header image

 
 

Havária raketoplánu Columbia – krátka verzia

Prvýkrát publikované na slovenskej Wikipédii. Autor: Jana Plauchová ako Eryn Blaireová. Spoluautor: Adrian (štylistika).

Text je dostupný pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a GFDL.

Máme tu aj článok na rovnakú tému, ale obsiahlejší!


Havária raketoplánu Columbia, ktorá nastala 1. februára 2003 pri misii STS-107, bola už druhou haváriou raketoplánu. Na rozdiel od tragédie raketoplánu Challenger nastala havária Columbie nie pri štarte, ale pri jej pristávaní, v okamihu, keď už do bezpečného pristátia ostávalo iba 16 minút.

Pristávanie a havária

Snímka pristávajúceho raketoplánu Columbia (zospodu) urobený zo základne Kirtland AFB. Ľavé krídlo vykazuje jasné stopy poškodenia a za ním sa tiahne plameň

Snímka pristávajúceho raketoplánu Columbia (zospodu) urobený zo základne Kirtland AFB. Ľavé krídlo vykazuje jasné stopy poškodenia a za ním sa tiahne plameň

31. januára bolo zahájené ukončovanie pokusov a upratovanie na palube raketoplánu aj v laboratóriu. 1. februára 2003 prebehli posledné kontroly (čerpadlá APU, funkcia elevónov a kormidla, skúšobný zážih RCS motorov). O 14:03 SEČ zahájila nič netušiaca posádka pristávací manéver. S dosadnutím stroja na pristávaciu dráhu Kennedyho kozmického strediska sa počítalo o 15:16 SEČ. Raketoplán bol otočený motormi dopredu a o 14: 15: 30 bol prevedený stopäťdesiatosemsekundový zážih motorov OMS. Potom piloti otočili Columbiu späť do pôvodnej polohy, čiže „nosom“ dopredu. Z blokov FRCS boli vypustené zvyšky pohonných hmôt. Raketoplán vstúpil do vrchných vrstiev atmosféry, kde ho začala postupne obklopovať žeravá plazma. Táto plazma s teplotou presahujúcou 1000°C vzniká trením riedkych vrstiev vzduchu o povrch raketoplánu. Raketoplán (presnejšie orbiter) je však proti nej chránený vrstvou izolačných doštičiek. Za oficiálny čas vstupu do atmosféry sa považuje čas 14:44 SEČ. Zatiaľ všetko prebiehalo podľa plánu.

O 14:49 Columbia zahájila pravotočivú otáčku – manéver na zníženie rýchlosti. V čase 14:49 niekoľko čidiel zaregistrovalo slabý nárast teploty. O 14:52 zaregistrovali mierny nárast teploty aj čidlá v hydraulickom systéme bŕzd ľavého podvozku. V nasledujúcich chvíľach došlo k strate údajov z čidiel. Teplota rástla v celom krídle a v celej podvozkovej šachte. Tieto údaje riadiace stredisko zaregistrovalo, ale nevenovalo im zvláštnu pozornosť. Potom došlo k strate údajov o tlaku aj v pneumatikách ľavého podvozku. Túto skutočnosť už mohla znamenať vážnu závadu, stále však mohlo ísť len o poruchu komunikácie. Riadiace stredisko si to však chcelo overiť: „Columbia, tu je Houston,“ povedal capcom riadiaceho strediska Charles Hobaugh, „pozeráme sa tu na hodnoty tlaku v pneumatikách a posledné sme nedostali.“

„Rozumiem…“ stihol ešte povedať veliteľ Rick Housband a vyslovil ešte začiatok ďalšieho slova. Akého, to sa už nikto nikdy nedozvedel, pretože v tej chvíli bolo s raketoplánom prerušené všetko spojenie. O niekoľko sekúnd sa stroj podľa radarových hlásení rozpadol. Tesne pred rozpadom došlo k odtrhnutiu ľavého krídla. V okamihu rozpadu sa Columbia nachádzala vo výške 63 kilometrov a pohybovala sa rýchlosťou 5,5 km/s. V trase raketoplánu naďalej leteli už len žeravé trosky, ktoré sa rozptýlili a dopadli na územie troch amerických štátov, najviac však na Texas. Okamžite sa rozbehli záchranné akcie. V zázrak dúfali Spojené štáty, Izrael aj India (rodná krajina Kalpany Chawlaovej). Nikto zo sedemčlennej posádky však neprežil. V USA zavládol smútok. Tisíce ľudí nosili kvety k miestam, kde sa našli trosky. Napriek tomu si však rodiny a priatelia astronautov želali, aby lety do vesmíru pokračovali. “Chceme, aby vesmírne misie pokračovali. Nechceme, aby títo ľudia zomreli zbytočne.” Povedala matka astronauta Davida Browna. V Iraku však haváriu považovali za dôvod na radosť: “Allah chcel ukázať, že jeho moc je väčšia než moc Američanov. Pletú sa do záležitostí našej krajiny, ale Allah nás mstí. “ Abdal Džabbar Kurajší, zamestnanec vlády Iraku.

