header image

 
 

Prechádzka jesennými súhvezdiami

Scenár hovoreného slova nerealizovaného filmu do nášho planetária

Obloha nám pri pohľade z našej Zeme pripadá ako obrovská pologuľa, v ktorej strede stojíme. Ak by nám polovicu z nej nezakrývala naša planéta, bola by guľou. Túto myslenú guľu nazývame nebeská aféra alebo svetová sféra. Podobne ako na zemskom povrchu aj na nebeskej sfére máme súradnice, ktorými popisujeme polohu jednotlivých objektov. Kým na Zemi máme iba jedny, zemepisné súradnice, na oblohe poznáme viacero súradnicových sústav. Tá najznámejšia sa volá rovníková sústava súradníc druhého druhu. Podobne ako naše zemepisné súradnice, aj táto astronomická sústava súradníc je odvodená od rovníka, ktorý však neprechádza Zemou, ale oblohou. Nazývame ho svetový rovník alebo nebeský rovník. A práve na jesennej oblohe môžeme uvidieť bod, v ktorom má táto rovníková sústava súradníc druhého druhu začiatok.

Obloha v tejto časti roka je na jasné hviezdy najchudobnejšia. Ani Veľký voz, náš známy pomocník v orientácii, nám tentoraz neposlúži. Dá sa pozorovať, tak ako aj po zvyšok roka, no v jeseni je zo všetkých ročných období najnižšie. Nachádza sa na severe.

Na druhej strane smerom od Polárky, než je Veľký voz, však nájdeme rovnako výrazný obrazec súhvezdia Kasiopeja. Tá v jeseni vystupuje najvyššie. Zo všetkých nezapadajúcich súhvezdí nám je v jeseni najlepšou pomôckou.

Kasiopeja

Keď sa pozrieme pod hlbší výkroj jej obrazca v tvare W, nájdeme Andromedu. Jej základ tvorí línia trojice hviezd s podobnými menami: Sirrah, Mirach a Almach. Podľa gréckeho mýtu to bola Kasiopejina dcéra, krásna princezná. Takmer však doplatila na pýchu svojej matky. Kasiopeja rozhnevala boha mora Poseidóna. Ten poslal k brehom kráľovstva morskú obludu, ktorá ničila všetko živé. Aby nivočenie prestalo, kráľ a kráľovná museli oblude obetovať svoju dcéru Andromedu. S ťažkým srdcom ju teda rodičia dali prikovať k útesu na brehu mora. Vtom okolo letel hrdina Perzeus v lietajúcich sandáloch. Keď sa dozvedel, aký hrozný osud Andromedu čaká, morskú obludu zabil a so zachránenou princeznou sa oženil.

Súhvezdie Andromeda je známe tým, že sa v ňom nachádza galaxia M 31. Nazýva sa aj Veľká hmlovina v Andromede, hoci hmlovinou nie je. Za tmavej noci voľným okom vyzerá ako slabý hmlistý obláčik v páse Andromedy. Je to najjasnejšia galaxia, akú možno z nášho územia vidieť, najväčšia galaxia v našom okolí a najvzdialenejší objekt viditeľný aj bez ďalekohľadu. Leží od nás vo vzdialenosti 2,5 milióna svetelných rokov. Podobá sa našej Galaxii, má však pravdepodobne väčšie rozmery a hmotnosť. V roku 1925 Edwin Hubble dokázal, že je samostatnou hviezdnou sústavou. Dovtedy sa myslelo, že tieto vzdialené špirálové objekty sú súčasťou našej Galaxie. Ďalekohľadom možno pri galaxii M 31 vidieť aj dve z galaxií, ktoré ju obiehajú: bližšie k jej jadru je to M 32 a ďalej od jej jadra M 110.

