Tu nájdete odkazy a anotácie všetkých mojich článkov pre server i-ASTRIN, ktoré som vytvorila od apríla 2013 do apríla 2021. Články sú v chronologickom poradí, najnovšie dole. Pre výber článku podľa témy pozrite ich kategorizáciu.
Čo možno neviete o Malom medveďovi (2013-05-03)
Súhvezdie Malého medveďa je širšej verejnosti známe hlavne vďaka jeho najjasnejšej hviezde Polárke, ktorá sa nachádza necelý stupeň od severného svetového pólu. Mnohí amatérski astronómovia si v súvislosti s Malým vozom spomenú aj na dvojicu jeho jasných zadných kolies – žltkastý Kochab a optickú dvojhviezdu Pherkad.
Ako sa zachraňuje družica (2013-05-16)
Pred 21 rokmi sa raketoplán Endeavour vydal zachrániť družicu Intelsat 6. Pripomeňme si tento pozoruhodný úspech nikdy predtým neodskúšaného najmladšieho amerického raketoplánu.
Čo možno neviete o Veľkej medvedici (2013-05-28)
Veľká medvedica, známa verejnosti predovšetkým vďaka najslávnejšiemu asterizmu na oblohe – Veľkému vozu – je rozsiahle súhvezdie severnej oblohy. Čím okrem Veľkého voza je ešte zaujímavá?
Extrémne planétky (2013-07-10)
Planétky sú nesmierne pestrá skupina telies slnečnej sústavy, za čo môže aj ich obrovský počet – dráha je známa u viac než 570 000 malých objektov. Preto medzi nimi možno nájsť tie najrozmanitejšie javy.
Stretnutie s raketoplánom (2013-09-06)
Endeavour, najmladší americký raketoplán, bol po ukončení svojej devätnásťročnej aktívnej činnosti umiestnený v California Science Center v Los Angeles. Ako to s ním vyzerá dnes?
Na návšteve Barringerovho krátera (2013-08-19)
1,2 km dlhý a vyše 180 metrov hlboký Barringerov kráter je jedným z najznámejších meteoritických kráterov na svete. Hoci nepatrí k najväčším, vďaka svojej polohe v púšti je aj teraz, asi 50 000 rokov potom, ako ho vyhĺbil meteorit, dobre zachovaný a viditeľný.
Čo možno neviete o Drakovi (2013-10-11)
Drak, súhvezdie vinúce sa medzi dvojicou Medveďov, je jedno z najstarších a najväčších súhvezdí na našej oblohe. Sú pre neho príznačné dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy – obsahuje ich mnoho. Známy je tiež prítomnosťou pólu ekliptiky.
Extrémy medzi hviezdami (2013-10-28)
Odhad počtu hviezd z roku 2010 hovorí, že vo viditeľnom vesmíre ich existuje 300 000 000 000 000 000 000 000. Poznáme z nich len zanedbateľné množstvo, no aj táto malá vzorka ukazuje, že rozdiely rozličných parametrov medzi hviezdami sú obrovské. Aké rekordy poznáme medzi nám známymi hviezdami?
Čierny týždeň americkej kozmonautiky (2014-01-21)
Onedlho si pripomenieme čierny týždeň americkej kozmonautiky – sedemdňové obdobie, počas ktorého nás čakajú výročia troch najväčších amerických tragédií pri dobývaní vesmíru. Zahynulo pri nich spolu 17 astronautov.
Čo možno neviete o Cefeovi (2014-02-06)
Cefeus, najmenej výrazné súhvezdie zo súhvezdí etiópskej kráľovskej rodiny, leží z opačnej strany Polárky ako Veľký voz. Je význačný hviezdotvornými oblasťami, vďaka čomu obsahuje veľa horúcich, masívnych mladých hviezd, ale aj červených nadobrov, hviezd na sklonku svojho pomerne krátkeho života.
Mars – podobný a predsa iný 1/3 (2014-03-31)
Mars je v médiách aj odbornej literatúre často spomínaná planéta. Vyzdvihuje sa jeho relatívna blízkosť a podobnosť so Zemou. Je dokonca prvým kandidátom na miesto, kam sa ľudia premiestnia, ak budú musieť raz opustiť Zem. Najsmelšie predstavy dokonca hovoria, že celú červenú planétu bude možné zmeniť na obývateľnú – teraformovať. Aká je však realita?
Mars – podobný a predsa iný 2/3 (2014-04-11)
V minulom článku o Marse sme sa zamerali na podobnosti štvrtej planéty slnečnej sústavy so Zemou. Aké sú však odlišnosti a čo by pre prípadných kolonistov znamenali?
Mars – podobný a predsa iný 3/3 (2014-05-14)
Odlišnosti medzi Marsom a Zemou nekončia nižšími teplotami a iným zložením atmosféry. Čo ďalšie nedovoľuje pozemskému životu na jeho povrchu dlhodobo prežiť?
Čo možno neviete o Kasiopeji (2014-06-05)
Kasiopeja sa vďaka svojmu základnému obrazcu v tvare W radí k najľahšie identifikovateľným súhvezdiam na oblohe. Stred jej W tvorí neobyčajne dynamická hviezda, a súhvezdie ukrýva aj ďalšie prekvapenia.
Polárky (2014-07-07)
Množné číslo v nadpise článku môže byť pre mnohých prekvapivé. Aké polárky? Veď Polárka, čiže hviezda, v ktorej uhlovej blízkosti leží severný svetový pól, je (v jednom čase) len jedna! To však platí iba pre Zem. Severné póly rotačných osí iných objektov slnečnej sústavy ale mieria do blízkosti iných hviezd. Akých?
Čo možno neviete o Žirafe (2014-08-11)
Nevýrazná, ťažko nájditeľná Žirafa, je posledné z tradičnej šestice cirkumpolárnych súhvezdí pozorovateľných z územia Slovenska. Hoci obsahuje len veľmi matné hviezdy, vôbec nie sú pre astronómov nezaujímavé.
