header image

 
 

PremoreNIE!

Pustite ma von! (Autor fotografie: Dárius Bóna)

Nikdy som sa nezaujímala o politiku. Už od prvého stretnutia s ňou na hodinách občianskej výchovy na základnej škole ma táto téma nudila. Navyše som v zaoberaní sa politikou nevidela žiadny prínos. Nech vládol ktokoľvek, stále mi bolo rovnako (zle).

Ale to, čo sa deje v poslednej dobe, mi už do života drasticky zasahuje. Byť odsúdená na tmu, zimu a chorobu? Ako v stredovekom žalári?

Celé to začalo pandémiou koronavírusu SARS-COV-2. Prvé opatrenia starej aj novej vlády sa mi prevažne pozdávali. Áno, neznášala som rúška, neskôr respirátory. Myslím si, že nemôžu mať veľký zmysel, pretože kvapôčky-nekvapôčky, tou obrovskou diaľnicou, ktorá pre vírus vzniká medzi tvárou a nosom (aj keď si rúško/respirátor čo najlepšie pritlačíte) ich musia prehrmieť milióny. Ochrany dýchacích ciest môžu zmenšiť dávku a ponechať miernejší priebeh choroby či znížiť vírus pod infekčnú úroveň, ak je ho len malé množstvo, ale úplne bezpečné nikdy nebudú. Úplne bezpečné je len jediné opatrenie: izolácia. Karanténa. Lockdown, ako sa tomu začalo hovoriť. Toto opatrenie som si úplne zamilovala. A nielen preto, že ma chránilo zdravotne.

Prečo ešte? Pretože ono „lock“ nikdy neprerástlo do skutočného locku – zákazu vychádzania do obchodov s drogériou a potravinami a najmä do prírody. A kde inde by som mala ešte chcieť ísť? Áno, občas dobre padne výlet, wellness a tak, ale som schopná ho oželieť v prospech dvoch kľúčových výhod, ktoré lockdown priniesol: spánok a pohyb. Môcť sa vyspať doružova, toľko, koľko moje telo potrebuje. A mať pohyb. Nechápem, prečo sa vraj ľudia počas pandémie prestali hýbať. Ja som sa hýbala poriadne. A práve v jesenných a zimných mesiacoch, kedy som sa inak hýbať nemohla, pretože počas vzácneho denného svetla som musela trčať v kancelárii. Počas pandémie som však prešla na omnoho zdravší a výkonnejší životný štýl. Dobre sa vyspať a dopoludnia, kedy mi myseľ nepracuje, od nej nič nepožadovať. Naopak, urobiť vtedy niečo pre svoje telo aj ducha, ísť na túru, kochať sa prírodnými krásami. Krv sa dobre rozprúdi, myseľ prekoná svoj zhruba desaťhodinový cyklus „ranného“ vstávania a večer, v období svojej najväčšej výkonnosti, som si sadala svieža k práci. Pohoda.

A čo osamelosť z izolácie? Na tú som dobre vytrénovaná. Aj na úplnú izoláciu, takú, kde nie ste ani v internetovom kontakte. Nie je príjemná, ale už dávno som sa naučila spraviť si počas nej program. Chápem, že to ľudí zaskočilo nepripravených a netrénovaných, no práve telefonický a virtuálny kontakt im to nesmierne uľahčoval oproti tomu, čo som pred štvrťstoročím na začiatku vlastnej životnej izolácie zažívala ja.

Aj ja som nad všeličím ohľadom lockdownu krútila hlavou, ba až škrípala zubami. Napríklad zákaz večerného vychádzania (chcela som sa len prejsť okolo bloku!), zákaz opustenia okresu (chcela som len ošetriť stromčeky pred zimou na pozemku na samote!)… či podivný predpoklad, že na prácu z domu má každý automaticky všetky dostupné technológie a znalosti. Lenže nič nie je čiernobiele a v živote je vždy niečo za niečo. A ja som lockdownom, presnejšie homeofficom, určite viac získala než stratila. Podrobnejšie si o mojom užívaní si lockdownu môžete prečítať v tomto a tomto blogu na Sashe. Suma sumárum, homeoffice počas pandémie som milovala, cítila som úľavu, slobodu (čiastočnú) a takmer som sa nedala zaočkovať, tak strašne mi pil krv absurdný, na hlavu postavený slogan: „Očkovanie je sloboda.“ Lebo sloboda bola lockdown. Väčšiu slobodu som za posledné roky nemala.

