Príďte sa naladiť na vianočnú atmosféru vďaka najdôležitejšej zložke zimy – snehu. A že snehu je v týchto rokoch v advente málo, nanajvýš na vrcholkoch hôr? Nevadí! Moja vôbec prvá autorská výstava „Stromy domy bielym zahaľuje“ ho prinesie až ku vám! Priamo do vašich domovov, ak chcete… alebo aspoň do priestorov čitárne knižnice Jána Kollára v Kremnici. Prezerať si ju môžete v otváracích hodinách knižnice, v čase od 7:00 do 17:00 od 20. novembra až do konca tohto roka. Ale radšej čím skôr, lebo výstava je predajná a krajinky rýchlo ubúdajú! Vstup je voľný.
Možno si spomínate na môj blog spred dvoch rokov, v ktorom som vás pozývala na môj zasnežený vidiek. Takmer všetky tieto modely miniatúrnych krajiniek budete na výstave vidieť tiež – a viac. Moja zimná dedinka totiž nezaostáva za pokrokom a je už elektrifikovaná! Z okienok novších dreveničiek preto vyžaruje príjemné svetlo. A v centre dedinky nájdeme dokonca už aj pouličné osvetlenie.
Domčeky a stromčeky zapadané snehom, to je už, podľa názvu, hlavnou témou výstavy. Ale uvidíme tu aj všelijaké iné krajinné prvky, ktoré k vidieku patria. Potôčik, mostík, kríky, pníky, ploty, kopy dreva, kŕmidlá pre srnky… a tiež krajinky väčšie aj menšie, od scenérie s jediným stromčekom až po rozsiahlejšie hájiky, dvory a ulice.
Väčšina krajiniek je dekorácia na položenie, no uvidíme aj dve na adventnom venci. Ide o neobyčajne trvanlivé vence, ktoré možno používať mnoho rokov a po vytiahnutí sviečok môže pokojne zdobiť domácnosť po zvyšok zimy. Ostatne, to platí pre všetky minikrajinky, nie sú viazané výlučne na obdobie Vianoc. Jeden z týchto vencov som predstavila už v žurnáli pred dvoma rokmi, ale od tej doby sa dočkal niekoľkých vylepšení a to najmä vysadenia ďalších stromčekov. Nechýbajú ani krajinkové venčeky na dvere, ktoré celú túto parádu odštartovali.
Výstavu dopĺňajú popisy, ktoré vysvetlia, ako tieto dielka vznikajú a z akých materiálov sa skladajú. Prezradím, že väčšinou ide o prírodné a odpadové suroviny.
Na výstavu som sa intenzívne pripravovala takmer rok. Posledné dni boli skutočne hektické, pretože som si na ne nechala najzložitejšiu, najnáročnejšiu krajinku zo všetkých – uličku s lampami a kostolíkom. Už mi nestačila len moja dielnička. Bolo nutné mať súbežne rozpracovaných niekoľko vecí, ktoré potom spojím dohromady, veď schnutie vrstiev farby či lepidla trvá dlho. A tak som si obsadila aj ďalšie dva stoly v obývačke. Posledné dni to tam vyzeralo ako po výbuchu – všade, aj na mne, samé ústrižky, kúsočky polystyrénu, útržky vaty, nebezpečné poháre so špinavou vodou na štetce, otvorené farby, lepidlá… Nuž, príďte sa pozrieť a povedzte, či to stálo za to.
Posledné komentáre
Aj ty, Brutus, si sa dal na tú ezoteriku? :-) To by som na teba poveda... Pokračovať v čítaní
“Princeznú” som vytvoril na základe reálneho zažitku (sen z ktorého pr... Pokračovať v čítaní
Som rada, že to hodnotenie považuješ za pozitívne. :-) Myšlienky a emó... Pokračovať v čítaní
Podobné pocity som zažíval aj ja, keď som poslal svoju prvú poviedku d... Pokračovať v čítaní
Nemám pocit, že by sa na túto situáciu vzťahovalo akékoľvek známe prav... Pokračovať v čítaní
No, vypadá to proste tak, že "Paretovo pravidlo / princíp (80 /20)" sa... Pokračovať v čítaní