Discovery: dramatické začiatky (2014-08-26)
30. augusta nastane 30. výročie štartu prvej misie raketoplánu Discovery. Tento tretí najstarší americký raketoplán má za sebou najviac letov zo všetkých orbiterov. Pritom možno nechýbalo veľa a katastrofou by skončil hneď prvý.
Cygnus: Zásobovacia kozmická loď, ktorá havarovala (2014-11-04)
Minulý týždeň, 28. októbra 2014, otriasla svetom kozmonautiky havária rakety Antares-130, ktorá niesla súkromnú kozmickú loď Cygnus. Loď bola nepilotovaná a nikto neutrpel zranenia, napriek tomu ide o vážnu udalosť s veľkými škodami a najhoršiu haváriu, aká kedy nastala na základni Wallops.
Pristátie na kométe: nie podľa plánu, ale predsa (2014-11-19)
Rosetta, kometárna sonda Európskej kozmickej agentúry (ESA), letí vesmírom už viac než desať rokov, no ostro sledovaná je najmä v posledných mesiacoch. Blížilo sa totiž vyvrcholenie celej misie: najprv navedenie na obežnú dráhu kométy 67/P Čurjumov-Gerasimenko, a neskôr spustenie pristávacieho modulu Philae na jej povrch.
Rozmanitosť mesiacov 1/3 (2015-01-07)
Mesiac je prirodzená družica planéty. Pokiaľ je písaný s malým „m“, ide o družicu akejkoľvek planéty, nielen Zeme. Pod pojmom mesiace však máme v tomto článku na mysli len mesiace planét slnečnej sústavy. Hoci nie je dôvod, prečo by obežnice nemohli mať aj exoplanéty, objav mesiacov mimo slnečnej sústavy nie je pri súčasnej úrovni technológií možný.
Rozmanitosť mesiacov 2/3 (2015-01-12)
Druhá časť miniseriálu o mesiacoch sa zameriava na ich povrchy, sopečnú aktivitu, vznik a gravitačné vplyvy iných telies.
Rozmanitosť mesiacov 3/3 (2015-01-23)
Záver trojdielneho článku o mesiacoch hovorí o ich vzniku, pomenovaniach a rekordoch medzi nimi.
Čo možno neviete o Rysovi (2015-03-05)
Rys je súhvezdie tvarovo jednoduché, nevýrazné, z väčšej časti cirkumpolárne a veľmi chudobné na hviezdy. Ján Hevelius, zakladateľ Rysa, žartom hovoril, že kto chce vidieť všetkých jeho 19 hviezd, musí mať oči ako rys. Pravdepodobne stadiaľ pochádza aj meno súhvezdia.
Dawn: Konečne pri Cerere (2015-03-09)
Po prvýkrát v histórii vstúpila kozmická sonda na obežnú dráhu okolo trpasličej planéty. Touto trpasličou planétou sa stala – celkom pochopiteľne – k Zemi najbližšie ležiaca trpasličia planéta 1 Ceres, až do roku 2006 klasifikovaná ako asteroid.
Čo možno neviete o Poľovných psoch (2015-04-20)
Toto súhvezdie nemá staroveký pôvod. Johannes Hevelius ho poskladal z hviezd, ktoré predtým patrili Veľkej medvedici. Dva poľovné psy sa pôvodne volali Asterion a Chara a sčasti nadväzujú na grécku mytológiu spojenú s ďalšími súhvezdiami – naháňajú Veľkú medvedicu a Malého medveďa okolo severného svetového pólu.
Prvý umelý objekt na Merkúre (2015-04-30)
Americká sonda MESSENGER, ktorá brázdi Slnečnú sústavu od roku 2004, má medzi sondami niekoľko prvenstiev: bola prvou sondou na orbite okolo Merkúru a zmapovala najväčšiu časť povrchu Merkúru. Posledné prvenstvo si pripísala pri svojom zániku: 30. apríla 2015 sa stala prvým človekom vyrobeným telesom, ktoré dopadlo na povrch k Slnku najbližšej planéty.
Čo skutočne vidíme v ďalekohľade? (2015-05-21)
Svetlo kozmických objektov je po prekonaní obrovských vzdialeností k nám slabučké. Gigantické rozmery vesmírnych telies sa vo vesmírnych diaľavách scvrknú na takmer bodové zdroje. Laik očakávajúci impozantné farby a tvary je preto pri pohľade do okulára neraz sklamaný. Ani veľký ďalekohľad nezvládne to, čo astrofotografia. Skúsený pozorovateľ však vie, čo vidí.
Čo možno neviete o Vlasoch Bereniky (2015-06-11)
Malé a nevýrazné Vlasy Bereniky sú známe svojimi galaxiami. Za tmavej noci však pri vrchole slabučkého pravouhlého trojuholníka jeho obrazca možno voľným okom uvidieť jasnú, a predsa veľmi málo známu hviezdokopu – v niektorých vyobrazeniach štetinky na chvoste Leva.
New Horizons: Pohľadnice z najvzdialenejších končín (2015-07-08)
Pozornosť laickej i odbornej verejnosti sa v posledných dňoch upiera na americkú sondu New Horizons. Tá nám posiela čoraz detailnejšie snímky Pluta, objektu v čase jej štartu ešte považovaného za deviatu planétu slnečnej sústavy. A hoci bolo Pluto z rozhodnutia astronómov degradované medzi planétky, toto slovné preradenie mu neubralo nič na zaujímavosti. Predstavme si sondu, ktorá nám posiela detailné snímky z takých vesmírnych diaľav, ako nijaká pred ňou.
Pluto v obrazoch (2015-07-15)
14. júl 2015 bol v prieskume Slnečnej sústavy prelomový. Sonda New Horizons získala snímky dosiaľ najvzdialenejšieho telesa od Slnka, ľadovej drobnej trpasličej planéty Pluto.