Lenže sloboda skončila. Pričom ani zďaleka neskončila pandémia. Dobré opatrenia sa opätovne prijímali čoraz váhavejšie, časom zanikli aj tie zlé, no vírus pretrval. A hovorilo sa o tom, že niet iného východiska, iba sa premoriť. Prestať ľudí pred ním chrániť, aby všetci získali imunitu prekonaním choroby. Už len z pomyslenia na to sa mi búrila krv. Mňa nikto nebude nútiť byť chorá! Lenže áno, bude. Politici sa rozhodli, že budeme chorí. Veď už máme očkovanie (a ak nemáme, náš problém), tak neumrieme. Vlastne, zopár z nás aj tak umrie, ale tieto životy sa rozhodli obetovať na oltári ekonomiky. Náhodné životy. Životy ľudí, ktorí sa ničím neprevinili. Nepripadá vám to zákernejšie a teda desivejšie než apokalyptické klišé, v ktorých sa ľudia márne ukrývajú pred nákazou, ako len môžu? Mne teda áno. Mať riešenie, no nesmieť ho použiť, považujem za jednu z najväčších tragédií života.

Po zrušení opatrení došlo aj na mňa

Čísla nakazených stúpali a napokon prišlo nevyhnutné. V septembri som dostala Covid-19. Po prvý raz, pretože som izoláciu starostlivo dodržiavala, kým sa dalo. A strašne som ju túžila dodržiavať aj naďalej. Ale práve preto, že mi ju opatrenia neumožňovali, som ochorela. Viem totiž veľmi dobre, kde som sa nakazila.

Mala som ľahší priebeh a nepozorujem žiadne dlhodobé následky. Znamená to, že nemám dôvod písať tento žlčovitý príspevok? Ale áno, mám. Po prvé, choroba prepukla na začiatku mojej dovolenky. Murphyho zákony. Netreba azda vysvetľovať, že na dovolenku si človek plánuje lepší program než bezmocne ležať v posteli. Po druhé, aj prechladnutie, na ktoré sa môj Covid nesmierne ponášal, je nepríjemné. Každá choroba je nepríjemná. Keď som nemohla zo dve noci spať, lebo vždy, keď som si ľahla, mi hlieny tiekli do hrdla a napínali ma na zvracanie, som hovorila NIE na toto premoreNIE. Prinútiť človeka prežiť niečo takéto ukazuje, že dystópia predsa len nie je taký od reality odtrhnutý žáner. Hoci tá dystópia prichádza úplne inak, než to spisovatelia píšuci o celosvetových pandémiách predpokladali.

A nebola som sama. Covid dostávali aj ďalší ľudia okolo mňa, ktorí ho nikdy predtým nemali. Pretože ich ochránili opatrenia a ich dodržiavanie. Lenže opatrenia sú minulosťou. A s nimi aj náš nárok na zdravie.

Ale to ešte nie je koniec príbehu. Tým je zdražovanie. Áno, je logickým dôsledkom pandémie. Áno, napriek tomu ma štve. Pretože tak ako pri ochrane pred vírusom, aj tu sa núka krásne, efektívne opatrenie – homeoffice. Možnosť voľby pre každého obyvateľa, či bude radšej trpieť zimou a šetriť, alebo si prikúri, koľko treba. Ostatne, potreba tepla je pre každého individuálna. Ja sa hlásim k prikurujúcim. Fungujem len vo veľmi úzkom rozsahu teplôt. Pohodlie je alfa a omega môjho duševného pracovného výkonu.

