header image

 
 

Večnosť a ja

Písal sa február 2003. Mala som pätnásť rokov a hlavu plnú trápenia, na akú strednú školu pôjdem (lebo, úprimne, najradšej by som nešla na žiadnu). Netušila som, že niekedy v tejto chvíli sa mi nadobro zmenil život. A to bez akejkoľvek súvislosti so strednou školou…

V tomto roku havaroval raketoplán Columbia a už po niekoľkých mesiacoch som bola plná enormného nadšenia pre príbeh inšpirovaný touto tragédiou. Tak sa zrodila Večnosť omylov. Vtedy ešte s iným názvom a neúplným dejom. Emócie spojené s týmto príbehom ma doslova spaľovali. Možno to poznáte (a možno nie) – nespavosť, búšenie srdca, chodenie so zasneným výrazom, schopnosť vylepovať obrázky svojej lásky všade od skrinky na prezuvky až po obaly zošitov (aby som mala cez nekonečne nudné hodiny na strednej na čo hľadieť a nemusela som hľadieť do blba). Ten pocit, že urobíte všetko… VŠETKO pre to, aby táto kniha uzrela svetlo sveta.

Banner6

Čakanie na Večnosť trvalo večnosť. Na písanie totiž treba nielen vášeň, ale aj disciplínu, ktorá natiahla celý proces na dobu dlhšiu než desať rokov. A predsa som ostala príbehu verná a doviedla ho k šťastnému koncu v podobe pevnej väzby na pultoch kníhkupectiev.

Večnosť omylov však nie je jediným, ba ani prvým príbehom zrodený z toho mimoriadne silného inšpiračného nakopnutia. Boli tu ďalšie, množstvo ďalších. Niektoré zamietnuté, iné čakajúce na napísanie a niektoré už aj napísané. Niektoré sú navzájom prepojené veľmi pevne, iné iba voľne, no všetky smerujú k rovnakej myšlienke.

Dôležitým – nie však ústredným – motívom tejto, nazvime to, ságy, je vzdialená bezmenná planéta vystupujúca aj vo Večnosti omylov. Pracovne ju nazývam Biela planéta a zo všetkých mojich fiktívnych planét (Arlion, Soyrana, a ďalšie) je najprepracovanejšia. S jej svetom sa môžete oboznámiť tu.

BANNER

Pre mňa je Večnosť omylov spletencom silných emócií vyvolaných tragédiou prestupujúcou všetko – i zdanlivo nesúvisiace – dianie, zasahujúcich každý kút sveta kozmického výskumu, ktorý už nikdy nebude taký ako pred tragédiou. Tragédiou, z ktorej vzklíčili krehké šance, z ktorých nemáme morálne právo sa radovať, hoci z povinnosti ich musíme využiť. Je mnohovrstvovým stvárnením katastrofy, ktorú nie je možné vykúpiť sa ani zázrakom – a to doslovným. Príbehom o zapletení sa v mene moci nielen do vraždy, ale aj do nepreskúmaných javov schopných následky zločinu násobiť. Je to príbeh o mne a Columbii… a miestami aj o mne a mojich bezprostrednejších osobných stratách.

Večnosť omylov je zatiaľ vrcholovým príbehom svojho fiktívneho sveta – dúfam ale, že to pri ňom neostane. Už takmer od svojho zrodu bol plánovaný ako jeden z krokov na ceste k náročnému cieľu. Verím, že nebude posledný.

Mohlo by vás zaujímať



Zóna Večnosť omylov


Napísať odpoveď

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.


 

© 2014 – 2018 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.