Nie tak celkom úspešné obnovenie letov (2015-07-21)
Let, ktorý mal obnoviť prevádzku raketoplánov po tragickej misii Columbie. Namiesto toho ju opäť pozastavil. Od štartu Discovery STS-114 uplynie desať rokov.
Čo možno neviete o Labuti (2015-08-24)
Labuť, veľké zaujímavé a bohaté súhvezdie letnej oblohy, ľahko nájdu aj začiatočníci. A práve smerom do tohto súhvezdia letí dôsledkom galaktickej rotácie rýchlosťou 230 km/s celá Slnečná sústava.
Čo sme donedávna netušili o Plute (2015-10-19)
Informácie z preletu okolo trpasličej planéty Pluto v júli 2015 vedcov veľmi prekvapili. Údaje sú posielané na Zem a spracovávané len postupne, ale už prvé dni a týždne po prelete New Horizons ukázali neobyčajné skutočnosti.
Sto rokov všeobecnej teórie relativity (2015-11-18)
Čo majú spoločné čierne diery, zdeformované obrazy vzdialených galaxií, pohyb dráhy planéty Merkúr, gravitácia a plynutie času? To, že podstatu ich fungovania vysvetlil Albert Einstein presne pred storočím.
Čo možno neviete o Androméde (2015-12-02)
Androméda je slávne súhvezdie, ktoré sa dostalo aj do povedomia širokej verejnosti, napriek tomu, že jeho hviezdy sú len priemerne jasné. V starých mapách sa znázorňuje ako etiópska princezná, zvyčajne s reťazami na rukách, ktorými bola pripútaná ku skale.
Challenger: osudová 73. sekunda (2016-01-27)
Medzi divákmi zavládli obavy, zdesenie a zmätok. „Nemáme žiadne spojenie,“ povedal komentátor štartu raketoplánu Steve Nesbitt potom, ako sa Challenger zmenil na ohnivú guľu, z ktorej klesali do mora dymiace trosky. Stalo sa tak 28. januára presne pred tridsiatimi rokmi.
Čo možno neviete o Povozníkovi (2016-03-17)
Povozník, jedno z nápadnejších súhvezdí zimnej a čiastočne aj cirkumpolárnej oblohy, spája dve nesúvisiace legendy – jednu o súhvezdí samotnom, druhú o jeho najjasnejšej hviezde Capelle. Obsahuje podivné premenné hviezdy a trojicu pri sebe ležiacich očarujúcich otvorených hviezdokôp.
Novinky z Cerery (2016-04-05)
Názov je mierne zavádzajúci – na trpasličej planéte Ceres bez atmosféry, tektoniky a samozrejme aj bez života sa v priebehu vekov mení len máločo. Nové sú však poznatky, ktoré o nej za posledný rok sonda Dawn nahromadila. Poďme zhrnúť najvýznamnejšie objavy.
Čo možno neviete o Pastierovi (2016-05-10)
Pastier nevyniká množstvom zaujímavých deep-sky objektov, ale o to viac je v ňom pozoruhodných hviezd. Z tohto súhvezdia k našim očiam nedoletelo len najjasnejšie stabilné svetlo na severnej oblohe, ale tiež najvzdialenejšie voľným okom viditeľné žiarenie.
To ste ešte nevideli 1/2 (2016-06-13)
Čierne nebo, tisíce svietiacich bodov – to je nočná obloha pri pohľade zo Zeme. Cez deň modré nebo a na ňom jeden oslnivo svietiaci kotúč. Poznanie, že nemáme vo vesmíre výnimočné postavenie, nás núti myslieť si, že podobný výhľad by sme mali aj z iných vzdialených planét. Skutočne?
To ste ešte nevideli 2/2 (2016-06-24)
Prvá časť článku rozoberala pohľady z planét, ktoré sú spaľujúcou žiarou svojich hviezd zaplavované viac než Zem. Nie je to však v každej hviezdnej sústave. A ak to tak je, nemusí to byť vždy vinou viacerých sĺnk v sústave planéty. Existujú totiž končiny vesmíru, ktoré sú veľmi presvetlené.
Juno pri Jupiteri (2016-07-18)
Najväčšia planéta Slnečnej sústavy dostala po trinásťročnej pauze konečne návštevu, ktorá sa pri nej zdrží dlhšie. Od zániku sondy Galileo v roku 2003 ju totiž prišla pozrieť len kozmická sonda New Horizons, ktorá sa potom ponáhľala ďalej za svojím vzdialenejším cieľom. Juno sa však stala oficiálne druhou umelou družicou Jupitera.
Čo možno neviete o Lýre (2016-08-08)
Malé, ale pôvabné súhvezdie Lýry obsahuje nielen jednu z najjasnejších a najznámejších hviezd, ale aj jednu z najjasnejších a najznámejších planetárnych hmlovín. Veľkú pozornosť si však zasluhujú aj jeho viacnásobné hviezdne sústavy.
Dve kozmické havárie v jeden deň (2016-09-12)
Prvý september 2016 sa stal čiernym dňom pre americký aj čínsky kozmický program. Katastrofa postihla americkú raketu Falcon 9 a čínsku Dlhý pochod 4C. K zraneniam nedošlo, škody sú len materiálne. Sonda OSIRIS-REx stojaca neďaleko miesta nehody tak pár dní nato mohla úspešne odštartovať.
Rosetta pristála na kométe (2016-10-07)
Po viac ako dvanástich rokoch sa skončila úspešná misia sondy Rosetta. Zariadenie nasledovalo svoj pristávací modul Philae v dosadnutí na povrch kométy 67/P Čurjumov-Gerasimenko. Stalo sa tak z dôvodu priveľkej vzdialenosti kométy od Slnka a primalého množstva energie pre sondu. V tomto článku si zhrnieme jej misiu.