Lenže prišiel opak. Zotrvanie v kanceláriách a nariadenie, aby nám z nich vzali prikurovacie jednotky! Ešteže ma rozpaľuje zlosť, inak by som tam už zamrzla. Moja kancelária je totiž veľmi, veľmi chladná. Môže za to jej architektúra. Ďalšie budú na rade rýchlovarné kanvice, mikrovlnky… a svetlá. Vitajte v stredovekom žalári.

Takto sa ale nedá pracovať. Takto sa nedá existovať. A takto si človek oslabí imunitu, čo spolu s neustálym, do veľkej miery zbytočným kontaktom s ľuďmi, vyrobí v tele dobré podhubie na ďalšie choroby. O nedostatku spánku a pohybu ani nehovoriac, ten tu bol aj pred pandémiou. Ale robiť v zime a tme? Nikdy!

Riešenie existuje. Ľahké, krásne, elegantné, z ktorého budú profitovať všetci. Vytvoriť pracovníkom na pracovisku normálne, zdravé podmienky vrátane energií – no len na dva či tri dni v týždni, počas ktorých sa vybavia osobné kontakty s druhými ľuďmi. Na zvyšok pracovného týždňa si už potom doma utvoria podmienky podľa vlastných preferencií. Kedy toto vláda pochopí?

A tak sa začínam zaujímať o to, kto za týmto šialenstvom stojí. Aby som pri ďalších voľbách mohla povedať NIE na premoreNIE, na šetreNIE na ľuďoch a moreNIE ľudí pracovnými podmienkami, ktoré nás vracajú do obdobia pred technickou revolúciou.

Mohlo by vás zaujímať



Všeobecný blog


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 26     Upozornenia: 0

Autor Martin Po nov 7th 2022 at 1:14 pm  

Ja som Covid (pravdepodobne) dostal ešte pred začiatkom oficiálnej pandémie, už vo februári 2020. Myslel som si, že je to „iba“ chrípka ale trvalo to dlhšie, mal som o niečo vyššie horúčky a hlavne intenzívny kašeľ, ktorý počas chrípky nemávam. Dokázať to nemôžem, v tom čase sa otestovať nedalo.
Sloboda je pre mňa najvyššou hodnotou, preto odmietam akékoľvek štátne pandemické opatrenia. Ak sa chce niekto izolovať, nech sa izoluje dobrovoľne, nech dobrovoľne nosí rúško či respirátor (stále vídavam ľudí, čo to robia) ale nech to neprikazuje iným. Ako amatérsky virológ (a kto ním dnes nie je :-) ) považujem premorenie, pri nízko smrtných kmeňoch (ich smrtnosť je už nižšia ako pri chrípke), ktoré dnes obiehajú v populácii, za tú najlepšiu možnosť ako si zabezpečiť imunitu. Hlavne, ak je človek zaočkovaný (aj ja som).
Na home-office som už viac ako 15 rokov. Svoj čas si organizujem sám. Stačí podať výpoveď a prevziať zodpovednosť za vlastný život (začať podnikať).
P.S.: Ber dve čiarky na COVID teste ako menšie zlo. Horšie by pre teba boli asi dve čiarky na teste tehotenskom. :-)

Autor Adhara Po nov 7th 2022 at 4:50 pm  

Práve dobrovoľná izolácia je ale to, čo mi nie je umožnené. Problémom prístupu, nech každý chráni seba ako chce, je ten, že ak sa nechráni, môže nakaziť aj ostatných.

Podať výpoveď a začať podnikať od nuly? To je extrémne riziko, preto som začala podnikať popri zamestnaní s tým, že keď sa zisky navýšia, dám výpoveď. Nepoznám voľný čas, pracujem úplne na doraz, intenzívne driem v posledných piatich rokoch už v štyroch zamestnaniach. Žiaľ, zárobky sú stále príliš nízke na to, aby bolo možné sa jedného z nich zbaviť. V širšom zmysle som na tom, aby som nemusela chodiť do zamestnania, začala intenzívne makať už deväť rokov pred nástupom do zamestnania. Výsledkom bol akurát tak syndróm vyhorenia. S týmto tvoj plán (človek je dlhodobo na maxime svojho výkonu, ale peňazí aj tak nezarába dosť) zjavne nepočíta.

