých pseudoproblémov, nejde o ne samotné, ale hlavne o demontáž kapitalizmu. Preto tie pseudoriešenia pseudoproblémov nefungujú, a majú ešte horší dopad ako pseudoproblémy samotné.
Apropó, aký má mať zmysel chrániť prírodu, a zachovávať ohrozené druhy, nezaťažovať mamičku Zem keď ako si sama povedala, že Zem a všetko živé na nej, aj tak bude zničené v prirodzenom prírodnom procese?
Ak niečo živé zo Zeme pretrvá naozaj dlhodobo, tak jedine v tom prípade, že to človek naloží do nejakej vesmírnej lode.

Autor Adhara Ut júl 26th 2016 at 3:21 pm  

Pseudoproblémy? Na vyvrátenie tohto tvrdenia stačí aj tá najjednoduchšia logika: Zem má povrch obmedzenej veľkosti a každý človek zaberá určitý priestor, takže sa na ňu fyzicky zmestí len obmedzený počet ľudí. A každý z tých ľudí navyše musí niečo jesť, nie stáť na seba natlačení ako sardinky, a na dopestovanie potravy pre jednotlivca treba ďalšiu plochu… toto spolu s neodškriepiteľným faktom, že svetová populácia stále rastie, speje k nepopierateľnému maléru (v jeho zabránení som začala od seba, už chýba len aby ma nasledovali tie zvyšné miliardy).

A akú to má logiku, keď Zem aj tak zahynie? Akú logiku má nezabiť človeka, keď aj tak by skôr či neskôr umrel sám? Vraždy by mali byť asi legálne, nie? :-)

Autor alamo Ut júl 26th 2016 at 7:35 pm  

Populačná explózia je mýtus. Ľudovo povedané krávovina.
http://www.osel.cz/6864-populacni-bomba-byla-zneskodnena.html
http://finmag.penize.cz/kaleidoskop/265023-mytus-prelidneni
Ak existuje nejaká skutočná katastrofa, tak sú to „slniečkári“ ktorý chcú spasiť svet vymýšľaním pseudoproblémov a jalových nezmyselných regulácií.
http://www.osel.cz/7394-kolik-milionu-zemrelo-na-malarii-kvuli-zakazu-ddt.html
Úžasným príkladom sú biopalivá. Mám sem začať hádzať odkazy?
Pýtala si sa, či má byť vraždenie legálne? A načo?
Šíritelia „instantnej demokracie“ cez mŕtvoly, a zelený ekoblbisti už vyvraždili viac ľudí než Stali a Hitler dohromady..

Autor alamo St júl 27th 2016 at 8:06 am  

„v jeho zabránení som začala od seba“
WTF?
To myslíš vážne?

Autor Adhara St júl 27th 2016 at 9:31 am  

Prepáč, ale ak je niečo krávovina, tak fakt, že nám nič také nehrozí. Dokonca aj tí dvaja optimisti, ktorých si nalinkoval, pripúšťajú, že populácia stále rastie, akurát udávajú iné tempo. Navyše sa ani jeden z nich nezmieňuje, že to nie je len o priestore (pohodlne všetkých ľudí napcháme do Texasu), ale aj o pôde, ktorá bude tých ľudí živiť. Najviac ma ale do kolien dostali argumenty, prečo sa má ten rast populácie akože spomaľovať. Uvedomelosť ľudí, že sa im dospelosti pravdepodobne dožijú všetky deti, a z tohto dôvodu zníženie ich počtu, je utópia. Populácia rastie najmä z dôvodu, že vo väčšine krajín ľudia stále nechápu súvislosť medzi sexom a tehotenstvom, o antikoncepcii ani nehovoriac. Alebo ju aj chápu, ale muž si pri viac-menej znásilňovaní ženy povie, že s tým bude mať predsa problém ona a nie on… Najväčším globálnym problémom tejto planéty sú v skutočnosti hlúposť a arogancia.
Odkedy zelení vraždia ľudí?
A k druhému komentáru – jasné, že to myslím vážne. Pri každom probléme sa vraví, že treba začať od seba a tak to aj robím. Aj keď dobre viem, že to pri mne aj skončí, lebo tí druhí si chyby vo svojom myslení nepripustia nikdy.