Čo možno neviete o Herkulovi (2016-11-04)
Súhvezdie, do ktorého mieri rýchlosťou 19,5 km/s Slnečná sústava, vyniká záhadnými dvojhviezdami. Preslávila ho však najmä hviezdokopa, do ktorej bolo vyslané posolstvo mimozemšťanom.
Čo možno neviete o Perzeovi (2016-12-21)
Perzeus, podľa gréckej legendy nevlastný brat Herkula a Polluxa z Blížencov, je pekné, jasné súhvezdie jesennej oblohy. Možno ho nájsť pod plytšou časťou „W“ jeho mytologickej svokry – Kasiopeje.
Nový veľký kozmický teleskop sa približuje k štartu (2017-01-23)
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba, známy pod skratkou JWST (James Webb Space Telescope), sa zvykne prezentovať ako náhrada slávneho Hubblovho kozmického ďalekohľadu. Nie je to však celkom pravda.
Čo možno neviete o Blížencoch (2017-02-16)
Blížencami, najvyššie položeným súhvezdím Zvieratníka, prechádza okrem ekliptiky aj Mliečna dráha. Nielen to sú však dôvody, pre ktoré v ňom nie je núdza o zaujímavé objekty. Význační sú aj množstvom pomerne jasných hviezd s vlastnými menami.
Cesty do kozmu: Fikcia verzus realita 1/3 (2017-03-23)
Ako videli lety do vesmíru autori fantastiky a aká bola skutočnosť? V čom sa realita líšila aj od predpokladov vyškolených odborníkov? Prvá časť trojdielneho seriálu o vývoji ľudských predstáv ohľadom dobývania kozmu.
Cesty do kozmu: Fikcia verzus realita 2/3 (2017-04-10)
Prvé kozmické lety sa menia na skutočnosť, celkom inú než tie najoptimistickejšie, ale aj najpesimistickejšie predstavy. Druhá časť trojdielneho seriálu o vývoji ľudských predstáv ohľadom dobývania kozmu.
Čo je medzi Saturnom a jeho prstencami? (2017-05-12)
Koncom apríla urobila sonda Cassini to, čo žiadna sonda pred ňou – preletela pomerne úzkou štrbinou medzi planétou Saturn a jej prstencami. Tento riskantný manéver sonda nielenže prežila, ale získala počas neho aj množstvo zaujímavých informácií.
Cesty do kozmu: Fikcia verzus realita 3/3 (2017-06-09)
Prvé ľudské pristátie na Mesiaci bolo činom, ktorý všeobecný optimizmus značne povzbudil. Konečne sa odohralo niečo, o čom ľudia snívali už oddávna, čomu by rozumeli aj naši predkovia s nedostatočnými znalosťami o podstate vesmíru: človek kráča po inom svete.
Juno po roku (2017-06-29)
Kozmická sonda Juno sa každých 53 dní dostáva do tesnej blízkosti najväčšej planéty slnečnej sústavy. Prvé objavy, ale ani problémy, na seba nenechali dlho čakať.
Obzrieme si Urán a Neptún lepšie? (2017-07-27)
Planéty slnečnej sústavy najprv kozmické sondy preskúmali len letmo, preletom okolo, neskôr podrobne z obežnej dráhy. Neplatí to iba pre od nás najvzdialenejšiu dvojicu planét – Urán a Neptún. Ich doterajší výskum totiž skončil preletom jedinej sondy. Zmení sa to za našich životov?
Čo možno neviete o Severnej korune (2017-08-28)
V pekne tvarovanej Severnej korune nenájdeme nijaké jasné hviezdokopy a hmloviny, ale zato je bohatá na neobyčajné premenné hviezdy. A sem nepatrí len známy prototyp R Coronae Borealis.
Kde odpočívajú americké raketoplány? (2017-09-18)
Lietali do vesmíru tridsať rokov. Pokiaľ práve neboli v kozme, väčšinou sa nachádzali v hangároch Orbiter Processing Facility na Kennedyho vesmírnom stredisku. Ako a kde spočívajú dnes, vo výslužbe?
Cassini: Záver jedinečnej misie (2017-09-29)
Nijaká sonda neobiehala vzdialenejšiu planétu ako Cassini, ktorý trinásť rokov krúžil okolo Saturna. Misia bola oproti pôvodnému plánu dvakrát predĺžená. Nedalo sa ju však predlžovať donekonečna – sonde dochádzalo palivo. Jeho posledné zvyšky preto riadiaci tím využil na to, aby Cassini naviedol do atmosféry obrej planéty.
Návšteva z ďalekého vesmíru (2018-02-22)
Na sklonku roka 2017 nastala v astronómii prelomová udalosť. Robotický ďalekohľad umiestnený na Havaji našiel objekt, ktorý bez akýchkoľvek pochýb priletel z inej slnečnej sústavy. Ide o podivne tvarovaný asteroid menom `Oumuamua.
Raketa Falcon – sen premenený na skutočnosť (2018-04-09)
Z motorov rakety šľahajú plamene, spomaľuje a napokon pristáva na nožičkách. Realita? Áno, ale ešte pred desiatimi rokmi bola iba snom! Deti si mysleli, že takto rakety pristávajú. V skutočnosti ich po štarte čakal oveľa horší osud.
Čo možno neviete o Panne (2018-05-14)
Panna, kráľovná galaxií. Aj takto by sa dalo nazvať najväčšie zo zvieratníkových súhvezdí a druhé najväčšie z celej oblohy. A takéto je dokonca potom, ako od neho bolo odobraté susediace súhvezdie Váh.
Päť najväčších laických mýtov o hviezdach (2018-06-20)
Nie sú malé, nevídame ich milióny a to, čo nám v tieto večery jasne žiari na západe, nie je hviezda. Aké ďalšie mýty medzi širokou verejnosťou o hviezdach panujú? Poďme ich uviesť na správnu mieru.