Pozor tiež na prianie choroby (premorenie) iným, nemusia byť za to priateľsky naladení.

PS.: Dvoch čiarok na tehotenskom teste by som sa teda neobávala, išlo by totiž jednoznačne o chybný test.

Autor Martin Po nov 7th 2022 at 5:45 pm  

Ak sa niekto dokonale chráni – prakticky nevylieza z domu, používa respirátor tej najvyššej triedy, všetko dezinfikuje, prípade má k dispozícii aj vybavenie z BSL4 laboratória, nakaziť ho nemôžem.
Keby mi môj biznis neprinášal dlhodobo zisk, tak by som asi zmenil oblasť podnikania. Ja som začal podnikať práve preto, lebo som vyhorel v zamestnaní. Po postavení sa na vlastné nohy mám nielen viac voľného času ale aj viac peňazí.
Chorobu niekomu neprajem, len reflektujem na fakt, že imunitný systém sa trénuje (aj) nákazou. Zaočkovať sa môže nechať prakticky každý a tým radikálne obmedzí riziko vážnych následkov. Posledné ochorenie sprevádzané vysokou horúčkou (neviem, či to bol Covid, testovať som sa nebol, aby ma nezavreli do karantény) som mal niekedy v polovici minulého roku, v čase najväčších lockdownov. Dnes sa pohybujem v oblastiach s vysokou koncentráciou ľudí (MHD, nákupné centrá, …), cestujem do zahraničia a nič. Myslím si, že veľa pohybu na čerstvom vzduchu, nejaké tie vitamíny a aj vystavovanie sa potenciálnej nákaze (a teda tréning imunitného systému), je pre mňa to najlepšie.
P.S.: Chceš povedať, že (astrologická) Panna nemôže podľahnúť a vrhnúť sa do víru vášne, ak sa objaví ON? Naozaj nikdy? :-)

Autor Adhara Po nov 7th 2022 at 11:11 pm  

Že by ma zamestnanie nebavilo je ten menší problém (ani moje súčasné ma nebaví a nechápem, prečo si všetci myslia, že áno). Problém je, že človek musí pracovať v oblasti, na ktorú má vlohy. Vám, Martinom, čo máte vlohy na jedno z najžiadanejších zamestnaní, sa dobre mudruje. A domnievate sa, že zamestnanie sa dá vyberať. Po skončení školy som bola trištvrte roka nezamestnaná, nikto ma nechcel ani na pohovor, kým ma známi neodporučili sem. Nikdy v živote som nedostala jedinú pracovnú ponuku. Vyberať si kde? Z čoho? Taká je realita toho, koho jediné nadania sú z umeleckej sféry.

Zaočkovaná som trikrát, vystavovať sa čerstvému vzduchu chcem, ale nedovolia mi to (pasáž v blogu o dennom svetle), respirátor dokonale nechráni (pasáž v blogu o diaľnici okolo nosa). Nepísala som ani o úplnom odpísaní exkurzií, ale o ich rozdelení tak, aby mohol byť niekto niekedy doma. Treba lepšie čítať, lebo potom sa zbytočne bavíme o dojmoch a pojmoch.

A o víre vášne sa bavme, až (ak) to príde, zatiaľ je to čistá sci-fi, o ktorej „sci“ zložke začínam pochybovať.

