header image

 
 

Lisovanie jesenných listov – tipy a triky

Zmes čerstvo vylisovaných listov

Zmes čerstvo vylisovaných listov

Lisovanie – držanie rastliny pevne stlačenej medzi rovnými vrstvami savého papiera, až kým úplne nevyschne – je známa metóda uchovávania rastlín. Väčšina ľudí sa s ňou stretne len v škole pri výrobe povinného herbára. Touto metódou však možno celkom účinne preniesť do vázy aj niečo z krásy jesenných lesov.

Vázička vylisovaných listov môže byť pekná jesenná dekorácia

Vázička vylisovaných listov môže byť pekná jesenná dekorácia

Čo je dobré vedieť pred lisovaním

Ani pri dodržaní optimálneho postupu vám lisovanie nikdy nie je schopné zachovať list v plnej farebnosti. Ak chcete jesenný list zachovať farebne verne, musíte siahnuť po fotografii alebo výtvarnom znázornení. Lisovanie farby vždy uberá.

Nie všetky druhy rastlín reagujú na lisovanie rovnako. Existujú lepšie a horšie lisovateľné druhy, čiže druhy schopné zachovať si farebnosť lepšie a druhy schopné zachovať si farebnosť alebo štruktúru horšie. Do prvej skupiny patrí napríklad javor, sumach, dub letný a zimný, jarabina, dub cerový. Do druhej skupiny možno napríklad zaradiť hrab, ktorý sa lisovaním navyše nepríjemne zošuverí, brezu, buk, agát a ďalšie. Najlepšie je získať vlastnú skúsenosť a sám zhodnotiť, čo ešte stojí za tú babračku a čo nie.

Ak má list aj po dolisovaní prijateľnú farebnosť, netešte sa, že taká zostane na veky vekov. Pôsobením času a vystaveniu slnečného svetla totiž farby naďalej blednú a strácajú sa. Najdrastickejšie odchádza zelená, ale aj žltá s červenou už budú po pár rokoch mať vzájomne podobný, ťažko odlíšiteľný odtieň hnedej. Vylisované listy aj pri šetrnom zaobchádzaní vydržia jednu celú, nanajvýš dve sezóny – potom je nutné nahrádzať ich novými. Rýchlosť kazenia sa farieb však závisí tiež od druhu. Intenzívne ich stráca napríklad červený dub.

Ďalšie nebezpečenstvo pri lisovaní spočíva v perovito zložených listoch. Tie totiž majú bez ohľadu na šetrnosť zaobchádzania zvyk opadnúť od kostrnky. Aj tu je však dôležité, o aký druh ide.

Lisovanie samotné

Listy na lisovanie je dobré nezbierať za dažďa a rosy. Ak sa tomu nedá vyhnúť, po prinesení domov ich vysušte kuchynskými utierkami a nechajte ešte hodinku-dve preschnúť. Za ten čas sa im nič nestane. Ideálne na lisovanie sú kontrastne sfarbené, rovné, čerstvo odpadnuté alebo odtrhnuté listy.

Na lisovanie je vhodný savý papier, ktorého savosť zvyšuje malé množstvo potlače. Zabudnite na lesklé letáky a farebné časopisy. Vhodné sú čiernobiele noviny s textom bez obrázkov. Pre menšie listy môžu veľmi dobre poslúžiť dnes už čoraz menej používané telefónne zoznamy. Optimálne sú savé kuchynské utierky, za nimi nasleduje toaletný papier a mäkké biele servítky. Jednotlivé rastliny od seba oddeľujte minimálne dvoma hárkami lisovacieho papiera. Rastliny na jednom hárku ani časti tela jednej rastliny by sa nemali prekrývať. Ak to hrozí, vložte medzi ne ďalší kúsok papiera.

List osiky, vľavo pred lisovaním, vpravo po ňom. Všimnite si zvýraznenie žilnatiny vo vylisovanom stave.

List osiky, vľavo pred lisovaním, vpravo po ňom. Všimnite si zvýraznenie žilnatiny vo vylisovanom stave.

Dbajte na rovný podklad a dostatočnú, rovnomernú záťaž na lisované listy. Vhodné sú knihy uložené tesne pri sebe alebo škatule. Nevhodné sú kusy nábytku na nožičkách, pokiaľ záťaž z ich nohy nerozložíte rovnomerne za pomoci knihy či dosky.

Aby list nezačal hniť a hnednúť, ale naopak, aby si uschoval čo najviac farebnosti, treba lisovacie papiere vymieňať. Najlepšie aspoň raz denne počas prvého týždňa lisovania, kedy sú najmokrejšie. Možno použiť dve sady lisovacích papierov, ktoré sa navzájom striedajú, pričom ale treba dbať, aby druhá sada do výmeny úplne stratila vlhkosť získanú z listov (napríklad sušením na radiátore).

Lisovanie by malo trvať aspoň dva týždne. Pokračovať by ste v ňom mali aj pár dní potom, ako je list na dotyk úplne suchý a pevný. Priskoro vybraný list sa môže skrútiť. Rastliny na dotyk vlhké a ohybné musia v lisovaní pokračovať ešte aspoň týždeň bez debaty.

Skúsenosti s lisovaním jednotlivých druhov

Opadané javorové lístie. Javor patrí k najlepšie lisovateľným druhom.

Opadané javorové lístie. Javor patrí k dobre lisovateľným druhom.