Autor alamo St júl 27th 2016 at 12:07 pm  

Problém produkcie potravín, je už tiež vyriešený a to pomocou GMO plodín.
Ak teda nie si odporkyňa GMO. Jediné čo tieto plodiny bráni nasadiť do praxe je zelený fanatizmus. Stačí do google zadať napríklad „zlatá ryža“, tá je v „trezore“ už viac ako dekádu.Pričom ročne na nedostatok vitamínu A, oslepne štvrť až pol milióna detí, a následne o ďalší rok s toho polovica umrie. Tento problém mala riešiť práve zlatá ryža, bohužiaľ zelený sú proti. Následkom ich odporu, je jedným slovom vražda. Vražda miliónov ľudí.
Ale ak sa to podá tak, že to má byť boj proti preľudneniu, tak prosím..
Nechápem ale, prečo veľakrát tý istý aktivisti, ktorý bojujú proti preľudneniu, zároveň požadujú aby vyspelý západný svet, pomáhal rozvojovým krajinám s bojom proti epidémiám a hladomorom? Keď každá taká pomoc, či už vo forme plošného očkovania alebo potravinovej pomoci, sa vďaka tam existujúcej kultúre doslova „prežerie“, a padne na to že sa narodí ešte viac ľudí ohrozených hladomormi a epidémiami, ktorý sú ešte väčšou záťažov pre životné prostredie, ktorým je treba pomáhať ešte viac, a vyžmýkať na to s daňového poplatníka ešte viac peňazí.
Zmysel to dáva jedine vtedy, ak nie je zámerom pomáhať chudobným, a chrániť prírodu, ale likvidácia západného sveta „kapitalizmu“.
Jedinou katastrofou ktorú vidím ja, sú naozaj iba „slniečkári“, presne tý istý ktorý zavinili katastrofu v románe Atlas Shrugged od Ayn Randovej. A výsledok ich snažení o krásny nový svet, bude ten istý ako v Atlas Shrugged.

Autor Adhara St júl 27th 2016 at 1:56 pm  

Ohľadom GMO som nerozhodne, pretože chápem argumenty oboch strán, čo som mimochodom využila pri písaní románu Nula kelvinov, kde je hlavný hrdina jednej dejovej línie v podstate odporcom GMO a hlavný hrdina druhej línie ich stúpencom. Nechcem spojlerovať, čí pohľad sa ukáže byť správny. :-) (Ale to neznačí, že sa s ním bezvýhradne stotožňujem.)

Autor alamo St júl 27th 2016 at 4:23 pm  

Smiem sa opýtať, aký je tvoj názor na Ayn Randovú a Atlas Shrugged?

Autor Adhara St júl 27th 2016 at 7:22 pm  

Žiadny, nakoľko som to nečítala.

Autor alamo St júl 27th 2016 at 11:56 pm  

Doporučujem. Nájdi si čas, a prečítaj si to.
Mňa osobne to zachránilo, len vďaka Randovej som nedopadol ako Breivik.

Autor alamo Št júl 28th 2016 at 12:49 pm  

odpoveď na príspevok St júl 27th 2016 at 9:31 am
Ak tvrdíš že je to skutočný problém, treba poukázať na to, že sa ten problém netýka tzv. „vyspelého sveta“, ale tzv. „rozvojových krajín“, alebo inak „tretieho sveta“. „Vyspelý svet“ (ku ktorému patríme aj my) má problém opačný, demografický pokles.
Ak tvrdíš, že ľudia v krajinách „tretieho sveta“, nedokážu zopakovať vývoj, ktorý u nás viedol k demografickému poklesu, a stabilizovať rast svojej populácie, a miesto toho u nich akýkoľvek pokrok v blahobyte, a rozvoj demokracie, povedie iba k ďalšej ešte masívnejšej expanzii populácie. Tak tvrdíš že sú iný ako my. Tvrdíš že sú menej zodpovedný ako my, menej svojprávny ako my, ich kultúra je jednoducho menejcenná (napríklad sú presvedčený o tom, že žena je majetkom muža, a teda si s ňou môže robiť čo chce.. trebárs ju aj znásilniť). A ak by chcel niekto „zachrániť svet“, musel by tých ľudí dať pod „kuratelu“, a vládnuť by im mali diktátori.
Mám sprostú otázku.. Si odporkyňa demokracie, stúpenkyňa fašizmu, a rasistka k tomu?
..
Môžeš si tu sprostú otázku vykladať ako pokus uraziť ťa? Iste..
Problém ale je, že že vzišla s čistej logiky. A logika nepustí.
..
Ako som na tom ja?
Som odporca demokracie? Musím pripustiť, myslím si že demokracia, ako univerzálny spôsob vládnutia je celosvetovo nepoužiteľná, pre kultúrne rozdiely. Som odporca myšlienky, šírenia instantnej demokracie do sveta.
Som rasista? Musím pripustiť, myslím si že určité rozdiely, medzi kultúrami, etnikami, a takpovediac „rasami“ skutočne existujú.
Som aj fašista? Sám o sebe tvrdím že som ultrapravičiar. Myslím si že štát by mal byť minimalistický, a na rozdiel od občana pre ktorého platí „čo nie je zakázané, to je dovolené“, by pre štát malo platiť „čo nie je dovolené, to je zakázané“. Keby záležalo na mne, zrušil by som ešte aj zákon o povinnej školskej dochádzke. Kotlebu považujem za „slniečko“, a ľavičiara s nacionalistickou úchylkou (nacionalizmus je kolektivizmus a korporativizmus). Vzhľadom k tomu že kotleba sa k označeniu za fašistu nehlási, a dokonca tvrdí že ho to uráža.. Tak sa k tej „ochrannej známke“ hlásim ja. Ja som skutočný fašista.