Autor Martin Ut nov 8th 2022 at 8:29 am  

O miere homeoffice rozhoduje zamestnávateľ a ten sa riadi požiadavkami zákazníkov. S tým (okrem zmeny zamestnávateľa) veľa nenarobíš. Rovnako aj pandemické opatrenia. Väčšina ľudí ich odmieta. Ak by si hociktorá strana dala do svojho programu ich sprísnenie, nemá šancu dostať sa do parlamentu. Mne osobne homeoffice nevadí a „vďaka“ pandémii som sa stal aj „spisovateľom“ ale podobných introvertov je minimum.
Bez fungujúcej ekonomiky nefunguje nič ostatné. Aj tvoj, či môj, príjem od nej závisí. Na jej „oltár“ preto musíme obetovať všetko.
P.S.: V tvojom prípade existuje ešte jedna hypotetická možnosť – zbaliť milionára. Ideálne takého, ktorý má záujem o astronómiu. Okrem „manželských povinností“ by si sa tak venovala aj správe jeho domáceho observatória. :-)

Autor Adhara Ut nov 8th 2022 at 11:26 am  

O homeoffice nerozhoduje zamestnávateľ, ale jeho nadriadení (VUC) a nad nimi zase ich nadriadení. Zisťovala som si to, aby som vedela, kam mám ísť mávať transparentom.

Hoci je pre mňa odmietanie lockdownov ľuďmi do veľkej miery nepochopiteľné, neverím, že som jediná, komu vadia stredoveké podmienky v kanceláriách a že by radšej nechcel byť doma v teplúčku. Ako píšem v blogu, to nie je už len o covide, to je už aj o oslabovaní imunity voči ďalším ochoreniam a vôbec, o ľudských pracovných podmienkach.

PS. Zjavne som chýbala v škole, keď sa vyučovalo balenie chlapov. A tiež to, ako docieliť, aby na mňa nehľadeli a nesprávali sa ku mne ako k odpornej bosorke. To ale len tak na okraj – zlatokopectvo, čo je odvetvie prostitúcie, sa mi z hĺbky duše protiví, takže aj keby som sa mužom páčila, touto cestou by som sa nevydala, ani keby som mala umrieť hladom.

Autor Martin Ut nov 8th 2022 at 12:51 pm  

Zamestnávateľa som samozrejme myslel všeobecne. Teda nielen VÚC ale aj ľudí, čo platia dane a za ne chcú mať možnosť navštíviť hvezdáreň v čo najširšom rozsahu termínov. VÚC je volený orgán a musí primárne konať v záujme svojich voličov. Zamestnanci sú až druhoradí. Intenzívne mávanie transparentom môže mať za následok, že VÚC presmeruje peniaze z hvezdárne napríklad do škôl. Teda v tomto by som na tvojom mieste bol opatrný. :-) Ja osobne, by som zimu v kancelárii v prvom rade riešil ďalšou vrstvou oblečenia.
Ľudia majú radi slobodu, preto lockdowny odmietajú.

P.S.: Čo ťa nenaučili v škole, musíš dohnať samoštúdiom :-) Mierna forma „zlatokopectva“ funguje v každom vzťahu muž-žena. Zažívam to aj na vlastnej koži :-) Nie je to odsúdeniahodné, je to len následok evolúcie.

Autor Adhara Ut nov 8th 2022 at 1:14 pm  

V mojom veku už nemám ilúzie, že moja osoba ohľadom politiky niečo zmení, takže mávanie transparentom by bolo len pre môj dobrý pocit, že bojujem zo všetkých síl. Ale aj tak by mi presmerovanie peňazí do škôl nevadilo.

Aj ja mám rada slobodu. A práve preto mám rada lockdown. Lockdown je sloboda v základných veciach, o tom bol celý blog, nuž, zjavne nepadol na úrodnú pôdu. :-( Zimu tiež zatiaľ riešim ďalšou vrstvou oblečenia – zimnou bundou (na trojici hrubých svetrov). Zatiaľ to funguje, ale nie je to estetické. Keď však teplota klesne tak, že ju pocítim na konci nosa, to už je pod hodnotou, pod ktorou by oblečenie pomáhalo.

