Leto bývalo moje najobľúbenejšie ročné obdobie… ako u drvivej väčšiny žiakov. Odkedy som však prestala mávať letné prázdniny, prepadlo sa v obľúbenosti na samé dno. Horúčavy, útoky hmyzu, ktorý nikto nepoučil o tom, že na človeka s repelentom nemá liezť… a ešte aj rastliny sú v lete akési útočné, suché, pichľavé, rezavé, nabíjajú sa do topánok. K tomu literárna inšpirácia na minime (júl je môj najmenej tvorivý mesiac). No keďže na každom ročnom období je aj veľa pekného, pozrime sa, čo som si našla na lete ja.
- Teplo: O odsek vyššie šomrem na horúčavy a zrazu oslavujem teplo? Jasné – pretože ak nie je práve horúco na umretie, teplo je veľká výhoda. Konečne mám pocit, že sa moja koža nesnaží zimomravo pritúliť ku kostiam. Svaly uvoľnia neprestajný chladový kŕč, môžem nosiť ľahké, príjemné, vzdušné oblečenie. Pokožka voľne dýcha, nemusím riešiť vyzliekanie vrchných vrstiev po vstupe dnu a navyše sa oblečiem omnoho rýchlejšie, takže menej ráz musím do práce utekať. A keď už utekám, nehrozí pošmyknutie sa na ľade… Po bezpečných povrchoch možno tiež chodiť naboso, čo je ďalšia výhoda, ktorej si v ostatných ročných obdobiach veľa neužijeme. A ak aj noha nie je úplne bosá, aj tak môže voľne dýchať v sandáloch a podobnej obuvi.
- Zmrzlina: Kedy inokedy si človek naplno vychutná túto pochúťku? V ostatných ročných obdobiach pri jej ponúkaní len nechápavo dvíham obočie, ale leto si ju priam pýta. Je síce viac než desaťnásobne drahšia než za mojich detských čias, no aj jej kopčeky sú väčšie. A, samozrejme, patria sem aj pridružené pochúťky, ako nanuky či mrazené ovocné pyré.
- Kúpanie sa vo vlažnej vode: Horúčava nie je ktoviečo, ale jedno jej treba uznať: umožňuje vychutnať si túto atrakciu, ktorá by pre nás, neotužilcov, bola v iných ročných obdobiach čírym utrpením. Lezenie do chladnej vody síce možno trošku utrpením stále je, ale ten príjemný blažený pocit po zvyknutí si na ňu… chladivý tlak, nadľahčovanie, ležanie na hladine, niečo, čo horúca vaňa napriek jej nesporným kvalitám nedá. Kúpaním sa otvárajú ďalšie možnosti zábavy, vodné hry a… ach, kto na to má, pre toho sa otvára aj more, také nádherné, že by si zaslúžilo samostatný bod. No napokon som sa ho rozhodla nezaradiť, lebo nie je samozrejmosťou každého leta všetkých ľudí.
- Letné ovocie: Jahody pomaly končia, ale nadväzujú na ne šťavnaté maliny, ktoré osviežia v teple. Spolu s nimi egreše, ríbezle, kto ich má rád (ja nie), a po nich už začínajú jablká, hrušky, slivky. V pozdnom lete si zase vychutnáme lieskovce a černice. Na prechádzkach a túrach lesom je tiež veselšie, pretože si možno osviežiť ústa divokými malinami a vo vyšších polohách aj čučoriedkami. Leto je jediné ročné obdobie, ktoré nás kŕmi nejakým ovocím nepretržite. Aj zeleninou, prirodzene. A zo zahraničia k nám viac-menej iba v lete prúdia dobroty ako marhule, nektárinky, broskyne a moje top – červené melóny.
- Kvety: Oproti jari je leto na kvety o čosi chudobnejšie. Divoká príroda sa zväčša snaží odbaviť si kvitnutie cez jar a leto necháva na zrenie plodov. Stromy zostanú fádne zelené, aj lúky trošičku spustnú (hoci ostrovčeky farebných lupienkov si udržiavajú až do októbra). Teraz sa však lepšie ukážu pestované kvety. Ruže, aspoň niektoré odrody, po jarnom začiatku pokračujú. A moje ďalšie obľúbené záhradné letné kvety? Floxy, gladioly a v druhej polovici leta slnečnice.