NASA vydala varovanie, aby sa občania nedotýkali nájdených trosiek. Mohli by byť totiž toxické, hlavne kvôli možnému obsahu paliva – hydrazínu, ktoré je prudko jedovaté. Niekoľko ľudí muselo vyhľadať lekárske ošetrenie, našťastie prevažne z preventívnych dôvodov. Niektorí Američania začali trosky zbierať, či si ich už chceli nechať ako suveníry, alebo ich predať. Na internetu sa objavila ponuka úlomkov, pričom aukčná cena niektorých z nich sa vyšplhala na viac než 30 000 dolárov. Spoločnosť eBay však začala takéto ponuky z internetu rýchlo sťahovať. Americký štátny zástupca pre južný Texas Michael Shelby vyhlásil, že ktokoľvek se dotkne trosiek , bude čeliť tvrdému trestu.“ Trosky sú ešte totiž stále federálnym majetkom. Miestami však nastal opačný problém: Občania nosili na políciu predmety, ktoré považovali za trosky, pričom troskami vôbec neboli. Celkový počet vyzbieraných úlomkov raketoplánu je vyše 15 000.

Vyšetrovanie

Medzi hlavné možné príčiny havárie patrili teroristický útok, poškodenie tepelnej ochrany (vo vesmíre alebo v priebehu štartu či pristávania), zrútenie konštrukcie spôsobené únavou materiálu, zlyhanie počítača a výbuch v motorovej sekcii. Teroristický útok bol hneď na začiatku vylúčený ako technicky neuskutočniteľný. Náraz kúska izolačnej peny alebo kusu ľadu NASA spočiatku odmietala. Neskôr sa však táto príčina ukázala byť správna. Po katastrofe bola zostavená vyšetrovacia komisia CAIB (Columbia Accident Investigation Board), známa tiež ako Gehramova komisia. CAIB dospela k záveru, že príčinou nešťastia bola poškodená tepelná izolácia na nábežnej hrane ľavého krídla. K tomuto poškodeniu došlo ešte pri štarte. Spôsobil ho veľký kus penovej izolácie, ktorý odpadol z nádrže ET a dopadol na nábežnú hranu krídla, kde poškodil doštičky RCC. Miesto dopadu bolo naozaj nešťastné – keby tento kus dopadol na iné miesto, pravdepodobne by sa aj napriek poškodeniu podarilo Columbii bezpečne pristáť. Na nábežnej hrane krídla je však teplota plazmy najvyššia a celistvosť doštičiek RCC je pre bezpečné pristátie nevyhnutná. Vzniknutou trhlinou sa plazma dostala do krídla, kde postupne prepaľovala prepážky tvoriace jeho vnútornú konštrukciu. Zároveň aerodynamické sily strhávali zo stroja ďalšie doštičky a úlomky. Tento proces pozorovalo niekoľko svedkov. Nakoniec došlo k odtrhnutiu krídla. Vtedy sa raketoplán prudko otočil, v dôsledku čoho vypadlo spojenie (komunikačná anténa prestala smerovať na spojovaciu družicu). V nasledujúcich sekundách došlo k deštrukcii celého raketoplánu.

Vyšetrovacia komisia v záverečnej správe vydala celkove 29 doporučení pre vyššiu bezpečnosť letu. NASA zareagovala rýchlo, už 8. 9. 2003 zverejnila prvý plán uskutočňovania opatrení podľa doporučenia. Ďalšie lety boli pozastavené na viac ako 2 roky. Raketoplány aj pozemské zariadenia a personál prešli celým radom úprav, testov a zdokonalení. Predovšetkým bola obmedzená možnosť odpadávania častíc z ET pri štarte. Program návratu raketoplánov do vesmíru bol nazvaný Return to Flight.

Posádka

Posádka raketoplánu Columbia bola vymenovaná už v roku 2000. Členovia posádky boli:

  • Richard D. Husband (veliteľ)
  • William C. McCool (pilot)
  • David M. Brown (prvý letový špecialista)
  • Kalpana Chawlaová (druhý letový špecialista)
  • Michael P. Anderson (tretí letový špecialista)
  • Laurel B. Clarková (štvrtý letový špecialista)
  • Ilan Ramon (palubný špecialista, Izrael) Ilan Ramon bol vôbec prvý izraelský astronaut vo vesmíre. Aj z tohoto dôvodu sa spočiatku predpokladalo, že havária bola teroristický útok – táto možnosť však bola pomerne rýchlo vylúčená.


Wikipédia


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.


 

© 2014 – 2019 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.