P.S.: Ja som sa asi zjavne evolúciou nevyvinula. :-) A nejaké príručky na samoštúdium toho oného nepoznáš? Nie pre mňa, ale pre postavu do knihy, ktorá zbalila veľa mužov, no a ja potrebujem poznať teoretické postupy. Lenže všade nachádzam len mužské (mimochodom úplne scestné) postupy na balenie žien. :-)

Autor Martin Ut nov 8th 2022 at 2:41 pm  

Lockdown je obmedzenie slobody pohybu a konania, čo pre mňa predstavuje dosť významný limit. A hoci som introvert, občasný styk s ľuďmi (napríklad s kamarátmi na pive) si vychutnať dokážem.
V ženskom oblečení sa až tak nevyznám, ženy radšej vyzliekam ako obliekam, ale aj extrémnych 15-20 C v kancelárii (hoci tipujem, že tam budeš mať tak 21-23 C) sa snáď dá vydržať v niečom celkom normálnom – hrubšie pančuchy, podkolienky, rifle, tielko, tričko, sveter. Hlavne nezanedbávaj spodnú časť, pri zemi je chladnejšie.

P.S.: Muži sú vcelku jednoduché bytosti a reagujú na základné biologické signály. Len ich treba vhodne zosilniť – oblečením, parfumom, správaním. Správnosť teoretických postupov treba ale overiť v praxi. V princípe by som sa mohol prihlásiť za experimentálny subjekt. Za čo by som mal dostať odmenu – peniaze ale nechcem. :-)

Autor Adhara Ut nov 8th 2022 at 7:02 pm  

Lockdown je zatriedenie si pracovného a voľného času podľa seba. Tomu hovorím sloboda. S dobrými kamarátmi by som si rada posedela (pri nealku) aj ja. Ak by som nejakých (bývajúcich neďaleko) mala. V tomto smere som lockdownom nijako neutrpela.

U nás v kanceláriách je horný teplotný limit 20°C. A potreba tepla je individuálna. Pri týchto 20° už nestačia ani hrubé punčocháče, ktoré beztak do práce nosím drvivú väčšinu roka. Zvyšok oblečenia, ktoré si popísal, zodpovedá pohybujúcemu sa človeku, ktorý pohybom generuje vlastné teplo, nie tomu, čo musí pasívne sedieť.

Ako sa ale prakticky dostať do knižného príbehu? :-) Lebo je ti dúfam jasné, že v realite ľudia fungujú úplne, ale že úplne inak ako v knihách. Knihy sú izolovaný svet a ak sú dobré, ten svet je fascinujúci, logický… a nemajúci s reálnym svetom spoločné takmer nič. A fuj, zadaný muž a takéto neslušné návrhy. :-)

Autor Martin Ut nov 8th 2022 at 10:44 pm  

Na zariadenie si pracovného času podľa seba nielenže lockdown nepotrebujem ale mi v ňom dokonca bráni (napríklad ak nechcem robiť online školenie).
Dnes bolo vonku určite pod 20 stupňov a ja som chodil len v mikine pod ktorou som mal tričko s krátkymi rukávmi. Bundu vyberám až okolo bodu mrazu. Aj otužovanie zvyšuje imunitu. Daj si ráno studenú sprchu a pri 20 C sa budeš potiť. :-)
Muž, ktorý nikomu vernosť nesľuboval, môže bez problémov vykonávať charitatívnu činnosť vo forme praktickej prípravy mladej ženy na to, aby si mohla “uloviť” svojho milionára. :-)

Autor Adhara St nov 9th 2022 at 10:52 am  

Otužilá som dosť. Spávam pri takých nízkych teplotách (aj keď dobre poprikrývaná), že s tým ostatní majú problém. Na túru idem za každého počasia, taká maličkosť ako studený dážď ma neodradí. Nemôže, keďže dni na turistiku sú v neslobode bez lockdownu také vzácne. Bez problémov pochodujem hodiny s premočenými nohami či hlboko pod bodom mrazu. Ale čo je veľa, to je veľa.

Takže preto nechceš svadbu. :-) A vie tvoja partnerka o tejto „charitatívnej činnosti“?

Autor Martin St nov 9th 2022 at 1:13 pm  

Svadbu odmietam z princípu. Nevidím dôvod na to, aby mi štát či cirkev zasahovali do osobného života.
A rovnako nevidím žiadny dôvod na zdieľanie informácií o mojich „hobby“ s partnerkou. Veď ide len o „čistú“ charitu. :-)

Autor Adhara Št nov 10th 2022 at 10:21 pm  

Ja zase nevidím na svadbe žiadny zásah cirkvi či štátu do osobného života.

