Základné pojmy
Základné pojmy
Popis základných typov vzoru v náramku
Náramky s kocôčkovým (presnejšie štvorčekovým) vzorom patria k náramkom vytvoreným technikou viazania kombináciou ripsového a frivolitkového uzla. Používa sa na ne dvanásť bavlniek v šiestich farebných pároch, ktorých poradie je symetrické, zrkadlovo obrátené. Bavlnka, pre zjednodušenie nazývaná „niť“, ktorou vytvárame uzlíky, sa nazýva pracovná niť. Niť, na ktorej uzlíky vznikajú, je vodiaca. Pri správne uviazaných uzloch vidíte len pracovnú niť, vodiacu nie. Pracovná a vodiaca niť nemajú tieto úlohy stále, časom dôjde k ich výmene.
Ripsový uzol je uzol, pri ktorom urobíme pracovnou niťou na tej istej vodiacej niti dva uzlíky za sebou, pričom pracovná niť skončí na opačnej strane vodiacej nite, ako začínala. Pri frivolitkovom uzle tiež urobíme dva uzlíky za sebou, ale pracovná niť sa ocitá na rovnakej strane vodiacej nite, na akej začínala. Úsek práce pri viazaní, ktorý prebehne s jednou farbou, čiže s dvoma niťami – raz na ľavej a zrkadlovo obrátene aj na pravej strane – nazývam riadok, pričom nezáleží na tom, či sa urobili uzlíky na všetkých vodiacich nitiach, alebo len na niektorých. Riadok je skrátka úsek práce medzi striedaním farieb, ktorý je úplný, len keď sa rovnako uviaže na oboch stranách.
Tipy a triky
Dvojica náramkov v rovnakej farebnosti, no s iným poradím nití ukazuje, že význam poradia farieb je veľký. Na spodnom náramku možno vidieť aj typ zaväzovania s dvoma vrkôčikmi a slučkou, cez ktorú sa jeden z nich prevlečie.
Dva príklady náramkov oživených trblietavými nitkami. Hore strieborná, dole zlatá. Horný náramok má zároveň konce upletené kláskovým vrkôčikom zo štyroch prameňov, kým spodný obyčajným vrkôčikom z troch prameňov.
Zakončenie vrkôčikom zo štyroch prameňov, typ „šperk v strede“.
„Rad“ s jedinou kocôčkou. Všimnite si jej predĺženie v smere náramku, ktoré nenastáva, ak je kocôčok v rade viac. Náramok je opäť ukončený spôsobom „šperk v strede“.
Zakončenie so slučkou na jednom konci a dvojicou vrkôčikov na druhom
Náramok, pri ktorého viazaní bola použitá jedna z foriem (nepravého) nadpájania – výmena rovnako sfarbených pracovných a vodiacich nití. Pomohla tomu skutočnosť, že náramok je len dvojfarebný a tri a tri páry jeho nití sú rovnaké. Na fotografii vidieť, že táto forma „nadpojenia“ je úplne neviditeľná. Náramok je na hornom konci zakončený kláskovým vrkôčikom.
- V knihe Najkrajšie náramky priateľstva od Neebovej a kol. (Ikar, 1998) sa uvádza, že na tento typ náramkov treba šesť farieb, čiže dvanásť bavlniek v šiestich pároch. V skutočnosti ale stačia dve farby: po tri a tri rovnako sfarbené páry. V takom prípade sa ale musia tieto dve farby vzájomne striedať. Počet farieb môže byť od dvoch do šiestich, pričom stačí dbať na to, aby sa rovnaké farby neocitli hneď vedľa seba. Farby, ktoré sa opakujú, budú určovať farebné ladenie celého náramku.
- Používajte vzájomne kontrastné farby. Najviac sa osvedčil kontrast svetlej a tmavej. Dve (alebo viac) svetlé či dve tmavé farby pri sebe spôsobujú, že vzorka sa na danom úseku stráca.