Dve jasné, červené telesá na oblohe koncom júla (2018-07-20)
Nie je to tak dávno, čo každoročne koloval mailový hoax o výnimočnom priblížení sa Marsu k Zemi. Informácie v ňom boli nepravdivé až nemožné. Podivuhodnou zhodou okolností však 27. júla nastane na oblohe situácia, ktorá bude tvrdenia v hoaxe veľmi pripomínať.
Titan – zaujímavá takmer planéta (2018-08-30)
Saturnov mesiac Titan je najznámejším mesiacom okrem Mesiaca Zeme. Toto pozoruhodné teleso s veľkosťou planéty nie je podobné ničomu, čo v Slnečnej sústave poznáme. Ako jediný známy mesiac má nezanedbateľnú atmosféru, dokonca hustejšiu ako Zem, sezónne zmeny a jazerá uhľovodíkov.
Čo možno neviete o Jašterici (2018-10-05)
Žezlo a ruka spravodlivosti. Poznáte také súhvezdie? V skutočnosti ide o neuznaný názov pre dnešnú Jaštericu. Na jej neveľkej ploche sa malo pátrať po Zemi podobných exoplanétach a je domovom prvého objaveného blazaru.
Sonda do najhorúcejších končín (2018-11-15)
Vydala sa tak blízko k našej najbližšej hviezde ako ešte žiadna pred ňou. Sonda bola pôvodne známa pod názvom Solar Probe +. NASA ju ale premenovala na počesť astronóma Eugena Parkera, ktorý predpovedal existenciu slnečného vetra. Bolo to po prvýkrát, čo NASA pomenovala sondu po ešte žijúcej osobnosti.
Čo možno neviete o Býkovi (2018-12-20)
Je veľmi veľa vecí, ktoré možno o Býkovi napísať. Toto súhvezdie hostí hneď prvé dve najjasnejšie hviezdokopy oblohy a tiež najjasnejší pozostatok supernovy. Viete však, že jeho najjasnejšou hviezdou je Parilicium?
Najvzdialenejšie zblízka videné teleso vo vesmíre (2019-01-31)
V symbolickom dátume 1. januára 2019 sa odohrala pre astronómiu i kozmonautiku významná historická udalosť. Sonda New Horizons, známa svojím úspešným preletom okolo Pluta, teraz minula ďalší, oveľa vzdialenejší objekt Kuiperovho pásu. Planétka zvaná Ultima Thule je neobyčajná nielen tým, že je najvzdialenejším objektom, aký kedy bol a ešte aj dlho bude zblízka preskúmaný.
Skončil najdlhšie jazdiaci rover na Marse (2019-02-25)
Pracovala 56-krát dlhšie než hovoril plán, najazdila 45 km. Osudnou sa jej stala celoplanetárna prachová búrka v minulom roku. Opportunity, druhý a posledný fungujúci rover misie MER (Mars Exploration Rover), prehlásili 13. 2. 2019 za mŕtvy.
Čo možno neviete o Oriónovi 1/2 (2019-04-04)
O Oriónovi sa toho dá napísať toľko, že by to vystačilo aj na desať takýchto článkov. Je to kráľ medzi súhvezdiami, v ktorom sa spája výrazný, veľmi pekný obrazec s množstvom úchvatných objektov. V tomto článku sa zameriame iba na jeho voľným okom viditeľné hviezdy.
Z pekla šťastie: 1. diel (2019-05-17)
Priekopnícke lety v kozmonautike oslavujeme ako obrovské úspechy starostlivého plánovania, príprav, dôslednosti a ľudského umu. Nad kozmickými katastrofami zase krútime hlavou, ako pracovníci mohli dopustiť také chyby. No občas chýbalo len máličko, aby z jedného bolo druhé a naopak…
Čo možno neviete o Malom Levovi (2019-06-24)
Je len málo zaujímavého, čo možno povedať o Malom levovi. Toto výplnkové súhvezdie medzi výraznou Veľkou medvedicou a rovnako výrazným Levom zaviedol gdanský starosta a astronóm Johannes Hevelius koncom 17. storočia.
Prvý človek na Mesiaci sa takmer nevolal Armstrong (2019-07-17)
Pred neuveriteľnými 50 rokmi dosadol na mesačný povrch pristávací modul Apolla 11. A hoci v jeho kabíne sedeli dvaja muži, známejšie je meno jedného z nich – toho, ktorého noha sa ako prvá dotkla mesačného povrchu. Za to, že to bol práve Neil Armstrong, však vďačil nielen svojim schopnostiam, ale aj neuveriteľnej súhre náhod. Viac ráz chýbalo len málo a prvý muž na Mesiaci by niesol iné meno!
Kde sa nachádza prvá vyobrazená čierna diera? (2019-08-26)
Nedávno svet obletela informácia, že sa po prvýkrát v histórii podarilo získať záber čiernej diery. Nie je to však čierna diera z našej Galaxie. Kde ju možno nájsť?
Prečo v nove nevidíme Mesiac? (2019-10-08)
Tradičné vysvetlenie, že je k nám obrátený neosvetlenou stranou, je neúplné. Ani strana Mesiaca neosvetlená Slnkom nemusí byť úplne tmavá. Existuje jav zvaný popolavý svit.
Čo možno neviete o Trojuholníku (2019-12-18)
Trojuholník je jedným z mála súhvezdí, ktorého spojnice bezpochyby predstavujú to, podľa čoho sa nazýva. Amatérski astronómovia ho poznajú vďaka jasnej galaxii M 33. V skutočnosti boli na tomto mieste oblohy pôvodne trojuholníky dva – Veľký a Malý trojuholník.
Čo možno neviete o Oriónovi 2/2 (2020-01-31)
Minulú zimu sme si predstavili najzaujímavejšie hviezdy Orióna, najkrajšieho zimného súhvezdia. Teraz sa zamerajme na deep-sky objektov, o ktoré v ňom tiež nie je núdza.
