header image

 
 

Priepustky z pekla sa dnes nevydávajú

Prvýkrát zverejnené na www.enigma.sk 29. 8. 2011

 

Mal to byť ON.

Pätnásťročné dievča s perinou natiahnutou cez hlavu šťuká večným perom. Ostré svetlo baterky odrážajúce sa od beloby obliečky jej reže oči. Z podopierania hlavy ju už bolí brada, dlaň aj lakeť.

ON. Nie ja. ON.

Prečo si vlastne myslela, že toto bude fungovať? Písanie v noci pod perinou? Aha, preto, že inokedy nemá dostatok času, priestoru ani súkromia. A to všetko je kľúčové.

Kto ON? Nevie. Ale nebude ťažké to vydedukovať. Muž, to je jednoznačné. Ženy o takých veciach nepíšu. Ďalej vek. Určite aspoň štyridsiatnik. Alebo radšej päťdesiatnik, ten bude skúsenejší, vzdelanejší, zbehlejší.

Tak ešte raz. Pusť to z hlavy. Krik rodičov kvôli štvorke v žiackej – preč. Rozčúlenie, lebo si zase odkladala neporiadok za svojim bratom – preč. Dementní spolužiaci, ktorým hormonálne návaly rozožrali tak srdce, ako i mozog – preč.

ON je zrejme Američan, súdi tak podľa väčšiny mien postáv. A knihy Američanov sú na trhu predsa najžiadanejšie. Už má určite pekných pár vydaných románov za sebou. Ako vyzerá? Ako väčšina spisovateľov – celkom nenápadný zjav. Taký, pri ktorom si poviete: Je to fakt tento človek? Ten, v ktorého hlave sa odohrali všetky tie úžasné veci?

Sústreď sa. Už nie si žiačka základnej školy. Teraz si členka posádky kozmickej lode, ktorá pristála na Zem a zistila, že ich misia spôsobila vyhynutie ľudstva. To je predsa neporovnateľne horší problém než tvoj priemer na vysvedčku, nie?

Áno, je. Ale práve preto by som o ňom nemala písať ja. Mal by o ňom písať ON. Kde je ON? Najvhodnejší človek na túto úlohu?

ON tu ale nie je. Si tu len ty. Tak poďme.

Snaha sa stupňuje. Papier zostáva prázdny.

Nemôžem! Nehodí sa to! Nie som tá pravá! Je to smiešne! Je to… zahanbujúce. Áno, je zahanbujúce, že autorom románu je niekto, komu rodičia dávajú zákaz na počítač. Písať sa dá so smútkom, písať sa dá s radosťou, písať sa dá dokonca aj s telesnou bolesťou… ale nedá sa písať s hanbou.

Keby tak bolo možné aspoň na chvíľu prestrihnúť jej putá k hroznej realite. Nie je dôležité, koľko vecí viete robiť, ale to, pri koľkých z nich si sami neprekážate.

Rezignovane kladie hlavu na čistý papier. Niekto možno povie, že ak sa človek musí utiekať do sveta fantázie, tak je to smutné. Nie, to nie je smutné. Poviem vám, čo je skutočne smutné. Skutočne smutné je, keď do toho sveta fantázie utiecť nedokáže.

Zhasína baterku a vyťahuje ju spod paplóna. Ani dnes sa priepustky z pekla nevydávajú.

Mohlo by vás zaujímať



Potulky mysľou


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 7     Upozornenia: 0

Autor alamo Št apr 27th 2017 at 7:41 pm  

hmm..
tak nejak ma po prečítaní napadla nebezpečná otázka..
nie je omnoho väčšou katastrofou „zostať večným pubertiakom“?
inak.. ahojky

Autor Adhara Št apr 27th 2017 at 9:40 pm  

Ahoj. Neviem, čo tou otázkou presne myslíš. Isteže, byť pubertiakom, takým tým typickým, nie je vôbec žiadna výhra. Na druhej strane sa obávam, že ľudia, čo sa nimi stanú, už veľmi iní nebudú ani o desaťročia neskôr.

Autor alamo Pi apr 28th 2017 at 5:30 pm  

Čo tou otázkou myslím?
Po prečítaní tvojej poviedky, som si jednoducho pomyslel : tou postavou „mladou literárne založenou slečnou“ trieska puberta až to neni možné..
Prepáč..
Potom je tu otázka, a podľa čoho to vlastne spoznať že je človek dospelý?

Autor Adhara Ne apr 30th 2017 at 9:42 am  

Zjavne máme diametrálne odlišný názor, čo to znamená, keď niekým plieska puberta. A nie je to poviedka.

Dospelosť je podľa mňa hlavne o vnútornom pocite, niečo, čo jedinec spozná sám. Navonok sú prejavy slabšie, lebo ako hovorím, rozumný človek zostane rozumný pred, počas aj po puberte.

Autor alamo St máj 3rd 2017 at 6:18 pm  

Čo ti ja viem..
Možno ani nemáme tak odlišné názory..
Akurát musím si priznať, že som hnusné indivídum, ktoré aby „reč nestála“ je schopné v rámci „rečníckej pózy“ obhajovať hoci aj tvrdenie že „zemeguľa nie je guľatá, ale sedemstenná kocka..“
(asi dá to dá označiť, aj ako hnusné trollovanie)

Autor Peter Molnár Ut feb 18th 2020 at 6:13 am  

„Dospelosť je podľa mňa hlavne o vnútornom pocite, niečo, čo jedinec spozná sám. Navonok sú prejavy slabšie, lebo ako hovorím, rozumný človek zostane rozumný pred, počas aj po puberte.“

S týmto sa stotožňujem na celej čiare. :-) Niekto nebude zrelý a dospelý ani v osemdesiatke, a sú ľudia, ktorí nikdy poriadne nezažili ani pubertu a mladosť, lebo priskoro dospeli (či už v dôsledku okolností alebo z vlastnej vôle, lebo sú v tom druhom prípade skôr introvertnejšie povahy). O tom by sa dalo ešte dlho diskutovať, lebo každý človek je jedinečný jednotlivec.

Autor Adhara Ut feb 18th 2020 at 10:00 am  

Vďaka. :-)


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.