Písal sa február 2003. Mala som pätnásť rokov a hlavu plnú trápenia, na akú strednú školu pôjdem (lebo, úprimne, najradšej by som nešla na žiadnu). Netušila som, že niekedy v tejto chvíli sa mi nadobro zmenil život. A to bez akejkoľvek súvislosti so strednou školou…

V tomto roku havaroval raketoplán Columbia a už po niekoľkých mesiacoch som bola plná enormného nadšenia pre príbeh inšpirovaný touto tragédiou. Tak sa zrodila Večnosť omylov. Vtedy ešte s iným názvom a neúplným dejom. Emócie spojené s týmto príbehom ma doslova spaľovali. Možno to poznáte (a možno nie) – nespavosť, búšenie srdca, chodenie so zasneným výrazom, schopnosť vylepovať obrázky svojej lásky všade od skrinky na prezuvky až po obaly zošitov (aby som mala cez nekonečne nudné hodiny na strednej na čo hľadieť a nemusela som hľadieť do blba). Ten pocit, že urobíte všetko… VŠETKO pre to, aby táto kniha uzrela svetlo sveta.

Čakanie na Večnosť trvalo večnosť. Na písanie totiž treba nielen vášeň, ale aj disciplínu. Bola nevyhnutná, lebo celý proces sa natiahol na dobu dlhšiu než desať rokov. A predsa som ostala príbehu verná a doviedla ho k šťastnému koncu v podobe pevnej väzby na pultoch kníhkupectiev.

Večnosť omylov však nie je jediným, ba ani prvým príbehom zrodený z toho mimoriadne silného inšpiračného nakopnutia. Boli tu ďalšie, množstvo ďalších. Niektoré zamietnuté, iné čakajúce na napísanie a niektoré už aj napísané. Niektoré sú navzájom prepojené veľmi pevne, iné iba voľne, no všetky smerujú k rovnakej myšlienke. Viac sa o nich dočítate tu.

Dôležitým – nie však ústredným – motívom tejto, nazvime to, ságy, je vzdialená bezmenná planéta vystupujúca aj vo Večnosti omylov. Pracovne ju nazývam Biela planéta a zo všetkých mojich fiktívnych planét (Arlion, Soyrana, a ďalšie) je najprepracovanejšia. S jej svetom sa môžete oboznámiť tu.

Pre mňa je Večnosť omylov spletencom silných emócií vyvolaných tragédiou prestupujúcou všetko – i zdanlivo nesúvisiace – dianie, zasahujúcich každý kút sveta kozmického výskumu, ktorý už nikdy nebude taký ako pred tragédiou. Tragédiou, z ktorej vzklíčili krehké šance, z ktorých nemáme morálne právo sa radovať, hoci z povinnosti ich musíme využiť. Je mnohovrstvovým stvárnením katastrofy, ktorú nie je možné vykúpiť ani zázrakom – a to doslovným. Príbehom o zapletení sa v mene moci nielen do vraždy, ale aj do nepreskúmaných javov schopných následky zločinu násobiť. Je to príbeh o mne a Columbii… a miestami aj o mne a mojich bezprostrednejších osobných stratách.

Večnosť omylov je zatiaľ vrcholovým príbehom svojho fiktívneho sveta – dúfam ale, že to pri ňom neostane. Už takmer od svojho zrodu bol plánovaný ako jeden z krokov na ceste k náročnému cieľu. Verím, že nebude posledný.

Mohlo by vás zaujímať

• Prerobiť! alebo história vzniku bez prezrádzania deja
• Informácie o hlavnej postave
• Obrazový sprievodca
• Raketoplán Discovery v obrazoch
• Pôvodná grafika
• Posledný východ Slnka na svete
• Columbia STS-107 – tragická jednosmerná letenka