Autor Adhara Št júl 28th 2016 at 5:55 pm  

Asi by som mala tvoj komentár zmazať ako protizákonný. :-)

Nie som stúpenkyňa ani odporkyňa nijakého politického smeru, pretože sa o politiku absolútne nezaujímam (čo ľudí nepochopiteľne irituje). Mám len morálku vychádzajúcu zo mňa a tá morálka vraví, že ľuďom sa v prvom rade musí zabrániť konaniu, ktoré spôsobuje utrpenie komukoľvek okrem nich samotných. Čiže napríklad aj matiu detí, ak by sa o tie deti nevedeli dostatočne postarať. To zabraňovanie by ale v rámci možností malo prísť miernou formou spôsobujúcou čo najmenej utrpenia samotným tým ľuďom, ktorí chceli spôsobovať utrpenie. Len v krajnom prípade, keď zlyhajú všetky pokusy o vysvetlenie, by to malo nastať hrubou silou v mene nerozširovania utrpenia na nevinných. Nenechať trpieť nevinných je morálnou prioritou č. 1. – až keby sa tento cieľ podarilo splniť a zostali by nejaké sily, môžeme skúsiť pomôcť tým ľuďom, nech neubližujú ani sami sebe. V tomto prípade už ale nie cez nasilu, lebo kto chce kam, pomôžme mu tam.

Neviem, ako sa tento môj „politický smer“ nazýva. No možno dám jednu pomôcku, ako sa určite nenazýva. Vrátim sa na začiatok tvojho komentára. K tvrdeniu, že preľudnenie je problém tretieho sveta a nie vyspelých krajín, ku ktorým sa (s nepochopiteľnou samozrejmosťou) radíme. Tento argument som počula, používa ho úplne každý. Lenže Zem má problém s ľuďmi a ľudia vyspelého sveta sú práve takí ľudia ako ľudia nevyspelého. Kto chce posilňovať „vlastné rady“, aby nás neprevalcovali tí druhí, ten chce riešiť niečo úplne iné než je problém preľudnenia.

A k tomu prečítaniu – čas je to najmenej. Oveľa ťažšie než nájsť čas na prečítanie knihy, čo ma zaujíma, neraz býva nájsť samotnú tú knihu…

Autor alamo Št júl 28th 2016 at 7:36 pm  

Väčšina vecí, ktoré ma v poslednej dobe napadá je protizákonná. A nielen mňa.. :P
Takže „Nenechať trpieť nevinných je morálnou prioritou č. 1.“
Keďže v článku tvrdíš, že samotná existencia života, v tomto vesmíre je utrpením. Teda aj ten, kto iba privedie na svet, splodí dieťa, nebude ho už nijako týrať, ale normálne ho vychovávať, aj ten iba bude spôsobovať utrpenie. Treba teda zhabať deti úplne úplne všetkým. Potom tie zhabané deti prevychovať k tomu, aby si uvedomili že ich život je čisté utrpenie, a keď vyrastú už žiadne iné deti v budúcnosti na svet nepriviedli. Ľudstvo vyhynie, prestane byť pre Zem problémom.
Čo sa stane potom?
Nuž vzhľadom k tomu, že o pár miliárd rokov, biosféra zbrechne prirodzenými zmenami, a nebude nikoho kto by aspoň pár vzoriek naložil do vesmírnej lode, a odviezol ich niekam inam, zhebne život ako taký. A pretože je život vo vesmíre nesmierne vzácny jav, už nijaký život v ňom nebude, celý vesmír bude bez života a teda aj utrpenia.
Čo dodať? Hitlerov holokaust, proti tvojej totálne nepolitickej ideológii šuvix.
George Orwell „Na světě je pár takových věcí, že jenom intelektuálové jsou tak šílení, aby jim uvěřili.“
Ľudovo povedané „Takúto volovinu obyčajný človek nevymyslí, na blbosť takéhoto kalibru, potrebujete intelektuála.“

Autor alamo Št júl 28th 2016 at 9:15 pm  

Dievča moje, ja nemám ani len maturitu, iba strednú školu bez maturity. Ako k tomu došlo, to by bolo na dlhé rozprávanie a rozoberanie. Robím prácu doslova od šiestej do šiestej, niekedy tak okolo druhej po obede, som tak uťahaný, že si musím začať v duchu opakovať „mantru“, aby som bol schopný urobiť ďalší krok. Tá mantra znie „va kur“..
Štyri hodiny v kuse, niekedy aj viac hodín, keď je to fakt zlé tak celých dvanásť hodín, mi v hlave znie „va kur“.. „va kur“.. „va kur“.. „va kur“.. „va kur“.. Keď šichta skončí, chcem si oddychnuť. Pretože kolegov v práci, a známych s mojej „spoločenskej vrstvy“ záujmy ktoré mám, občas iritujú, idem si pokecať na internet.
A na internete vždy nakoniec stretnem, napríklad niekoho ako si ty, človeka čo má vysokú školu, a má podobné názory ako máš ty.
Uvedomím si, že to aby si mohla robiť svoju prácu, a pestovať svoje názory na život (podľa mňa fakt zvrhlé), je možné len vďaka tomu, že kopa ďalších ľudí ako ja, chodí do hnusnej práce a ešte za to aj platí dane.. A už len potom, ma ide trafiť šľak..