Betelgeuze prekvapivo zoslabla (2020-02-17)
Betelgeuze, alfa Orióna, bola tradične v zoznamoch desiata najjasnejšia hviezda oblohy. Jej jasnosť však nie je stabilná – pomaly pulzuje, podobne, ako takmer všetky červené nadobry. V tomto mesiaci mala dosiahnuť svoje minimum. To je však nad očakávania nízke.
O spektrálnych typoch – 1. časť (2020-03-27)
Aj amatérski astronómovia väčšinou vedia, že spektrálny typ je typ hviezdy podľa jej farby a tá zase vyplýva z povrchovej teploty. Modrejšie hviezdy sú horúcejšie, červené chladnejšie. Spektrálny typ, s ktorým sa hviezda zrodí, o nej však vypovie viac ako farbu a teplotu. Začnime charakteristikou najhorúcejšieho zo základných spektrálnych typov, ktorý dosiahol hlavnú postupnosť (čiže fázu, kedy hviezda vo svojom jadre spaľuje vodík).
O spektrálnych typoch – 2. časť (2020-04-04)
V druhom dieli nášho seriálu prechádzame k menším a chladnejším, aj keď pre pozemšťanov stále nepredstaviteľne veľkým a horúcim hviezdam. Zoznámte sa s typom B.
Okrúhle výročie štartu HST (2020-04-16)
Už celých tridsať rokov Hubblov vesmírny ďalekohľad (HST) krúži okolo Zeme a slúži astronómom. Je prvým a do dohľadnej budúcnosti aj jediným vesmírnym ďalekohľadom, ktorý pozoruje prevažne vo viditeľnej časti spektra. A hoci podobné rozlíšenie už dosahujú aj väčšie pozemské ďalekohľady s aktívnou optikou, HST je stále nenahraditeľný. Ako začala jeho púť?
50. výročie Apolla 13 (2020-04-17)
13. apríla uplynulo 50 rokov od dňa, v ktorom sa tretia cesta na povrch Mesiaca katastroficky zvrhla. Kozmickú loď postihol výbuch, po ktorom už riadiace stredisko na pristátie na Mesiaci nemalo ani pomyslenia. A aj pristátie na Zemi sa javilo byť takmer nadľudskou úlohou. Pripomeňme si, aké bolo pozadie legendárnej vety „Houston, máme tu problém!“
Čo možno neviete o Levovi (2020-04-29)
Jasný, pekne tvarovaný Lev, je asi najznámejším jarným súhvezdím a jedno z najstarších súhvezdí vôbec. Vedeli ste, že jeho kosákovitá hlava a hruď je tiež asterizmom?
Je zdravší letný alebo zimný čas? (2020-05-07)
Ktorý z časov je ten správny? Ktorý si máme ponechať po ukončení striedania času? Vedci sa jednoznačne prikláňajú k zachovaniu pôvodného času – zimného. Proti umelému letnému času stoja argumenty astronomické aj biologické.
O spektrálnych typoch – 3. časť (2020-05-16)
V treťom dieli seriálu o farebných typoch hviezd si predstavíme dva typy. Sú chladnejšie než doteraz spomenuté, ale aj tak stále horúcejšie a väčšie než naše Slnko. Zoznámte sa s typmi, do ktorých patria dve najjasnejšie hviezdy nočnej oblohy – s typmi A a F.
NASA má plán na návrat vzoriek z Marsu (2020-05-22)
Nijaká kozmická sonda doposiaľ nedoniesla vzorky z inej planéty. Sovietom sa ako prvým podarilo automaticky dopraviť vzorky z Mesiaca, máme už aj vzorky asteroidov a komét. S planétami je to však náročnejšie – ich gravitácia je oveľa vyššia a neľahko sa prekonáva. Aj na tento problém sa však črtá riešenie.
Čo možno neviete o Líške (2020-05-25)
Jej meno bolo v slovenčine uzákonené ako Líška, hoci doslovný preklad jej latinského názvu je Líštička. Vďaka malej rozlohe a slabým hviezdam sa k nej zdrobnenina možno hodí viac. Preslávila ju hmlovina Činka, ale súhvezdie skrýva aj iné zaujímavosti.
Prvá súkromná pilotovaná misia štartuje v sobotu (2020-05-28)
SpaceX je súkromná kozmonautická firma, ktorej sa už podaril veľmi výrazný prelom v dejinách kozmonautiky. Dokázala postaviť raketu schopnú po použití bezpečne pristáť vďaka vlastným motorom. Teraz ju čaká ďalší prelom. Má sa stať sa prvou neštátnou organizáciou, ktorá vyslala do vesmíru vlastnú posádku.
Čo možno neviete o Šípe (2020-06-01)
Mytologický pôvod tohto malého súhvezdia letnej oblohy je nejednoznačný. Môže ísť o šíp Apolóna, Herkula, Kupida i Strelca. Toto tretie najmenšie súhvezdie vôbec ukrýva (nielen) jednu veľmi neobyčajnú hviezdokopu.
O spektrálnych typoch – 4. časť (2020-06-04)
Čím je typ hviezdy na hlavnej postupnosti chladnejší, tým je vo vesmíre zastúpenejší. Doteraz predstavené žeravé typy hviezd tvoria len nepatrný zlomok všetkých stálic. Presuňme sa teraz k typom, ktoré už možno z hľadiska kozmu považovať za pomerne bežné.
Štyri zaujímavostí o živote hviezd (2020-06-08)
Tento článok pre začínajúcich astronómov sa snaží zhrnúť pre niekoho možno prekvapivé informácie, ktoré bývajú v populárnych knižkách často opomínané. Vieme, že hviezdy sú obrovské žeravé gule, v ktorých prebiehajú alebo v minulosti prebiehali termonukleárne reakcie. Následkom toho sa však sústavne menia.
O spektrálnych typoch – 5. časť (2020-06-26)
Zo siedmich základných spektrálnych typov nám zostáva predstaviť už len posledný. Je najnenápadnejším, ale pritom najrozšírenejším zo sedmičky hlavných typov. Zoznámte sa s červenými trpaslíkmi.