Za charitu sa odmena nepýta… :-)

Autor Martin Pi nov 11th 2022 at 7:10 am  

Ak teda svadba žiadnym spôsobom osobný život nezmení a neprinesie žiadne obmedzenia, nie je potrebná. :-)

Autor Adhara Ne nov 13th 2022 at 5:35 pm  

To, že do osobného života nezasahuje štát, predsa automaticky neznamená, že osobný život nezmení. A nikdy som nechápala, prečo by mala byť nejakým obmedzením, prečo si ju ľudia plánovali za tridsiatku, ako by to mal byť nejaký žalár… stačí sa skrátka vydať za partnera, ktorý ma neobmedzuje.

Autor Martin Ne nov 13th 2022 at 6:51 pm  

Aj ten najtolerantnejší partner je viazaný Zákonom o rodine. To sú tie obmedzenia, ktoré vytvára štát.

Autor Martin5 Po nov 7th 2022 at 3:35 pm  

Väčšina zamestnávateľov, kde to bolo možné, na čiastočný dobrovoľný HO prešla. Vrátane mojej firmy, kde sa toho pred Covidom báli ako čert kríža. U vás je ale asi problém, že kedykoľvek môže prísť neplánovaná návšteva/exkurzia, čo sa z domu vybaviť nedá. Resp. aj počas plánovanej môže prísť niekto ďalší. Možno by ste si to vedeli nejako podeliť, ak vás je dosť a všetci to tak chcú. Ale aby potom na to nedoplatil ten, čo napr. nechce robiť z domu, a všetko by ste hádzali na neho.
___
Teplota by nemala klesnúť pod 18°C (čo je ale dosť málo), ideálne pri sedavej práci je cca 24°C. Inak ani u mňa v práci momentálne nefunguje radiátor, tak mám zatiaľ elektrický, a ak to do zimy nespojazdnia (už mesiac nič), tak asi budem proste robiť z domu.

Autor Adhara Po nov 7th 2022 at 4:50 pm  

To sa dá jednoducho vyriešiť tým, že na dni homeofficu by sa exkurzie neobjednávali a neplánované nebrali. O to viac by ich bolo v dňoch prítomnosti v práci. Alebo by sme sa na prácu z domu striedali (a počet exkurzií by bol preto obmedzený, aby ich jeden-dvaja prítomní ľudia stíhali). Všeličo sa dá, ak sa chce. Mimochodom, v druhom zamestnaní som prednášala online, čo síce malo svoje nevýhody, ale pre homeoffice všetko.

Autor Martin Po nov 7th 2022 at 5:57 pm  

Uvedom si, že ty si tam kvôli exkurziám. Nepredpokladám že by vaša hvezdáreň robila vedeckú činnosť, je to primárne kultúrno-osvetová inštitúcia. Ak by akcií pre verejnosť bolo málo, nejaký úradník sa pozrie do Excelu a povie si: Načo vlastne platíme hvezdáreň, keď tam nikto nechodí?
Ak chceš mať permanentný homeoffice, potrebuješ si vybrať zamestnanie, kde nemusíš byť v priamom kontakte so zákazníkmi. Napríklad účtovníctvo alebo programovanie. Tipujem, že to by ťa asi nebavilo.
Čo sa týka online prednášok, tak moji zákazníci ich brali len ako z núdze cnosť (robím aj IT školenia). Okamžite, keď sa uvoľnili opatrenia, ich chceli mať naživo. A to museli kvôli ním cestovať do BA.

Autor Slavomír St nov 23rd 2022 at 12:04 pm  

Nedá sa bojovať, na dvoch frontoch odrazu. Odrazu proti Covidu, aj proti Putinovi na Ukrajine.
Takže ubralo sa, na kampaní proti Covidu.
Písala si že ťa politika nebaví. Lenže ono to už nie je o zdraví alebo politike, ale o vojne.
Chce sa ti diskutovať o vojne a vyjasniť si, aký k nej máš postoj?

