header image

 
 

Recenzia – J. K. Rowlingová: Prázdne miesto

Veľmi som váhala, či písať túto recenziu, alebo si len „odpľuť“ v krátkom komentári. V mnohom sa totiž budem opakovať s recenziou na Volanie Kukučky. A ako som zistila z komentárov na literárnom serveri, mnoho čitateľov je alergických na porovnávanie tejto knižky s Potterom. Tým čitateľom sa ospravedlňujem, ale nedá mi to. Nedá mi to, hoci táto recenzia iste nebude objektívna a hoci by mi ako autorke tiež vadilo porovnávanie jedného diela s druhým a diktovanie, čo písať a nepísať.

Asi už je zjavné, že hodnotenie bude nijako dobré.

Počas čítania mi totiž bežala v hlave jediná hlavná otázka: čo preboha urobila Rowlingová so svojím rozprávačským talentom? S pútavosťou Pottera to totiž nemá spoločné absolútne nič. A ešte aj v porovnaní s Volaním Kukučky ide o veľmi, veľmi zlý text.

Prvých dvesto strán nemôžem nazvať inak ako koncentrovaná nuda. Bolo to o nejakom mestečku plnom nesympatických postáv, ktoré som si – s výnimkou teenagerov – až do konca dosť mýlila. Stovky strán sa odvíjajú bez hlavnej zápletky, v zmesi lenivých, nudných, nefunkčných vzťahov, krivých charakterov, ktoré nemám prečo ľutovať. Áno, v Rowlingovej podaní vidíme, že antipatické postavy pochádzajú zo zlého prostredia, z rodín násilníkov, drogovo závislých, duševne chorých ľudí. A to je ospravedlnenie pre ich správanie? Pre mňa nie. So zlou minulosťou možno naložiť aj inak ako ubližovaním sebe a druhým. Nemala som sa s kým stotožniť a komu držať palce. Zlo, čo sa im dialo, ma preto príliš nedojalo, ale zase ani nevyvolalo ani nejako silný pocit zadosťučinenia. Na emočnom grafe skrátka takmer priamka.

Najhrubšie vulgarizmy, ktoré z úst postáv len tak sršia, im síce dávajú autenticitu, ale v sympatiách ani v estetickom vnímaní textu mi vôbec nepomáhajú. Ale hlavný problém je inde. V posledných dieloch Harryho Pottera autorka ukázala, že aj zlo a temnotu vie podať pútavo. Tak prečo tu nie? Prečo je v jej podaní definíciou románu pre dospelých to, že bude tak strašne, príšerne, neznesiteľne nudný?

Skláňam sa pred obratom v jej štýle, v ktorom nepoznať po Potterovi ani najmenšej stopy. Úprimne, po prečítaní Pottera som si myslela, že Rowlingová vidí túto vekovú kategóriu so síce milou, ale predsa len naivitou. Tu to vyvrátila na plnej čiare. Nečakajte žiadneho Harryho, Rona a Hermionu, ktorí si svoje životné lásky nájdu už v puberte, pričom jedinými vzťahovými zakopnutiami predtým je pár bozkov s tými nesprávnymi. Tu sú len surové sexuálne experimenty, žiadne čisté city priateľstva a lásky, a šikana taká silná, že Draco Malfoy vám bude oproti tomu pripadať ako Harryho najlepší kamoš. A vôbec, ako milý a citlivý chlapec.

Úplne sa štýlovo vygumovať, nepísať ako cez kopírák, je niečo, čo som od autorov požadovala – a sama sa o to pokúšam. Ale ako sa vraví, dajte si pozor na svoje želania, môžu sa vám splniť. A ja splnenie tohto priania nekvitujem. Obrat v Rowlingovej štýle je veľkolepý, ale nič dobrého nepriniesol. Táto kniha je totiž na úrovni priemerného autora, ktorý si zase vybral otrepanú tému poukazovania na bežnú ľudskú špinu. A navyše ju ani neokorenil žiadnym poriadnym dejom.

Ďalej mi tu absolútne chýba prepletenosť Rowlingovej kníh. Postavy a udalosti – teda, tá hrśtka chatrných udalostí – sú v Prázdnom mieste pospájané neuveriteľne slabo. Finále, ku ktorému ich osudy viedli, je slabšie než čaj. Opäť sa pýtam, prečo? Bol to autorkin zámer?

A čo humor? Ten dáva korenie aj vážne mysleným knihám. Kde ho podela? A kam podela pestrosť charakterov postáv? Ich možno umelo krikľavé znaky, vďaka ktorým sme ich ale v Potterovi bezpečne odlíšili? Tu som minimálne do polky knihy nevedela, kto je Shirley a kto je Samantha a či je Fatsov otec Simon alebo Cubby. Ich charakteristiky, síce dopodrobna rozpísané, sa mi do pamäte vôbec neotlačili. Akoby úplne chýbal talent rozprávača. Či skôr – vzhľadom na znalosť jej predošlých diel – bol (zámerne?) vypnutý.

A ešte jedna vec mi nedá. Ako som písala, Potter mi pripadal podivným spôsobom realistický. Toto nie. Nie, napriek tomu, že sa tam nadávalo a ubližovalo a drogovalo a sexovalo. Chýbali však zaujímavé detaily. Chýbala situačná vernosť, do veľkej miery takmer chýbalo spoznávanie sa v postavách, udalostiach. No vzhľadom na ich charakter by som asi mala povedať chvalabohu. Sama tomu úplne nerozumiem – hoci viem dobre, že teenageri sa správajú skôr ako v Prázdnom mieste než ako v Potterovi, pripadali mi menej skutoční ako tí z Pottera.

No dosť bolo brýzgania. Záverom môžem povedať, že jediný dôvod, prečo stojí za to si túto knihu prečítať, je uvidieť dôkaz, že Rowlingová vie písať aj úplne, ale úplne inak.

Na vlastnú škodu.


  • Názov: Prázdne miesto
  • Autor: J. K. Rowling
  • Vydavateľstvo: Plus
  • Počet strán: 560
  • Jazyk: slovenský
  • ISBN: 9788025901564
  • Dátum vydania: 2013

Mohlo by vás zaujímať



Knižné recenzie


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.


 

© 2014 – 2019 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.