Autor Adhara Št júl 28th 2016 at 10:03 pm  

Hoci tvoje komentáre obsahujú osobné útoky, zverejnila som ich, nech sa nimi pokochajú aj ostatní. Vyjadrenia k „argumentácii“ však vzhľadom na porušenie pravidiel stránky neurobím.

Čo dodať? Veľmi si ma potešil tým, že stretávaš na internete ľudí s názormi ako mám ja, lebo mne samotnej sa za desaťročie brázdenia internetu nepodarilo stretnúť ani jediného človeka s takými názormi. Je dobré vedieť, že napriek tomu existujú. A keď už sme v osobnej rovine, ešte by som bola rada, keby si mi vysvetlil, prečo si chcel ísť na kávu s takým zvrhlíkom ako som ja.

Autor alamo Št júl 28th 2016 at 11:03 pm  

Dúfal som že nájdem niekoho, s kým sa budem môcť porozprávať. Možno aj pochopiť, prečo má presvedčenie aké má, dokonca možno aj tá druhá osoba pochopí mňa. A aj keby sme sa pohádali, dokážeme sa potom na niečom rozumnom spolu dohodnúť.
Bohužiaľ ukazuje sa, jediné čo my dvaja máme spoločné, je to, že sme exoti.
„Inteleguánov“ som už stretol veľa (Jakub Forman hlavný hrdina knihy J. M. Simmela Hurá ešte žijeme, komolil neustále slovo intelektuál na inteleguán..) všetci chcú spasiť svet. Bohužiaľ akosi poväčšine, mi s ich vízií naskakuje husina koža. A ty si fakt extrémny prípad.
Jezus, čo sa človeku musí prihodiť, aby mal názory aké máš ty?
Osobné útoky a osočovanie..
Mám prácu akú mám, x hodín denne si v nej opakujem „mantru“. Už mi v hlave znie automaticky, sama od seba. Potom je ťažké, tváriť sa ako „renesančný človek“.

Autor Adhara Pi júl 29th 2016 at 3:56 pm  

Po pár komentároch usudzuješ na nedohodnuteľné diametrálne rozdiely, čo je pre teba dostačujúcim dôvodom na urážanie. Vlastne ani nie po komentároch, ale po víziách, ktoré si vymyslel sám a prisúdil si ich mne. Mohla by som im naďalej skúšať oponovať, no pri takomto štýle to vidím ako zbytočnosť. A začínam chápať kolegov na istom fóre…

Beriem, že máš ťažký život. Ja som si v minulosti tiež odžila svoje hrôzy, napríklad aj dvanásťhodinové zmeny v enormne stresujúcom a náročnom prostredí (a ver či nie, bolo to práve kvôli tomu, že mám vysokú školu, keď už sem chceš ťahať túto inak totálne nesúvisiacu skutočnosť). A to bol iba vrchol ľadovca. A áno, to sa podpísalo na mojich názoroch (tých reálnych, nie tých, čo si si vymyslel). No nedopustila som, aby mi to prešlo do komunikačného štýlu. Vďaka držaniu sa svojej základnej morálnej priority č. 1. som aspoň nikomu nedala dôvod označiť ma za trolla.

Autor alamo So júl 30th 2016 at 8:54 am  

Ospravedlňujem sa.
Áno zobral som tvoju ideológiu, a prekrútil ju na naozaj nechutnú reálpolitiku. A tá reálpolitika nebola tvoja, ale moja.
Otázkou však je, či aj filozofovia ktorý tvrdia že ich politika nezaujíma, a iba sa zamýšľajú nad zmyslom existencie, nakoniec nenesú svoj diel zodpovednosti, za praktické dopady svojich myšlienok na život ľudí?
To čo som predviedol vyššie, sa okolo nás predsa deje každodenne. Nejaký blbec vezme krásne myšlienky na to ako „nenechať trpieť nevinných“, a urobí z nich vražedný „mäsomlynček“. Presný opak toho, čo filozof chcel.

Autor Adhara Ne júl 31st 2016 at 3:27 pm  

Prijímam.
Čo sa týka mojej zodpovednosti za nesprávnu aplikáciu, toho sa naozaj nebojím. Nie po skúsenostiach, aké mám. Moje skúsenosti sú totiž také, že napriek zúfalej snahe v rozličných oblastiach u rozličných ľudí sa mi nepodarilo zmeniť zmýšľanie a život ani jedného jediného. Nanajvýš ho nadchnúť na päť minút (alebo primäť predstierať nadšenie), aby si po krátkom čase to nadšenie ani nepamätal. A keďže moje myšlienky doteraz neprijal za svoje ani jeden jediný, predstava, že by ich prijalo naraz toľko ľudí, alebo natoľko vplyvný človek, aby z nich spravil vyvražďovák, mi pripadá asi taká pravdepodobná ako možnosť invázie zo susednej galaxie (s ohľadom na skutočnosť, že neverím v mimozemský život).
Pritom ani ten život nevidím ako niečo definitívne nezmyselné, napokon, aj táto úvaha je zakončená otázkou – síce rečníckou, no sama som vo svetlejších chvíľkach naklonená veriť tomu, že existencia živých organizmov a poťažmo aj ľudstva predsa len nejaký zmysel má. A na neistotu a nevedomosť je preto najlepšia opatrnosť v akomkoľvek zásadnom konaní (o čom bol trochu aj príspevok Len sa neboj?).

