header image

 
 

Vianočný zhon

rainy-83136_640

Zdroj: Pixabay

Rok čo rok sa snažím dobre pripraviť na Vianoce. Rok čo rok na to premýšľam stratégiu, skúšam sa poučiť z minulých chýb, neopakovať ich. A rok čo rok sa mi Vianoce časovo vymknú z rúk, beznádejne ma porazia a ja sa namiesto vychutnávania si vianočného čara pristihnem pri vyratúvaní: bože, ešte nemám toto… bože, ešte nemám hento… bože, veď Štedrý deň je už za chvíľu!

Ako sa tomu vyhnúť? Dlho som mala jasno v tom, kde je chyba aj ako ju odstrániť: treba skrátka začať včas. Skôr. A ak to nevyjde, tak skôr. A ešte skôr. A keď už začnem, každý deň posunúť prípravy na sviatky o kúsok ďalej. V takom prípade predsa nie je možné, aby som to potom nestihla, ba čo viac – aby som nesedela týždeň pred Vianocami s rukami založenými, že všetko je vybavené.

Trvalo mi naozaj dlho, kým som si uvedomila, že je to chybná úvaha.

Pretože nemôžete začať priveľmi skoro. Nemôžete upratať priskoro, lebo do Vianoc budete mať zase neporiadok. Nemôžete urobiť výzdobu priskoro, pretože vám zoschne (živé zložky) a obkuká sa, zvyknete si na ňu, prestane vám do očí udierať jej krása. Nemôžete nakúpiť darčeky priskoro, pretože hrozí, že si dotyční za čas zostávajúci do Vianoc kúpia danú vec aj sami alebo ju už po čase nebudú chcieť (už dobre poznám ich prelietavosť). Nemôžete napiecť a navariť priskoro, lebo sa vám to pokazí alebo zje.

Teda, niežeby sa nenašli veci, ktoré nemôžete urobiť aj dva mesiace pred dňom D. Napríklad umyť okná. Lenže väčšina prípravných aktivít naozaj neznesie, aby sa urobila privčas.

christmas-shopping-1088183_640

Zdroj: Pixabay

Pritom je v istom zmysle zvláštne, že sviatočné prípravy nestíhame. Vianočné aktivity naozaj nie sú také náročné, aby na nich človek musel drieť od rána do večera celé týždne. Dôvod nestíhania je inde: v tom, že ich musíme zaradiť do bežného fungovania, ktoré beztak ledva zvládame. Veď koľkokrát človek nestihne uvariť, oprať a upratať ani cez rok, nie to ešte vtedy, keď má ako bonus x vianočných vybavovačiek.

Ďalším problémom sú povinnosti mimo domu. V škole a v práci zabíjame čas, ktorý keby sme venovali Vianociam, by nám hravo stačil na ich hladkú prípravu v termíne, no nie priskoro pred ním.

Navyše prídu dni, ktoré z príprav vypadnú, hoci sme s nimi počítali: služobky, večierky, choroby, nehody,… Plus nečakané komplikácie: obmedzené otváracie doby, predbehnutie niekým v kúpe darčeka/stromčeka, ktorú sme už brali ako istotu… a náš dobre naplánovaný rozvrh prípravy Vianoc je v troskách. Zrazu zistíme, že dvadsiaty štvrtý december sa na nás valí ako rozbehnutý kamión, ktorému chýbajú brzdy. No hoci s týmto všetkým po mnohoročných skúsenostiach počítam, stále mi to akosi nevychádza.

Ale už som prišla na to, v čom je problém. Je totiž ešte jeden spôsob, ako prípravy niečoho urýchliť a pritom nezačať nezmyselne skoro. Každá práca sa spraví rýchlejšie, keď na ňu nasadíme viacero osôb.