- Opekačky a grilovačky: Vo zvyšných ročných obdobiach (s výnimkou konca jari) bývajú noci také chladné, že je ťažké v nich vydržať hoci aj pri ohni. Leto to však umožňuje. Príprava večere na ražni má svoje kúzlo a vôňu. Ak jesto s kým a je veselo, človek poľahky znesie aj pripálenú špekačku, zuhoľnatenú cibuľu, dym idúci sústavne na neho a vyštípanie komármi navzdory tomu dymu. A v tme okolo, do ktorej prskajú oranžové iskry, možno s kúskom šťastie vidieť nepatričné zelené iskry. To sú svätojánske mušky.
- Nočná obloha: Podobne ako opekačky, ani dlhšie nočné pozorovanie by sme v iných ročných obdobiach tak ľahko nevydržali. Sledovanie hviezd v lete však nie je len z núdze cnosť. Letná obloha je totiž, dovolím si tvrdiť, zaujímavejšia než jarná a jesenná. Vidíme najhustejšie časti Mliečnej cesty a ak je veľká tma, aj gigantické kozmické prachové mračná, ktoré ju čiastočne prekrývajú. Preto sa javí ako rozdelená na dvojo. Kedy inokedy môžeme našimi očami zahliadnuť niečo tak majestátne veľké? A podobne ako v zime, aj v lete ma premáha úžas, ako je to dobre (náhodou) zariadené. Mliečna cesta by bez tých mrakov mohla byť ešte krajšia, no svietila by tak jasne, že by ani v noci nebola tma. Ešteže má zatiahnuté závesy, však? Po prebytkoch denného svetla nás v noci príliš neotravuje ani Mesiac. Nočné splny sú zo všetkých najnižšie, takže je menšie riziko, že vám bude páliť do okien (ibaže ich máte presne na juh a nič vám nezacláňa južný obzor). V prvej tretine augusta nás navyše pravidelne obšťastňuje meteorický roj Perzeidy. Nie je najvýdatnejší zo všetkých, ale je najpopulárnejší, pretože… leto. Skúšala som raz pozorovať aj najvýdatnejší roj prebiehajúci začiatkom januára. Neodporúčam!
- Búrky: Ste prekvapení? Búrky ohrozujú úrodu, rastliny, v horšom prípade majetok až život. Minimálne sú nepríjemné, ak nás zastihnú vonku. To áno… ale ak som v blízkosti domu, milujem ich. Búrkové oblaky patria medzi moje najobľúbenejšie. Tieto desaťkilometrové tisíce ton vážiace lietajúce veže vyzerajú absolútne fascinujúco, ak máme šťastie nahliadnuť na ne zboku. Prúdenie v nich je také silné, že často možno voľným okom pozorovať, ako sa oblak vyvíja. Azda ani netreba písať, že blesky sú tiež pôsobivá ukážka prírodných síl. A napokon, búrky často prerušujú horúčavy a suchá, zalejú prírodu, zalejú záhradky, ktoré potom trpia menej. Alebo menej trpíme my, lebo pár dní nemusíme navláčať krhly ani platiť zvýšené účty za vodu.
- Zbieranie húb: Tradične sa síce spájajú s jeseňou, ale v nej som našla dubáky len občas, kým v lete – za vhodného počasia, samozrejme – to je istota. Pritom ja huby nejem! Ale rada ich hľadám a zbieram a potom rozdávam. Je to ako hra na skrývačku, naša obdoba cudzokrajnej tradície hľadania skrytých veľkonočných vajíčok. Huby sú dôvod ísť sa prevetrať do lesa, prírodou pripravená súťaž s ostatnými hubármi (ak ideme viacerí), a tá radosť, keď sa objaví učebnicový dubák!
- Je to najdlhšie ročné obdobie: Milovníci leta žijúci na severnej pologuli, mám pre vás výbornú správu. Nie je to síce žiadna novinka, ale prekvapujúco sa o tom vôbec nehovorí. Leto je najdlhšie ročné obdobie! Trvá zhruba o tri dni dlhšie než jar a jeseň a zhruba o päť dní dlhšie ako zima. Ak neveríte, pozrite sa na počty dní jednotlivých mesiacov v kalendári a na dátum, v ktorom nastáva jesenná rovnodennosť. Je to až 23. septembra namiesto zvyčajného 21., v ktorom začínajú ostatné ročné obdobia. Čím je to? Tým, že Zem je v lete od Slnka ďalej. Áno, dobre čítate, áno, nie je to žiadna chyba. Ďalej. A pretože sa nachádza ďalej, jej pohyb sa spomalí. Preto sa severná pologuľa kúpe v slnečných lúčoch o pár dní dlhšie. Južná pologuľa to má síce naopak – dlhšie zimy, kratšie letá, ale len veľmi málo pevniny je v miernom pásme južnej pologule a obyvatelia večne teplých subtrópov sa na toto hádam sťažovať nebudú.
Napísať odpoveď