Autor alamo Po aug 1st 2016 at 7:56 pm  

Keďže vesmír aj život v ňom vznikli náhodou, tak podľa všetkého, život zatiaľ žiadny dopredu daný špeciálny účel alebo zmysel nemá, okrem existencie pre existenciu samotnú. Mňa osobne tento stav uspokojuje, to že nemáme predurčenie znamená že sme slobodný. Naša existencia vo vesmíre, tak dostane taký význam aký jej prisúdime, osobnou slobodnou voľbou.
Ak s tým má niekto problém, podľa mňa vníma slobodu ako bremeno.
Nieje náhodou každé náboženstvo alebo svetská ideológia, tiež tak trochu o hľadaní odpovede na otázku zmyslu existencie? Ak áno, tak sa ti nikoho nepodarilo doteraz presvedčiť, práve preto, že si síce spochybnila akýkoľvek zmysel existencie, ale neponúkaš alternatívu odpoveď?
To moje „život je sloboda, sloboda je bremeno, ja to bremeno nesiem s radosťou“, asi uspokojí iba ďalších ľudových filozofov, či by to uspokojilo bežného občana netuším.

Autor Adhara Po aug 1st 2016 at 10:35 pm  

Pozor, nikto nevie, ako vesmír a život v ňom vznikol. A zrejme to ani nebudeme vedieť, minimálne to prvé, vzhľadom na neprenosnosť informácie cez singularitu, ktorá predchádzala Veľkému tresku.
Druhá vec, sloboda nie je bremeno. Ale utrpenie je bremeno. Nech má ktokoľvek akýkoľvek názor na to, čo je zmyslom života a či vôbec nejaký je, všetky názory majú spoločné jedno: dosiahnuť čo najväčšiu kvantitu a kvalitu príjemných pocitov a eliminovať nepríjemné. Pravda, to, čo spôsobuje tie príjemné a nepríjemné pocity, je do veľkej miery individuálne a je to podľa mňa aj hlavný koreň nedorozumenia medzi ľuďmi (každý predpokladá, že druhým je príjemné a nepríjemné to isté čo jemu a potom je samozrejmé, že mu nejaké správanie pripadá ako nelogické). V konečnom dôsledku však bičujúci sa náboženský fanatik a hýriaci ateista bez svedomia majú spoločné jedno: chcú sa cítiť dobre. Akurát ten náboženský si myslí, že ak bude za konečného života trpieť, po smrti ho čaká nekonečné blaho, čo je jeho záujmom – ateista musí to blaho nahonobiť za života, lebo nič iné podľa neho k dispozícii nie je.
Fanatik je ochotný prechodne trpieť, lebo verí, že to robí v mene budúceho blaha. Tak zmýšľame všetci. Ideme si dať vŕtať zub, aby nás nebolel a dobre sa nám žulo. Nikto si nejde dať vŕtať zub len pre utrpenie z vŕtania. Problém nastáva, keď sa zrazu začne celý život javiť ako vŕtanie a plomba vo výhľade nie je. Vtedy sú len dve možnosti: zastaviť vŕtanie, čo celkom dobre možné nie je, alebo začať zúrivo pátrať po tej plombe.
Telesné zadosťučinenia („plomby“) sú však obmedzené a zvlášť, keď nemáte zdravé telo. Navyše okrem pár najprízemnejších polozvierat je človek nielen chlebom živý. Ale s duševnými blahami je ešte väčší problém. Nedajú sa prikázať, naplánovať a navyše sa ešte hocikedy samé od seba zmenia podľa vývojových fáz človeka, čiže sa na ich dosiahnutí ani nedá dlhodobo pracovať. Sloboda nie je absolútna, nie všetko je dostupné, a to, čo dostupné je, ako na potvoru býva často to, čo nechceme. Niežeby absolútna sloboda (mám čokoľvek, čo si zaželám), bola automaticky šťastím, ale to by zase bola iná úvaha… :-) Takže dôvod hľadania zmyslu života vidím ako dôvod hľadať maxiplombu na všetko to utrpenie „pre nič za nič“, ktorým sme si nevydreli nič pekné.

