header image

 
 

Recenzia – Alex Morel: Prežiť

O niektorých knihách žiaľ nie je čo pekného povedať. Týka sa to aj knihy Prežiť od Alexa Morela, ktorá nie je ničím iným než zmesou nečítavých neuveriteľností a klišé. Siahla som po nej v nádeji, že sa vcítim do atmosféry beznádeje stroskotancov v horách. Autor mi však vo svojej knihe neumožnil vcítiť sa do ničoho a do nikoho.

Dej vypíšem celý, so spojlermi, a to aj preto, že žiadne prekvapenie neposkytuje. Mladé dievča sa rozhodne spáchať samovraždu v lietadle, ktorým letí na Vianoce domov. Tesne predtým (aká náhoda!) než prehltne smrtiacu zmes tabletiek, však lietadlo havaruje. Zistí, že okrem nej prežil len otravný chlapec z vedľajšieho sedadla. Samozrejme, slečinka sa napriek otravnosti do dotyčného nezmyselne zabuchne. Anotácia spolu s týmto všetkým hlúpo prezradí aj to, že prežiť môže však len jeden z nich. Ktorý, to snáď netreba ani písať. Ani to, ako jej skúsenosť s prežívaním v ľadových horách zmenila pohľad na vlastný život.

Autorov štýl je jednoduchý. Rozpráva zmosta doprosta. Napriek tomu sa ale z textu nedozvieme nič, čo by umožnilo vžiť sa do hlavnej hrdinky. Nenarazila som napríklad ani na jediný poriadny dôvod, prečo chcela tú samovraždu spáchať. Jej otec spáchal samovraždu, no dobre, to je smutné. Život sa nedá naplánovať, áno, aj to je smutné. A napokon, hrdinka si vezme do hlavy, že má samovraždu v génoch. Stačia tieto tri dôvody? Na pochopenie motivácie v prípade takého závažného rozhodnutia veru nie. Napriek týmto nepríjemnostiam Jane totiž nevníma svet ako bezútešné miesto. Neustále som hľadala niečo viac, nejaký náznak depresie, chyby myslenia, nenávisti k psychiatrickej liečebni, na ktorej bola zavretá, hocičoho. Nenašla som ale žiadnu takúto silnú negatívnu emóciu. Rozprávanie tak pôsobí dojmom, že autor samovraha videl leda tak na obrázku.

Nemožnosť vcítenia sa pokračuje aj po nehode lietadla. Autor nejde do hĺbky, absolútne kašle na psychologizáciu a zázračnému prepnutiu zo „chcem umrieť“ na „chcem prežiť“ nevenuje nijakú pozornosť. Takisto ju nevenuje dôvodom, prečo hrdinka zrazu začne neohrabane nadbiehať niekomu, kto ju odpudzuje a lezie jej na nervy. Síce viem, že aj v reáli sú také ženy, ale chýba mi tu vysvetlenie pre nás normálne. Namiesto súcitu by som teda celý čas hrdinku len kopala, fliaskala a priala si, nech v tom mraze už konečne zgegne. Hoci som dobre vedela, že sa to nestane.

Autor nám nepriblížil ani hĺbku ďalších pocitov dievčiny stratenej v treskúcom mraze. Z príbehu nesálal ten ozrutný chlad, ani podružné nepríjemnosti: hlad, smäd, nepohodlie, ktoré by sa náležite prepisovali aj do vzťahov jedného k druhému. Postavy sú napriek strašným telesným podmienkam nadržané ako králiky. Častokrát mi ich strastiplné putovanie pripadalo iba ako opis zimnej prechádzky. Ojedinelé a suché konštatovania, že postavy trpia tým a tým, totiž čitateľovi ich pocity prežiť neumožňuje.

Okrem nulovej možnosti sa do postáv vcítiť je príbeh plný neuveriteľností. Nielenže haváriu prežili – a bez veľkých zranení – práve oni dvaja. Fascinovala ma aj hrdinkina podivuhodná nedotknuteľnosť a teplotná stabilita. Prežila týždeň pri mínus osemnástke a nebolo jej treba ani nič amputovať. Nevie, že vlky nedokážu liezť po stromoch, ale s takýmito úžasnými biologickými znalosťami bez problémov zabije, stiahne z kože a pripraví na jedenie králika. V jej postupnom zbližovaní s Paulom sa objavujú najotrepanejšie klišé z najotrepanejších, o to absurdnejšie, ako zle sú na tom postavy po telesnej stránke. Naozaj môže niekto uveriť tomu, že okolitá teplota hlboko pod bodom mrazu, dehydratácia, vyhladovanie, vyčerpanie, zlomená ruka, pomliaždené rebrá, niekoľko vrstiev oblečenia a niekoľkodňové neumývanie sa vytvorí podmienky pre fantastický sex?

Samozrejme, potom, ako sa čerstvý milenec pre svoju frajerku „prekvapivo“ a „dojímavo“ obetuje, jej ešte mentálne pomáha zo záhrobia. Toto už radšej nechám bez komentára.

Naostatok kniha nevniesla jasno ani do mojej filozofie prežitia. Hrdinka zistila, že okrem všetkých predošlých príkorí jej svet navyše dokáže vziať toho, koho miluje. I keď v tomto prípade to bola rana z milosti, odmietam totiž uveriť tomu, že by tak odlišné povahy spolu dobre vychádzali aj niekde inde než v zamrznutých horách. No, každopádne, toto v nej vzbudí obrovskú chuť žiť. Zdá sa mi to, alebo to nedáva žiadny zmysel?

Možno by to zmysel dalo. Verím, že dalo. Sú predsa aj reálne prípady ľudí, čo prežili hrôzy a naozaj im vrátili chuť žiť. Ale takýto príbeh musí byť v prvom rade dobre spracovaný, ak má sprostredkovať tento neobyčajný obrat aj tým, čo nič podobné nezažili. A dobre spracovaný značí v prvom rade uveriteľný. Čo príbeh Prežiť rozhodne nie je.


  • Názov: Prežiť
  • Autor: Alex Morel
  • Vydavateľstvo: Ikar
  • Počet strán: 200 strán
  • Jazyk: slovenský jazyk
  • ISBN: 9788055130910
  • Dátum vydania: 2012

Mohlo by vás zaujímať



Knižné recenzie


Napísať odpoveď

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.


 

© 2014 – 2017 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.