A tu je kameň úrazu mojich Vianoc. Som na ich prípravu totiž sama. Zvyšným sú Vianoce buď ukradnuté alebo majú o nich iné predstavy než ja. A tento fakt v sebe ukrýva odpoveď aj na ďalšiu otázku: kam sa podelo vianočné čaro? Ono sa totiž neskrýva v intenzite výzdoby, ani v chuti jedál, ba dokonca sa jeho nedostatok nedá úplne zvaliť ani na chýbajúci sneh (hoci verím, že ten by tomu fakt pomohol). Základom života v pohode namiesto stresu je totiž vedomie, že ak ja nebudem vládať/stíhať/môcť, vždy je tu niekto iný, kto nenechá pre nás dôležité záležitosti v háji. Totiž, aj keby som ja krásne všetko stíhala, vždy je tu podprahová temná obava, že ak padnem ja, Vianoce padnú so mnou, pretože v otázke sviatkov so mnou nikto neťahá za jeden povraz. Suma sumárum: ak chcem zmyslovo pekné Vianoce, zostáva to výlučne na mne.

woman-1820988_640

Zdroj: Pixabay

A otázka je, či mi za to stoja. Či budem celý december chodiť spať neskoro naštvaná, strhaná a ustarostená, aby to napokon v deň D aj tak nebolo úplne ono. Párkrát mi už napadla temná myšlienka na všetko sa vykašľať. Stiahnuť svoje jednotky z frontu Vianoce. Napokon, je dosť veľa iných frontov, na ktorých by sa zišli ušetrené sily.

Lenže zaveliť na ústup je začiatok priznávanej prehry. Ono tu totiž v konečnom dôsledku o Vianoce vôbec nejde. Tie sú len symbolom niečoho väčšieho. Malá prehra je predzvesťou väčšej.

A tak si každý november vyhŕňam rukávy, psychicky sa snažím obrniť pred nastávajúcou hrôzou menom sviatky a znova raz zatrúbim do boja.

Mohlo by vás zaujímať



Všeobecný blog


Napísať odpoveď

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Komentárov: 9     Upozornenia: 0

Autor alamo St dec 28th 2016 at 4:49 pm  

ahoj
veselé vianoce a šťastný nový rok
možno trochu oneskorene, ale predsa

Autor Adhara St dec 28th 2016 at 9:52 pm  

Vďaka. I keď zvolená stránka na toto prianie je zaujímavá, keďže hovorí o opaku vianočnej pohody :-)

Autor alamo Pi dec 30th 2016 at 11:55 am  

vianočná pohoda
pretože som čudáčky a samotár, zvrhne sa moja „vianočná pohoda“ pravidelne na osamelé, preberanie sa v myšlienkach a spomienkach, táto snaha „upratať si v hlave“ akurát vytvorí ešte väčší chaos a bordel v ktorom sa beznádejne strácam
to je moja „vianočná pohoda“.. takže predsa len to sem, tak akosi zapadá

Autor alamo So dec 31st 2016 at 8:33 am  

ale ani to ma nedokáže presvedčiť o tom že je život utrpenie ;)

Autor Adhara So dec 31st 2016 at 11:06 am  

A prečo?

Nie si sám, kto zažíva počas Vianoc mizerné pocity. Čo samozrejme by samo osebe nestačilo na označenie života za utrpenie, ale kvapka ku kvapke… a zrazu je plné aj more.

Autor alamo So dec 31st 2016 at 2:31 pm  

hmm.. už dávnejšie ma napadlo.. že tie moje komunikačné havárie po všetkých fórach sú spôsobené neustálou snahou, nakaziť blbou náladou všetkých okolo, a tak sa jej zbaviť
ale nefunguje ani to
poraď mi.. ako sa mám baviť s inými ľuďmi, bez toho aby boli naštvaný?

Autor Adhara So dec 31st 2016 at 6:48 pm  

Haha, tak to sa pýtaš tej pravej. :-) Ako som aj nedávno zistila, zdá sa, že mám tiež talent ľudí štvať bez toho, aby som o tom vedela. A to som si doteraz myslela, že to len oni majú dar štvať mňa. :-)

Každopádne, zdá sa, že cez internet ťažko. Nejaký neidentifikovateľný prvok spôsobí, že v diskusiách bude vždy prinajmenšom polovica komentárov naštvaných, aj keby sa druhá polovica komentujúcich išla od dobroty priam rozkrájať.

Autor alamo So dec 31st 2016 at 7:17 pm  

tak to asi musíš ľuďom poväčšine povedať pravdu, to ich vytočí ako nič iné, akože „vyzradenie verejného tajomstva, spôsobí najväčšie verejné pohoršenie“

Autor alamo So dec 31st 2016 at 4:55 pm  

„a prečo?“
poznáš predsa Platónovo podobenstvo o jaskyni?
položím si otázku, či je to utrpenie utrpenie ktoré cítim „skutočnosť“.. a ďalej hľadám cestu von..


 

© 2014 – 2018 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.