Autor alamo Ut aug 2nd 2016 at 1:29 am  

Moment. teda čo som s toho všetkého pochopil a ako tak pobral. My síce nevieme čo bolo pred bodom 0 v momente keď bol náš vesmír homogenita (pardon som len ľudový filozof, ale podľa mňa je to omnoho lepší výraz ako singularita), za to ale vieme hm.. tušíme, že to ako konkrétne náš vesmír vypadá, bolo nastavené až po bode 0 a to náhodne. Práve preto že cez homogenitu, sa žiadne extra informácie ktoré by ovplyvňovali budúci vývoj akýmkoľvek smerom, nemohli dostať.
Náš vesmír mohol vypadať úplne inak, priestor mohol byť postavený inak, konštanty a fyzikálne zákony mohli vypadať úplne inak, hmota mohla byť riešená úplne inak, ani žiadna hmota vzniknúť nemusela. To ako náš vesmír vypadá určila náhoda až po bode 0.
Taká je momentálna „suma vedomostí“, ak som to teda pobral správne? A jedine na nej sa dá stavať nejaká filozofia. Ak sa „suma vedomostí“ zmení, tak fajn, prebúcham to. Ale zatiaľ akosi nieje prečo. Alebo? Došlo snáď k nejakému prelomovému objavu ktorý som si nevšimol?
Einstein šiel za astronómami, a spýtal sa ich „je vesmír statický alebo expanduje?“, a oni mu povedali že je statický. Tak počítal, a aby to vyšlo, zamontoval do toho konštantu x. O pár rokov za nimi šiel znova, a oni mu povedali „vesmír expanduje“, a asi ani nepovedali „soráč mýlili sme sa“. Einsteina neklepla pepka, a tak konštantu x škrtol. Ale keby dnes čítal titulky „Einstein sa mýlil“, asi by ho.. možno by si rozcuchal vlasy ešte viac, a chodil s vyplazeným jazykom furt.
Einstein bol fyzik, kdežto ja som iba filozof, navyše ľudový, ale viem že aj filozofia by mala aspoň v základe vychádzať s reálnych pozorovaní. Alebo? Dá sa postaviť univerzálna filozofia, ktorá by fungovala rovnako dobre v našom vesmíre, a na Zemeguli, aj v nejakom úplne inom vesmíre, kde by bola Zemeplocha nesená štyrmi kozmologickými slonmi na panciery obrovskej korytnačky?

Autor Adhara Ut aug 2nd 2016 at 11:49 am  

Nuž, pokiaľ to všetko správne chápem ja, tak predpoklad, že fyzikálne veličiny vesmíru boli nastavené náhodne, vychádza len z toho, že žiadna nám známa sila by pri takýchto teplotách a tlaku nevedela pôsobiť, a že stvoriteľa do toho ťahať nechceme. Čo mne pripadá ako dosť chabé argumenty na také neochvejné tvrdenie. Dôkaz samozrejme chýba. A aj za tohto predpokladu sa v raných fázach vzniku vesmíru odohralo viac vecí, z ktorých sa fyzici nechápavo škriabu po hlavách. Čo spôsobilo nehomogenitu pôvodne úplne rovnorodého prostredia a umožnilo vznik veľkoškálových štruktúr vo vesmíre? Čo spôsobilo jeho infláciu? Čo spôsobilo neproporcionalitu hmoty a antihmoty? A tak ďalej… Pokiaľ mi je známe, tieto veci sa už náhode na krk nehádžu, pretože vtedy už mala fungovať dnešná fyzika… lenže tá sa akosi na tieto čudesnosti nechytá.
A čo s tým má spoločné pán Einstein som, priznám sa, v tvojom komentári nepochopila. :-)

Autor alamo Ut aug 2nd 2016 at 9:18 pm  

Nuž, ale ja si zase spomínam, že v prednáške o E.T. si približne podobne sformulovaný argument „náhodne sformovaný vesmír mohol vypadať úplne inak, aj ako miesto totálne nevhodné pre život“, použila na odstrelenie nielen antropocentrizmu, ale doslova aj „životacentrizmu“. Zaujímavé, keď tento argument použijem ja, na podporu jednoduchého výroku „hurá sme slobodný“, je s toho zrazu tentononc blablax. ;)
„Čo spôsobilo nehomogenitu pôvodne úplne rovnorodého prostredia a umožnilo vznik veľkoškálových štruktúr vo vesmíre? Čo spôsobilo jeho infláciu?“ Nechceš náhodou po mne, aby som tu z rukáva vysypal teóriu kvantovej gravitácie? :P
Aspoň s odpoveďou na narušenie parity medzi hmotou a antihmotou, to vypadá nádejne, vo výsledkoch LHC sa objavujú nejaké ďalšie náznaky narušenia CP symetrie, už je ich celá zbierka. Čiže hmota a antihmota, si nemusia byť rovnocenným zrkadlovým obrazom.
Einsteina som použil ako príklad empirizmu vo fyzike. Lenže aký bude mať v skutočnosti nejaké hlbšie poznanie o vzniku vesmíru, pre tú otázku „aký to má zmysel?“ Podľa mňa nijaký, tá otázka nám zostane aj keby sme objavili metódy, ako skúmať to, čo bolo pred bodom 0.

