Dominantnou technikou mojej výroby jesenných a zimných vencov sú vence zo šišiek, ktoré nazývam šišiaky. Štandardne používam na šišiaky šišky borovíc lesných, dúglasiek, smrekovca, smreka omorikového, smreka pichľavého a sekvoje. Dopĺňajú ich plody vzácnych orechov Junglans nigra a Juglans cinerea. V závislosti od toho, na aké ročné obdobie je šišiak určený, je ďalším materiálom mochyňa, žalude, lieskovce, pagaštany a gaštany (jeseň), alebo orech vlašský (zima). Keďže na veniec by bolo jedlých gaštanov a orechov škoda, väčšinou dávam len plody napadnuté škodcom – poznať podľa dierky – alebo prázdne, k sebe prilepené škrupiny vlašského orecha. Šišiak potom dozdobujem v závislosti od účelu umelými ozdôbkami, machom alebo lišajníkom rodu pakonárik.
Niektoré sú na predaj, iné sú už predané.

Príchod jesene hlási šiškový veniec s mochyňami, šiškovými slnečnicami, umelými tekvicami a umelými bobuľami

Môj prvý jesenný veniec v skutočnosti nie je pravým jesenným vencom. Kruh zo šišiek a iných suchých prírodnín, ktorý vznikol pritavovaním materiálu na polystyrénový kruh, sa totiž dá použiť aj ako zimný. Kúpené plody na ňom sú vyberateľné a možno ich vymeniť napríklad za vianočné ozdoby. Podobné šiškové vence som vyrobila aj na hroby.

Opäť šiškový jesenný veniec, ktorý je však obohatený aj pritavovanými mochyňami a dvoma zväzočkami prútikov. Dotvárajú ho kúpené umelé bobule a živý mach.

Malý venček tvorený len smrekovcovými a borovicovými šiškami doplnený plodmi jelše je určený v prvom rade ako ozdoba okolo sviečky. Možno ho však aj zavesiť.
Napísať odpoveď