- Výroba náramku je pomerne zdĺhavá. Často sa stane, že si treba urobiť pauzu. Ak je to možné, lepšie je spraviť si pauzu po dokončenom rade šípok, nie v kocôčkach, pretože šípky sú prehľadnejšie. Každopádne sa usilujeme dokončiť celý riadok. Ak to nie je možné, tak aspoň polovicu riadku (prácu s jednou niťou). Ak nie je možné ani to, tak aspoň celý uzol (ripsový či frivolitkový). Najhoršie je prerušiť prácu uprostred uzla.
- Čerstvo po dokončení je náramok hrboľatý – aspoň u mňa. Spôsobuje to buď nerovnomerné uťahovanie uzlov alebo zmena smeru viazania. Na jeho vystretie a zároveň zmäknutie poznám jednoduchý trik. Stačí náramok namočiť a nechať vystretý uschnúť. Najlepšie a najjednoduchšie je, keď sa náramok zmočí a schne priamo na ruke (napr. pri kúpaní sa).
- K základným bavlnkám možno pridať trblietavé nitky a narábať s nimi, akoby boli súčasťou hrubších nití. Stačí dať ich k niektorým farbám, netreba k všetkým. Pri viazaní sa budú zjavovať a miznúť, čo náramok pekne oživí. Osvedčili sa mi najmä na spestrenie náramkov v zemitých odtieňoch. Ak sa vám pri viazaní odpoja od pôvodnej nite a prikmotria sa k inej, žiadny problém. Vzor a viazanie to ani v najmenšom nenaruší.
- Počet párov nití možno zo základných šiestich aj zvýšiť. Takéto viazanie je však náročné na koncentráciu, pretože nerešpektuje zažitú schému robenia kocôčok. Vždy tam mýli ten riadok navyše.
- Čo sa počtu kocôčok týka, osvedčilo sa mi pravidlo, že v nepretržitej rade nie je dobré ich mať ani primálo, ani priveľa. Pamätajte na to, že v samotnom kocôčkovom vzore – nie v šípkach, ktoré im predchádzajú a ktoré za nimi nasledujú – sa dve zo šiestich farieb vôbec neuplatnia, lebo ich nite zostávajú v celom rade ako vodiace. Dá sa s tým počítať a jednu z farieb nadizajnovať ako výlučne alebo takmer výlučne vodiacu niť. Ak však chcete ukázať všetky farby, je dobré kocôčkové rady čo najčastejšie striedať. To značí, že v jednom rade by sa nemalo vyskytnúť viac než päť kocôčok (ak je celkový počet radov v náramku tri, čo zvyčajne tak vychádza na moju ruku). Časté striedanie kocôčkových radov – toto je ale asi len osobný vkus – vyzerá tiež lepšie. Na druhej strane však neodporúčam robiť „rad“ len s jedinou kocôčkou. Sólové kocky sa mi pri viazaní vždy viac či menej zdeformovali. Minimom pre jeden rad by mali byť dve kocôčky.
Ukončovanie
- V Najkrajších náramkoch priateľstva sa konce náramkov zapletajú zásadne do vrkôčika z troch prameňov. Prax ale ukázala, že rovnako dobre vie poslúžiť vrkôčik zo štyroch prameňov. Tie môžeme jednoducho prekladať cez seba podobne, ako vo vrkôčiku z troch prameňov (kláskový vrkôčik), alebo ich zapletať za vzniku kontrastného stredového prameňa. Ten je efektný v prípade, keď sa štvrtina nití zásadne farebne líši od zvyšku – táto štvrtina vytvorí vo vrkôčiku prameň, ktorý bude v strede. Iné spôsoby pletenia uväzovacích koncov náramkov sa neosvedčili pre svoju hrúbku či neohybnosť.