Autor Adhara Ut aug 2nd 2016 at 10:31 pm  

Tak teraz sa už v tom naozaj strácam… Asi už je načase túto dlhú debatu ukončiť. :-)

Autor alamo Po aug 8th 2016 at 10:14 am  

„Potom sa ale vynára otázka, načo to všetko bolo?“
Čo ak je to všetko dobré na to, aby sa hmota naučila pociťovať šťastie?
Cítia zvieratá šťastie? Cítia hlad a nehlad, strach a nestrach, bolesť a nebolesť, ale šťastie?. Čo ak je šťastie horúca novinka v evolúcii, s ktorou sme sa ešte nenaučili narábať?
Jean Paul Sartre zažil čudnú vec, cez vojnu sa ocitol v zajateckom tábore za ostnatým drôtom, a zistil že sa v tom lágri cíti šťastný a slobodný. Cítil sa tam oslobodený od povinnosti, rozhodovať o svojom živote, toho že za následky nesie sám zodpovednosť. Pre niekoho môže aj pocit slobody, predstavovať bremeno a teda utrpenie.

Autor Adhara Po aug 8th 2016 at 1:59 pm  

Myslím, že zvieratá šťastie cítia. Určite cítia príjemno a odtiaľ je ku šťastiu už len krôčik. Možno ho necítia ako my, ale na druhej strane, ťažko povedať, či vôbec medzi ľuďmi existuje nejaké jednotné prežívanie šťastia.

Ťarcha následkov vlastných rozhodnutí podľa mňa nie je sloboda. Slobodný je človek až vtedy, keď vie, že následky ľubovoľného svojho zlého rozhodnutia urobeného v dobrej viere dokáže doviesť do prijateľného stavu. Slobodu si teda spájam so schopnosťami. Neschopný človek je neslobodný.

Autor alamo St aug 10th 2016 at 9:19 am  

Ako sa to vezme. Ja som práve po dovolenke zistil, že môj kolega, známy pod prezývkou Múmia, alias Starý Imhotep, zmutoval na regulérneho upíra. On sa živí cudzím časom. Má more času úplne na všetko, v dôsledku čoho ten kto s ním musí pracovať nemá čas na nič. Neviem či sa mi to zdalo, ale na poslednej šichte len čo som ho zbadal začul som dokonca taký tichý zvuk, znelo to „srrrrrrrrk“, asi ako do seba nasal všetok čas s celého okolia, ja som bol vyžmýkaný ako citrónová šupka, nemal som čas ani sa uprdnúť.
Zdá sa že vysávanie cudzieho času je jeho jediný talent, vo všetkom ostatnom mu ruky idú do ľava, ale tak akosi je to najšťastnejší živočích vo firme. :P

Autor alamo So mar 11th 2017 at 2:52 pm  

hmm?
experiment „universe 25“
ako sa dokonalý myšací raj automaticky premieňa na peklo
http://colonelcassad.livejournal.com/3295704.html
https://en.m.wikipedia.org/wiki/Behavioral_sink

Autor Adhara So mar 11th 2017 at 9:36 pm  

Síce „nespíkujem“, takže neviem, či je to to to isté, ale o nejakej premene myšieho raju na peklo som už kedysi čítala. Nadobudla som dojem, že problém myší sa ukrýval zjednodušene povedané v tom, že nevedeli, čo od dobroty.

Autor alamo St mar 15th 2017 at 11:47 am  

čosi mi na tom nejak nesedelo, nejaká informácia zasunutá v pamäti týkajúca sa myší
konečne som si spomenul
myší majú podľa všetkého „epigenetickú“ pamäť
http://www.osel.cz/7327-epigeneticka-pamet-vzpominky-po-dedeckovi.html
dokážu zdediť spomienky na stresujúce situácie
tie myší v tom „akváriu“, to čo robili, robili to nie preto že by sa nudili, ale správali sa podľa toho ako ich „naprogramovala“ predchádzajúca generácia ich rodička
nie som etológ
ale napadá ma dosť znekľudňujúca otázka, či myší zavreté v tom izolovanom akváriu, s ktorého nebola žiadna možnosť úniku, nevyhodnotili „vesmír 25“ ako „nezmyselný blbinec“, a radšej sa rozhodli vymrieť než v tom pokračovať?
potom by asi boli dosť nevhodným materiálom pre sociálne experimenty..
navyše ak by považovali „vesmír 25“ za nezmyselný blbinec v ktorom sa nevyplatí žiť, čo potom náš normálny vesmír v ktorom ich lovia mačky, ľudia ich trávia a chytajú do pasívne, neustále sa musia zháňať za potravou a hrozí im hlad?
ako to že v „normálnom“ vesmíre, sa veselo množia a ďalej existujú?
znamená to že „normálny“ vesmír nejaký ten zmysel má, a vyplatí sa v ňom existovať?
a dá si človek „poradiť “ od myší?

