Prvýkrát publikované pravdepodobne v roku 2005 v školskom časopise Gymnázia A. Sládkoviča
Na obrázku hore vidíme raketu Saturn V. Táto vyše 110 metrov vysoká raketa bola najväčšou raketou, aká bola kedy postavená. Na svojom vrchole niesla vesmírnu loď Apollo počas prvej fázy letu k Mesiacu. Z celého tohto monštra sa však na Zem vrátil len ten maličký kužeľ na vrchole.
Autor: NASA, orezané
A keby sa o to pokúsili, veľmi zle by pochodili. Raketa totiž nie je nijaký dopravný prostriedok pre ľudí. Je to iba pohonné zariadenie, ktoré umožňuje telesám dostať sa na obežnú dráhu alebo na iné miesto v Slnečnej sústave. Raketa sa skladá z palivových nádrží, ktoré často obsahujú palivo s teplotou nižšou ako -100°C a z reaktívnych motorov, v ktorých dosahuje teplota rádovo stovky °C. Takže, do ktorej z týchto častí by ste umiestnili tých úbohých astronautov!?
Ako máme teda hovoriť strojom, ktoré lietajú vo vesmíre?
Určite nie rakety. Povedať „vo vesmíre letí raketa“ je rovnaká hlúposť, ako keby ste povedali „po ceste ide motor auta“ namiesto „po ceste ide auto“. A rakety sa vo väčšine prípadov ani do vesmíru nedostanú. Po vyhorení paliva sa oddelia od svojho nákladu a spadnú na Zem alebo zhoria v zemskej atmosfére. To, čo ostáva vo vesmíre, môže byť buď družica, sonda, alebo vesmírna loď.
Aký je medzi tým rozdiel?
Veľmi veľký. Družica je totiž nepilotované teleso, ktoré obieha okolo Zeme. Sonda je nepilotované teleso, ktoré pracuje niekde inde v Slnečnej sústave. Vesmírna loď je pilotované teleso s ľudskou posádkou. Sondy už pristáli na rôznych planétach Slnečnej sústavy, ale vesmírne lode ešte nikdy na nijakej planéte nepristáli! (Okrem Zeme, samozrejme.)
Neexistuje pre vesmírne lode nejaký iný, kratší názov? Dosť zle sa to totiž vyslovuje.
To je síce fakt, ale nie je to nijaký dôvod na to, aby sme namiesto „vesmírna loď“ hovorili nesprávne „raketa“ len preto, že sa to zle vyslovuje.
Americké vesmírne lode, ktoré lietajú do vesmíru od roku 1981 do súčasnosti (aktualizácia: do roku 2011), sa nazývajú raketoplány. Pozor, je to len názov pre tieto konkrétne vesmírne lode. Prvé vesmírne lode sa tak nevolali a ďalšie vesmírne lode, ktoré prídu po raketoplánoch, sa tak tiež nebudú volať.
Autor Slavomír Fridrich Po aug 31st 2026 at 5:49 pm
Technicky.. K „plaveniu sa“ to má ďaleko..
Ono, všetko „tam“ vlastne „padá“, po nejakej tej geodetike.
Problém asi bude, s možnosťou napasovať pojmy ktoré fungujú na Zemskom povrchu. Na veci a deje, vo vesmíre.
Vlastne ani nemáme, presnú definíciu toho čo je „planéta“.
https://www.lidovky.cz/orientace/pluto-slunecni-soustava-konference-praha-zakulisi-pikantni-detaily-plysovy-pes-krik-piskot.A260830_104311_ln-orientace_lsva
Vesmír je vraj fyzikálne „stochastický“.. Tak sa následne, nedá zaškatuľkovať do „zákonov“ a pevných pravidiel. A všetko podlieha „počtu pravdepodobnosti“. Viac menej „náhodou.. to tak pravidelne funguje“.