header image

 
 

Rastúúúúú alebo o hubách a dekoráciách

Ľuďom nikdy nešlo do hlavy, ako môžem milovať zbieranie húb, keď neznášam ich jedenie. Huby som nemala rada odmalička. Ich chuť ešte vydržím, ale tá konzistencia… ďakujem, neprosím. Myslela som, že s vekom sa mi zmenia chute na typicky dospelácke – že mi začnú chutiť huby, zelenina, káva… Nezmenili sa. Ani ohľadom húb, ani ohľadom ničoho z menovaného.

Zato z roka na rok som cítila čoraz väčšie nadšenie pre hubárčenie. Prečo? Lebo je to úžasná zábava! Ako hľadanie ukrytých pokladov. Dôvod s chuťou pobehať celý les, aj keď je mokro, či dokonca priamo prší a opustiť ho s pocitom dobre vykonanej práce. Je to hra, v ktorej je najťažší začiatok, alebo, ako hovorievam, odhalenie ich maskovania. Aj vám sa najťažšie hľadá prvý dubák a potom to už ide lepšie? Mám teóriu, že moje oči potrebujú pre rozoznávanie hríbov poznať, akého odtieňa majú v danej dobe na danom stanovisku klobúčiky. Jedlé hríby vedia byť veľmi pestro sfarbené. Už som videla takmer modrý aj červený klobúčik a medzi tým všetky odtiene zemitých farieb, ktoré si viem predstaviť.

A čo s tými hubami potom robím? Najradšej ich rozdávam rodine a známym, ktorí ich majú radi. A keď nie sú nablízku, úlovok si usuším alebo zmrazím. Neskôr si z neho spravím hubovú polievku. Takú, z ktorej huby pred konzumáciou starostlivo povyberám. Mne by sa na to zišlo nejaké obrovské čajové vrecko, v ktorom by som ich do polievky len vylúhovala, a potom pekne krásne všetky vytiahla a vyhodila.

Zaujímavosti o hubách? Majú vývojovo bližšie k zvieratám než k rastlinám (čím rada podpichujem vegetariánov). Medzi biológmi už dávno nefunguje staré delenie na ríše rastliny, živočíchy, huby… Nás spolu s hubami šupli do jedinej ríše, kým rastliny sa rozvaľujú v troch nových samostatných ríšach!

Iná zaujímavosť? Ak cítite pri odtrhnutí či odrezaní krásnej plodnice podobne ako pri rastlinke trochu nepríjemný pocit z toho, že ju zabíjate, vedzte, že sa niet prečo trápiť. Podobá sa to skôr odtrhnutiu jablka zo stromu. Len s tým rozdielom, že onen „strom“ je pod zemou, tvorí ho veľké, pospletané podhubie. Oni aj tí prísloveční „bračekovia“, ktorých často nachádzame v okolí prvej plodnice, sú v skutočnosti vlastne jeden a ten istý organizmus. Nie však ako iné jabĺčka na tom istom strome, ale skôr ako konáre, na ktorých tie jabĺčka rastú.

Ako som už trochu naznačila o štyri odseky skôr, medzi hubami sa špecializujem na hríby. Hríby a huby, tieto pojmy si mnoho ľudí mýli. Hlavný rozdiel je, stručne povedané v tom, že všetky hríby sú huby, ale nie všetky huby sú hríby. Hríb je len jeden rod obrovskej skupiny huby. Tá zahŕňa aj také nevábne bytosti ako sú plesne a hniloby, ale aj to, čo si pod hubami bežne predstavíme – stvorenia rastúce najmä v lese s nôžkami a klobúčikmi, niekedy aj so sukničkami. Hríb je z nej však nepochybne najpopulárnejší. Aj ten sa delí na množstvo všelijakých druhov, najznámejší je hríb dubový alias dubák. Ich spoločnými znakmi sú hrubý hlúbik (nôžka) a spodná strana klobúka s výzorom špongie.

Prečo práve hríby? Lebo sú najchutnejšie (podľa ostatných) a hlavne – niet si ich s čím nejedlým pomýliť. Iba ak s hríbom satanom, ale toho už zase rozpoznám. A keby aj nie, aj tak ich varievam vyše hodinu, čo aj satana odzbrojí. Aj keď som z mykológie mala A, istota je istota.

 

Dubákový

Práve hríby som sa rozhodla zvečniť na jednom zo svojich jesenných vencov. Všetky druhy húb sa stali symbolmi jesene, ja som si vybrala z nich ten najpopulárnejší.

Vytvorila som ich vlastným postupom. Kašírovanie som sa naučila na základnej umeleckej škole a stalo sa mojou obľúbenou výtvarnou technikou. S lacnými a každému dostupnými materiálmi môžete kašírovaním vytvoriť sochy malých aj väčších rozmerov. Ide len o to nájsť správnu „kostru“ pre váš model. V prípade mojich hríbikov na to poslúžili prírodniny.

Klobúčik je okašírovaná šiška borovice lesnej s odstrihnutým vrchom. Hlúbik zase okašírovaný dlhý žaluď. Potom som ich vlastnoručne namaľovala.

Veniec pripomína pôdu v lese. Nechýbajú konáre, kôra, opadané plody, mach, suché aj (kvázi) čerstvé lístie.

Venček sa dá len postaviť – veď ako by to bolo, aby hríbiky viseli!

Muchotrávkový

Dubákový venček sa predal. A ja som túto sezónu vyrobila nový s motívom húb. Úplne iný ako ten prvý. Tentoraz sú v hlavnej úlohe muchotrávky. Nejedlé, no nádherné symboly jesene.

Dovolila som si dokonca aj mierny mykologický kiks. Muchotrávky som nasadila pod brezy. Priznávam sa, inšpirovali ma k tomu brezáky. Červené huby, ktoré pod brezami reálne rastú. Nemajú však bodky. A tie by mi z výtvarného hľadiska chýbali…

Muchotrávočky majú menšie klobúčiky než dubáčiky v predošlom venci. Neobsahujú šišky. Jadrá ich klobúčikov tvoria totiž vysušené pagaštany konské. No iba tie, ktoré boli z jednej strany ploché a z druhej strany ako-tak hubomorfné. Ich tvar a takisto povrch (po rokoch sušenia riadne zvráskavený) som doladila jemným kašírovaním. Hlúbikom je konárik a neodmysliteľnou sukničkou zase novinový papier. To všetko namočené do bielej latexovej farby a po jej zaschnutí domaľované.

Zato samotné brezy vznikli oveľa jednoduchšie. Dve hlavné sú steny venca podmaľované nahnedo a obalené brezovou kôrou. Menšie briezky medzi nimi zase jednoducho konáriky dolámanej brezy.

Mohlo by vás zaujímať



Predaj dekorácií


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.