Autor Adhara St mar 15th 2017 at 3:45 pm  

Neviem, ale naprogramovanie na vymretie mi pripadá ako logický nezmysel. :-)

Autor alamo St mar 15th 2017 at 8:10 pm  

mno.. mám v zálohe aj konvenčnejšiu interpretáciu
myši sú dosť jednoduché stvorenia, ktoré nemajú vysoké umenie, vedu ani náboženstvo, ktorých „spoločenský život“ sa v podstate točí okolo toho kto sa s kým bude páriť, a to je to aj jediné o čo sa medzi sebou pobijú
preto v momente keď sa ocitli izolované v akváriu „vesmír 25“, v podstate veľmi populačne prehustenom a teda aj nesmierne stresujúcom prostredí (nielen chlebom je človek živí.. v istej miere to zjavne platí aj o myšiach), sa medzi nimi presadila stratégia „prežitia“ spočívajúca v snahe vyhýbať sa akýmkoľvek vzájomným konfliktom o čokoľvek, teda aj o sex, s fatálnymi následkami
znamenalo to neodvratný koniec, jednej kapitoly príbehu „o laboratórnych myšiach a ľuďoch“

Autor Tomi Lee TRNíK Št mar 16th 2017 at 9:45 am  

Ja som to pochopil tak, a teda to tam aj potvrdil následný experiment, že tie myši stratili zmysel života, lebo prestali byť užitočné – pre inú myš. Preto byť užitočný ´= zmysel života. A to je zmyslom aj vesmíru:)

Autor Tomi Lee TRNíK Ut mar 14th 2017 at 9:13 pm  

Konečne (ako definitívne množstvo depresie) depresívny článok a dobrá diskusia,) .

aký má vesmír zmysel, neviem,
ale život, ktorý umožnil má podla mňa jasný a jediný zmysel, (kto chce, na mojom tu zverejnenom blogu nájde odpoveď)
.

Komu sa to nechce čítať, tak tu je krátka, niekym iným vymyslená odpoveď (na ZŽ): .

Po búrke more vyplavilo na breh tisíce morských hviezdic, ktoré na ostrom slnku začali umierať.
Keď to uvidelo malé dievčatko, začalo hviezdice zbierať a hádzať ich do mora.
Starší pán sa jej spýtal: “Aký to má zmysel? Veď ich aj tak všetky nezachrániš…”
Dievčatko sa zohlo, zdvihlo jednu hviezdicu a hodilo ju do mora: “Pre túto jednu to má zmysel.“”
.

Ja dodám: že pre jej DNA možno nekonečný.
Pre vesmír neviem, nie som vesmír,) ale len vďaka tomu aký je mohol život vzniknúť, .

že zanikne?
A čo! Všetko čo má začiatok, by malo mať aj koniec – to nakoniec dáva tej veci HODNOTU,
ale chápem Adharu (je mi to ľúto, že to tak cítiš, škoda, lebo tvoja výchova by na svet priniesla zopár slušných ľudí, čo by mieru utrpenia riadne znížilo), tvoj život nieje utrpenie, ale aj šťastie, lebo ak by si žila v permanentnom utrpení, tak by si si ho už neuvedomovala. A opačne. To nieje klišé, to je fakt, opýtaj sa detí milionárov.
. .. …
Rád by som vám zvestoval nejakú univerzálnu a večnú pravdu. ALE žiadna taká vďaka BOHU nieje:)
Život sa dá prirovnať k topánke, nežila, vznikla, poslúžila a nakoniec zanikla. Aký to malo zmysel?
Pre toho, kto ju použil to malo zmysel. A pre tu topánku? Koho zaujíma nejaká topánka?
Toho kto ju použi a kto ju vyrobil. .
A to je pointa, neposudzuj veci(seba) zo svojho pohľadu, ale z pohľadu iných.
. .. …

alamo má pre mňa zmysel, lebo založil túto diskusiu. Ty Adhara si potešila svojou tvorbou mnohých.
O 42 rokov si na tento rozhovor nikto nespomenie, možno si nikto nespomenie ani na mňa( či vás), ale to nevadí.
Tento moment, nech je to len teplo v RAMke (matrix), alebo len záblesk (svetlo) v holograme na horizonte čiernej diery,
či sme len to čo sme (naša realita), je TO na čom záleží.

. .. …

A ďakujem všetkým galielovcom, newtonovcom, einsteinovcom, feynmanovcom, že viem čo viem, a teším, sa že toho toľko viem, a dávam im takto hold, že ich snaha mala zmysel. A verím, že by pracovali aj keby vedeli, že o 1000 rokov, nás vyhubí meteorit.

Autor Juraj Ne apr 10th 2022 at 6:09 pm  

Ja myslím, že život nevznikol náhodou, čiže vaše obavy sú možno zbytočné.
Pre niekoho je odpoveďou Boh, alebo samotný Vesmír.
Vďaka utrpeniu človek, spoločnosť rastie. V živote bez utrpenia by bola stagnácia a úpadok. Je žial potrebné.
Máločo cenné vzniklo z dostatku a pohody.

Autor Adhara Ut apr 12th 2022 at 11:26 am  

Súhlasím s tým, že utrpenie je pre život potrebné, dokonca aj pre ten šťastný. Ale len v malej miere. Vo veľkej miere je to najlepší motor úpadku, aký existuje.


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.