- Najjednoduchšie a najpraktickejšie je upliesť na začiatku aj konci náramku po jednom vrkôčiku z troch, prípadne štyroch prameňov, ktoré sa previažu navzájom.
- Alternatívou je slučka na jednom z koncov, cez ktorú sa prevlečie jeden z dvoch vrkôčikov na druhom konci a potom sa previaže s druhým. Slučka má ale zmysel len vtedy, ak máte zápästie, na ktoré náramok pletiete, presne zmerané. Náramok môže byť aj trošičku kratší, nikdy však nie dlhší, než je od konca slučky ku koncu viazanej časti na opačnej strane. V takom prípade sa totiž nedá na ruke utiahnuť a je na nej voľný.
Nadpájanie
- Občas sa stane, že bavlnka predčasne dochádza. Pokiaľ ide len o jednu-dve (a ich zrkadlových partnerov – skoro vždy dochádzajú súbežne), možných riešení tohto problému je niekoľko:
- Keďže pracovná niť sa pri viazaní skracuje zásadne viac ako vodiaca, niekedy je možné prispôsobiť vzor tak, aby prikrátka niť ostávala len vodiacou, napríklad zabudovať ju ako vodiacu dovnútra kocôčkového radu. Tým môže vydržať až do konca.
- Ak je v jednom náramku viac než jeden pár bavlniek danej farby a ten druhý pár je dostatočne dlhý, možno ho pri viazaní vymeniť za krátky. Najnenápadnejšie sa to urobí tak, že sa viaže krátkym párom až na miesto, kde sa vodiacou niťou stáva dlhšia niť rovnakej farby. Prvý uzlík ripsového alebo frivolitkového uzla spraví tak ako vždy, pracovná niť – skracujúca sa bavlnka – na vodiacej. Na druhý uzol sa ale vezme rovnako sfarbená bývalá vodiaca niť a uviaže sa ňou uzol na pracovnej. Ďalej sa postupuje normálne, pričom vo funkcii pracovnej pokračuje bývalá vodiaca niť. Táto metóda je nenápadná (pozri obrázok) a jednoduchá, no nedá sa použiť pri klasickom šesťfarebnom náramku.
- Ak nie je možné urobiť ani jedno z horeuvedeného alebo to nepostačuje, zostáva už len niť nadpojiť.
- Pri nadpojení je dôležité všimnúť si skracujúcu sa niť včas a nadpájanie je najlepšie začať čím skôr potom, ako sa skracujúca niť dostane z pracovnej do vodiacej funkcie.
- Nadpojenie prebieha tak, že ku skracujúcej sa niti – vodiacej – treba priložiť nadpájaciu niť. Jej koniec mierne prečnieva nad už uviazanú časť náramku. Nadpájacia niť sa ku skracujúcej zafixuje najbližšou pracovnou (dostatočne dlhšou) niťou. Tou robíme na oboch nitiach – nadpájanej a skracujúcej sa – uzlíky, akoby to bola len jedna niť. Kvôli šírke aj stabilite je dobré tieto uzlíky utiahnuť pevnejšie ako bežné uzlíky. Tento proces je najlepšie zopakovať niekoľkokrát rôznymi pracovnými niťami. Nepekne trčiaci horný koniec nadpájacej nite si nevšímame (mal by byť taký krátky, aby neprekážal v práci).
- Až keď sa nadpájaná niť dostane do funkcie pracovnej, oddelíme zo zdvojeného vlákna to dlhšie a iba ono použijeme ako pracovnú a následne ako vodiacu niť. Z náramku nám teraz trčia dve rovnako sfarbené vlákna – jeden začiatok nadpájacej nite, druhý koniec skracujúcej sa nite. Tie môžeme teraz alebo až na konci pletenia odstrihnúť manikúrovými nožničkami čo najtesnejšie pri náramku. Ak sa to urobí správne, nadpojenie je takmer neviditeľné a zároveň je dostatočne pevné pri ťahu.
Napísať odpoveď