Čo možno neviete o Hadonosovi (2020-07-02)
To, že Hadonos je neuznaným trinástym súhvezdím Zvieratníka, je medzi astronómami známy fakt. Jeho úsek ekliptiky je dlhší než úsek ekliptiky v Škorpiónovi, a tak sa jeho vyradenie zo Zvieratníka zdá byť nelogické. Navyše obsahuje väčšie množstvo zaujímavých objektov rozličného druhu ako niektoré iné súhvezdia Zvieratníka.
Čo možno neviete o Štíte (2020-07-31)
Štít je jediné zachované súhvezdie, ktoré má politický podtext. V 17. storočí navrhol astronóm Ján Hevélius pomenovať toto súhvezdie na počesť poľského kráľa Jána III. Sobieského. Kráľ poskytol výraznú podporu Hevéliovi, keď mu v Gdaňsku v roku 1679 vyhorela hvezdáreň.
Venera 7 – dobytie cudzej planéty (2020-08-14)
Nedávno sme oslavovali 50. výročie prvého pristátia ľudí na Mesiaci. Je pritom pozoruhodné, že ľudia sa po povrchu Mesiaca prechádzali skôr, než sa aspoň stroju podarilo vôbec pristáť na povrchu cudzej planéty. Výročie prvého mäkkého pristátia na cudzej planéte oslavujeme až tento rok. Absolvovala ho sonda Venera 7 na našej najbližšej planéte – Venuši.
Čo možno neviete o Delfínovi (2020-09-20)
Jóbova truhla, Diamant či dokonca Malý voz alebo Plejády. Takto ľudia v minulosti i dnes označujú malé, pôvabné letné súhvezdie Delfína. Hoci jeho obrazec netvoria jasné hviezdy, je pekný, kompaktný a ľahko sa na nočnom nebi hľadá. Možno poznáte aj podivný príbeh pomenovania jeho dvoch najjasnejších hviezd.
K Marsu letí prvá helikoptéra (2020-10-21)
Na prvý pohľad sa môže zdať, že väčšinu prvenstiev v dobývaní slnečnej sústavy kozmickými sondami už máme za sebou. Lety ďalších a ďalších sond k tým istým cieľom sa pre širokú verejnosť stávajú rutinou. Ani ďalší rover brázdiaci Mars neznie tak vzrušujúco. Tento je však špeciálny. Na svojom bruchu nesie prvý lietajúci stroj v marťanskej atmosfére.
Čo možno neviete o Koníkovi (2020-10-25)
Koník je síce staroveké súhvezdie, ale bolo ako jedno z prvých zavedené na oblohu cielene. Zdroje sa však líšia v tom, či bol jeho zakladateľom Ptolemaios alebo Hipparcos. Veľa nevieme ani o legende okolo jeho vzniku – pokiaľ vôbec nejaká existuje.
Čo možno neviete o Rybách (2020-10-29)
Ryby sú prvým súhvezdím zvieratníka, hoci nie jeho prvým znamením. Astronómovia dobre vedia, že v nich leží priesečník ekliptiky a svetového rovníka – jarný bod. V jarnom bode dosahujú rektascenzia, deklinácia, ekliptikálna dĺžka a ekliptikálna šírka nulové hodnoty. Kružnica prechádzajúca jarným bodom a svetovými pólmi je akousi nebeskou obdobou Greenwichského poludníka.
Najbližšia exoplanéta 1/3 (2020-11-10)
V slnečnej sústave poznáme osem planét. Je možné, že tento počet nebude konečný, ale prípadný objav novej planéty už môže prísť len v mrazivých končinách Kuiperovho pásu alebo ešte ďalej od Slnka. Preto je zaujímavé pátranie po najbližších planétach v blízkosti našich najbližších hviezd, lebo tie si na rozdiel od prípadnej deviatej planéty slnečnej sústavy uchovávajú nádej na obývateľnosť.
Najbližšia exoplanéta 2/3 (2020-11-14)
Proxima Centauri, najbližšia hviezda k Slnku, sa opakovane stávala cieľom pátrania po jej možných planétach. Až do roku 2013 sa všetky takéto hľadania skončili neúspechom. Astronómovia však pátranie po jej planétach nevzdali.
Najbližšia exoplanéta 3/3 (2020-11-25)
Pred pár rokmi bola pri najbližšej hviezde k Slnku, pri Proxime Centauri, objavená extrasolárna planéta. Teploty na jej povrchu by sa navyše mohli podobať pozemským. Sú však úvahy o jej kolonizácii ľudstvom realistické?
Smutný koniec rádioteleskopu Arecibo (2020-12-29)
Zhruba pol storočia zostával najväčším jednoaparátovým rádioteleskopom na svete. Kvôli rozsiahlym poškodeniam hurikánom Maria v novembri oznámila Americká národná vedecká nadácia, že teleskop bude vyradený z prevádzky a rozobraný. Len pár dní potom sa dokonca zrútila platforma, ktorá niesla prístroje observatória.
Čo možno neviete o Pegasovi (2020-12-05)
Pegas sa zvykne dávať do súvisu s mýtom o Perzeovi a Andromede. Stretneme sa s tvrdením, že na chrbte Pegasa priletel Perzeus zachrániť krásnu Andromedu. Nedáva však veľmi zmysel, na čo by potreboval lietajúceho koňa, keď už mal okrídlené lietajúce sandále.
Čo možno neviete o Malom psovi (2021-01-10)
Malý pes je pomerne málo rozľahlé súhvezdie, z čoho vyplýva, že je chudobnejšie na jasné telesá ako väčšie zimné súhvezdia. Napriek tomu obsahuje jednu z najjasnejších hviezd oblohy.