Autor Adhara St nov 23rd 2022 at 3:24 pm  

A vojna vari nespadá pod politiku? Ja som k nej zaujala pevný protiruský postoj už od začiatku. A áno, viem, že aj vojna prispieva k tomu, že tu teraz sedím a odpisujem v troch svetroch a zimnej bunde na vrchu.

Ale nech je príčina šetrenia akákoľvek, vždy sa to dá riešiť home officom. Ktorý by nás, okrem iného, aj pred Covidom ochránil.

Autor Slavomír Št nov 24th 2022 at 10:16 pm  

Nemyslím si, že by bola vojna nejakým „pokračovaním politiky“.
Pretože, boj nie je pokračovaním diskusie.
V máji som navrhoval, aby NATO sformovalo expedičnú jednotku a poslalo ju obsadiť Odesu. Ľudia ktorý vtedy tvrdili, že majú „pevné protiruské postoje“ ma nazvali šialeným vojnovým štváčom.

Autor Martin5 Pi nov 25th 2022 at 2:35 pm  

Vojna je mocenský nástroj politiky. Politika to nie je len diskusia či diplomacia. Boj je často pokračovaním diskusie – keď sa dve strany nezhodnú, alebo jedna z nich koná zákerne (ako aj v tomto prípade – diskusie prebiehali, Rusko ubezpečovalo že vojnu nechystá a vojská na hranici sú len na cvičení, dokonca samotní ich vojaci si to mysleli. Diskusie prebiehali aj s Čínou, Putin chcel začať skôr, ale Čína nechcela mať pokazenú olympiádu, tak musel týždeň počkať).

Autor Slavomír So nov 26th 2022 at 9:08 am  

Mnoho autorít tvrdí, že je to tak. Ja o tom pochybujem.
Už len preto, že ak by bola vojna „normálnym“ nástrojom politiky, tak náreky ako Putin vedie „nelegitímnu vojnu“, by boli úplne pasé a nezmyselné.
Ani dialóg, nie je diskusia (pomocou ktorej sa robí politika).

Rozhodující větu Mélského dialogu pronáší před zničujícím útokem na malý neutrální stát velitel athénského loďstva: „Silní dělají, co mohou; slabí strpí, co musí.“ Známe to. Je tohle vůbec dialog?
https://www.osel.cz/10888-melsky-dialog.html

Pojem politika je odvodený od pojmu polis – obec, je to niečo (malo by byť) o hľadaní spoločných záujmov a kompromisoch.
Keď vypukne konflikt – boj, nie je to podľa mňa nijaké pokračovanie politiky, ale kolaps politiky.

Autor Martin5 Po nov 28th 2022 at 9:54 am  

Verejná mienka, či dokonca propaganda (najmä počas vojny) je tiež súčasťou politiky. V demokracii aby politikov znova zvolili, v diktatúre aby sa ľudia nebúrili. Legitimita vojny je preto dôležitá, a obe strany konfliktu budú tvrdiť, že ich konanie je legitímne. Akokoľvek naivne z nášho pohľadu ruské dôvody vyznievajú, aj oni tvrdia že ich akcia je legitímna (denacifikácia, oslobodenie ruskej menšiny na Ukrajine, navrátenie historických území, či v poslednej dobe som dokonca zachytil aj niečo ako vojna proti diablovi :-) ).
___
politika/vojna – dnes už máme dokonca i zaužívaný pojem „gunboat democracy“, t.j. vyložene vynucovanie politických princípov vojensky. To ale nie je nové, bolo to odjakživa.
___
Z akého pojmu to vzniklo a aký význam to malo pôvodne nie je pre dnešok až tak určujúce, svet sa výrazne zmenil. Aj demokracia vznikla v starovekom Grécku a pôvodne znamenala niečo iné, ako sa v praxi uplatňuje/používa dnes. Jazyk sa vyvíja, význam slov sa časom môže meniť.


 

© 2014 – 2022 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.