Sumach, najlepšie lisovateľná drevina, akú poznám

Sumach, najlepšie lisovateľná drevina, akú poznám

  • Javor mliečny (Acer platanoides) a javor horský (Acer pseudoplatanus): Veľmi dobre lisovateľné druhy. Javory patria medzi najfarebnejšie stromy jesennej prírody a táto farebnosť je správnym lisovaním vcelku dobre zachovateľná. Na lisovanie však vyberajme radšej tie listy, na ktorých sú farebné kontrasty a vzory. Jednofarebné sýtožlté a sýtočervené listy nás môžu po vylisovaní sklamať svojím stmavnutím. Obzvlášť snaha o zachovanie žltej je pri javoroch márna – aj tá najlepšia starostlivosť počas lisovania z nej spraví svetlookrovú. Žiarivá červená sa zase mení na tmavú bordovú. Práve preto je dobré vyberať listy, ktoré obsahujú viacero farieb, pretože hoci lisovaním stmavnú, stále sa budú pekne podčiarkovať.
  • Sumach pálkový (Rhus typhina): Vynikajúco lisovateľný, najvhodnejší druh na lisovanie, aký poznám. Jeho perovito zložené listy sú na jeseň sfarbené v rozličných odtieňoch žltej, červenej a oranžovej. V miestach, kde si listy navzájom tienia, vznikajú pekne kontrastné a na lisovanie vhodné vzory. Pri správnom vylisovaní listy skvele držia farebnosť a vďaka veľkým rozmerom zložených listov sú vhodnou dekoráciou do váz. Treba však s nimi manipulovať nanajvýš opatrne, postranné lístky totiž ľahko opadajú. Strate niekoľkých lístkov sa zrejme nevyhneme tak či tak. Čiastočne sa tomu dá predísť trhaním listov, ktorých bočné lístky ešte neovísajú nadol, čo je signál ich skorého opadnutia. Vhodný druh aj na zachovanie všeobecne problematickej žltej farby.
  • Dub zimný (Quercus petraea): Na rozdiel od predošlých dvoch druhov tento strom príliš nehýri farebnosťou, takže zberateľov veľmi neláka. Jeho listy sú žlté, často aj pri opadnutí so stopami zelenej, a z nej prejdú rovno do hnedej. Nachádzame ich jednotlivo aj pohromade na malých konárikoch opadnutých spolu s nimi. Ak však chceme zachovať žltú farbu, dub zimný je na to vhodnejší ako javor. Jeho už za čerstva nie príliš výrazná žltá sa lisovaním veľmi nezhorší a s troškou zelenej môže byť pekným doplnkom jesennej dekorácie.
  • Dub červený (Quercus rubra): Nezvyčajné, až ružovkasté sfarbenie veľkých listov tohto stromu môže vzbudiť nadšenie pre jeho zalisovanie. Zbytočne. Z ružovkastých listov sa skoro vo všetkých prípadoch lisovaním stanú beznádejne hnedé. Netreba však nad ním lámať palicu úplne. V kontraste so svetlozelenou farbou, ktorá ružovej v priebehu jesene postupne ustupuje, môže byť list aj po vylisovaní celkom pekný. Červenú farbu však paradoxne z dubu červeného nezískame.
  • Pavinič päťlistý (Parthenocissus quinquefolia): Jeho listy sa na jeseň sfarbia do nádhernej červene vytvárajúcej krásny kontrast s dosiaľ zelenými listami alebo s listami zatienenými pred slnečným svetlom – tie zostanú žlté. Na lisovanie však príliš vhodný nie je. Prvý problém nastane, keď napriek opatrnej manipulácii už na začiatku lisovania bočné lístky opadnú z kostrnky. Nedá sa preto počítať s tým, že si ho po vylisovaní vložíme do vázy. Ďalej, pri nedostatočnej rýchlosti vymieňania lisovacích papierov sa na ňom zjavia hnedé hnilobné škvrny. S hnilobnými škvrnami je problém aj u príbuzného druhu, paviniča trojlaločného. Navyše, to, čo sa u oboch druhov podarí dolisovať, je zreteľne tmavšie oproti sviežemu stavu.
  • Jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia): Dobre lisovateľný druh. Jej lístky, už za čerstva tmavočervené až bordové, správne lisovanie príliš nezmení. Hoci sú perovito zložené, bočné lístky na kostrnke držia relatívne dobre.

    Červený list osiky, vľavo pred lisovaním, vpravo po ňom

    Červený list osiky, vľavo pred lisovaním, vpravo po ňom

  • Osika (Populus tremula): Osiky sú na jeseň krásne žlté a červené, v lisovateľnosti však nepatria medzi najlepšie. Žltá výrazne tmavne, no zaujímavé môže byť, že sa na listoch lisovaním zvýrazní kresba pozdĺž žilnatiny. Oranžové a červené listy, začerstva také žiarivé, sa stanú červenohnedými.
  • Buk lesný (Fagus sylvatica): Táto dominanta našich listnatých lesov môže lákať na lisovanie len výraznou žltou. Tú však lis nezachová. Listy stmavnú do oranžovookrova. Druh preto nie je na lisovanie príliš vhodný.
  • Breza previsnutá (Betula pendula): Listy briez nie sú ani pred lisovaním príliš atraktívne a po ňom už vôbec. Jediné, čo môžu začerstva ponúknuť, je slabší odtieň žltej. Aj tá však lisovaním mizne.
  • Hrab obyčajný (Carpinus betulus): Ďalší druh stromu, ktorý zaujme svojimi žltými listami, no ich krása je nezachovateľná. Lisovaním tmavnú do okrova až hneda.
  • Agát biely (Robinia pseudoacacia): Neveľmi lisovateľný druh. Jeho žlté listy si lisovaním na rozdiel od mnohých iných síce celkom zachytávajú farbu, problém je však v tom, že ide o zložené listy, ktorých bočné lístky pred aj po lisovaní veľmi ľahko opadnú od kostrnky.

Mohlo by vás zaujímať



Jesenná výzdoba Moja výtvarná tvorba


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.


 

© 2014 – 2019 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.