BepiColombo: Merkúrovská sonda pri Venuši (2021-01-12)
K Merkúru mieri iba tretia misia v celej histórii kozmonautiky. Tretia misia sa však nerovná tretej sonde – v rámci misie BepiColombo mieria k Venuši sondy hneď dve. Jedna z nich je európska a druhá japonská. Na obežnej dráhe okolo Merkúra sa rozdelia a každá bude planétu skúmať zo svojej samostatnej dráhy.
Máme prvé vzorky z Mesiaca v treťom tisícročí (2021-01-16)
Čo ako to znie neuveriteľne, od pristátia prvých ľudí na Mesiaci, ktorí z neho doviezli prvé vzorky, ubehlo už viac než polstoročie. A celých 44 rokov uplynulo aj od chvíle, keď si prvé vlastné mesačné vzorky na Zem automaticky dopravil Sovietsky zväz. Až teraz sa ku krajinám s vlastnými mesačnými vzorkami pridala Čína, kolíska raketových technológií.
50. výročie štartu Apolla 14 (2021-01-26)
Pred rokom a pol oslávila 50. výročie svojho štartu najznámejšia misia programu Apollo – Apollo 11, ktorá ako prvá pristála na Mesiaci. Známy je aj let Apollo 13, ktorý vinou závažnej nehody neuspel, no životy astronautov visiace na vlásku sa napokon podarilo zachrániť. Pripomeňme si teraz výročie prvej úspešnej misie po nešťastnej trinástke.
Čo možno neviete o Jednorožcovi (2021-01-28)
Dôvod, prečo sa nevýrazná skupina hviezd východne od Orióna nazýva práve Jednorožcom, nepoznáme. Na hviezdnej oblohe je viacero fiktívnych zvierat. Na rozdiel od nich však jednorožec nepochádza zo staroveku, ale až zo stredoveku. Súhvezdie ukrýva viacero pozoruhodných a záhadných objektov.
3. február – tri výročia štartov raketoplánov (2021-02-02)
Raketoplány v priebehu svojej histórie vzlietli do vesmíru 135-krát. Výročia ich vzletov pripadajú na rozličné dni v roku. Ale v nijaký iný deň ako 3. februára neslávime naraz výročia štartov až troch misií. Pravda, nie v jednom roku – medzi prvým a druhým štartom bol desaťročný odstup, medzi druhým a tretím už iba ročný.
Misia sondy Juno predĺžená (2021-02-08)
Kozmická sonda Juno obieha Jupiter už štyri a pol roka. Jej misia pritom mala skončiť už po 20 mesiacoch. Sonda sa však nedostala na plánovanú obežnú dráhu, ale na oveľa výstrednejšiu. Vďaka tomu si predĺžila životnosť. Začiatkom roka prišla správa o tom, že jej misia bude preto tiež predĺžená.
Najjasnejšia, no nie najkrajšia hviezdokopa (2021-02-12)
V tomto období možno už od večerných hodín na oblohe pozorovať súhvezdie Býk, ktoré obsahuje dve najjasnejšie hviezdokopy oblohy. Populárnejšia z nich je však tá slabšia. Jasnejšia nevyzerá tak pôsobivo na prvý pohľad z podivného dôvodu – je k nám až príliš blízko. Hyády.
Význam spojníc v súhvezdiach (2021-02-17)
Medzinárodná astronomická únia pevnú podobu spojníc, na rozdiel od hraníc súhvezdí, neurčila. Rôzni autori hviezdnych máp si ich preto kreslia odlišne. Ani tie najznámejšie a najvýraznejšie súhvezdia nemávajú u jednotlivých kultúr jednotnú podobu spojníc. O slabších ani nehovoriac.
Raketoplány: cesta k prvému štartu 1/5 (2021-02-20)
12. apríl nie je tento rok len okrúhlym výročím štartu prvého človeka do kozmu, ale je tiež okrúhlym výročím štartu prvého raketoplánu v programe Space Shuttle. Priblížme si históriu najdlhšie trvajúceho a počtom štartov najväčšieho amerického programu pilotovaných letov. Čo predchádzalo výnimočnému dňu, v ktorom sa zo štartovacieho komplexu 39 vzniesol prvý viacnásobne použiteľný raketoplán Columbia?
Raketoplány: cesta k prvému štartu 2/5 (2021-02-26)
Lacnejší, viacúčelový, viacnásobne použiteľný a častejšie štartujúci, meniaci kozmické lety na podobnú rutinu, akými sú lety lietadiel. Také boli prvotné predstavy o raketopláne. Čísla boli veľmi smelé – prvé predstavy počítali až so 150 štartmi ročne. Kedy a z akých dôvodov sa začali rozchádzať s realitou?
Raketoplány: cesta k prvému štartu 3/5 (2021-03-06)
Požiadavka na viacnásobné použitie stroja bola v programe Space Shuttle kľúčová. Prvé štúdie však podcenili jej náročnosť. Raketoplán musel mať dlhodobo zaručenú mechanickú a tepelnú odolnosť počas namáhania pri štarte a pristátí. V dôsledku toho bol preň vyvinutý aj celkom nový typ tepelného štítu.
Raketoplány: cesta k prvému štartu 4/5 (2021-03-26)
Na sklonku sedemdesiatych rokov sa program Space Shuttle pomaly, ale isto blížil k svojmu prvému letu. Hoci stroj bol sedemmiestny, posádky prvých, testovacích misií boli iba dvojčlenné. Na rozdiel od neskorších posádok sa však mohli zo stroja katapultovať.
Raketoplány: cesta k prvému štartu 5/5 (2021-04-03)
Rekonštrukcia tepelného štítu prvého orbitera si napokon vyžiadala celý rok a skončila sa až 16. novembra 1980. V tomto roku program počítal už len zhruba so 40 štartmi za rok. To bol ale stále takmer desaťnásobok reálnej hodnoty, akú program počas svojho trvania dosiahol.
Mohlo by vás zaujímať
Napísať odpoveď