Andromeda

Súhvezdie Andromeda sa hľadá veľmi ľahko nielen vďaka Kasiopeji, ale aj vďaka Pegasovmu štvorcu. Je to veľký štvoruholník tvorený troma hviezdami zo súhvezdia Pegas – Markab, Scheat a Algenib – a hviezdou Sirrah z Kasiopeje. Pegas bol mýtický okrídlený kôň. Andromeda na oblohe nahrádza jeho zadnú nohu. Dobre zreteľné sú predné nohy a hlava Pegasa. Jeho najjasnejšia hviezda žiari na nose koňa. Má meno Enif, čo značí, výstižne, „nozdry“. Enif je oranžový nadobor. V noci z 26. na 27. septembra 1972 bolo spozorované jeho neobyčajné, až štvornásobné zjasnenie. Potom sa jasnosť hviezdy vrátila do bežného stavu. Tento úkaz sa nikdy nepodarilo vysvetliť.

Zdanlivo blízko Enifu nájdeme objekt M 15. Je to guľová hviezdokopa, jedna z najjasnejších na severnej oblohe. Rozoznáme ju aj malým ďalekohľadom. Obsahuje vyše stotisíc hviezd. Zo všetkých hviezdokôp našej Galaxie má najhustejšie jadro. V priestore jadra s priemerom jeden svetelný rok je natlačená skoro polovica hmotnosti M 15. Svetlo z tejto hviezdokopy k nám letí asi 31 000 rokov.

Ďalším objektom v Perzeovi je Stephanov kvintet. Tvorí ho päť galaxií, ktoré navzájom kolidujú. Neskôr sa však zistilo, že v skutočnosti sú to iba štyri zrážajúce sa galaxie, a tá piata, NGC 7320, sa nachádza ďaleko od nich.

Pegas

Z východnej strany Andromedy nájdeme jej mýtického záchrancu Perzea. Bol to jeden z mnohých synov boha Dia, nevlastný brat Herakla. Obrazec súhvezdia pripomína rybársky háčik. Najznámejšou hviezdou Perzea je Algol. Tento názov pochádza z arabského „Rás al Ghúl“, „hlava démona“, pretože už v staroveku si ľudia všimli, že diabolsky, pre nich nevysvetliteľne, „žmurká“. Je to najpopulárnejšia zákrytová premenná hviezda vôbec. V perióde 2 dni 20 hodín a 49 minút počas piatich hodín jej jasnosť klesne tak, že to vidieť aj voľným okom. Po 20 minútach hviezda začne znovu zjasňovať. Algol je v skutočnosti dvojhviezda. Jej zložky obiehajú spoločné ťažisko. Pri obehu sa navzájom zakrývajú, pričom pozorujeme pokles jasnosti.

Perzeom prechádza časť Mliečnej cesty. Preto sa tu nachádza veľké množstvo otvorených hviezdokôp, hviezdnych polí a hmlovín. Azda najznámejší objekt je dvojitá hviezdokopa chí a h Persei. Môžeme ju za vhodných podmienok na tmavej oblohe vidieť už voľným okom. Nájdeme ju zhruba v polovičnej vzdialenosti medzi hviezdami Miram z Perzea a Ruchbach z Kasiopeje. Tieto hviezdokopy sa javia byť tesne pri sebe, ale v skutočnosti ich vo vesmíre delia stovky svetelných rokov. Najjasnejšie hviezdy oboch hviezdokôp majú svietivosť približne 60 000-krát väčšiu ako Slnko. Väčšina členov je žeravá, modrobiela.

Jednou z najjasnejších hmlovín v Perzeovi je NGC 1499 známa aj ako Kalifornia. Vo svojich obrysoch sa totiž nápadne podobá Kalifornii na západnom pobreží Spojených štátov. Toto kozmické mračno je od nás vzdialené asi 1 500 svetelných rokov a má dĺžku zhruba 100 svetelných rokov. Kalifornia je typický príklad emisnej hmloviny – žiari jasným červeným svetlom.

Perzeus je známy aj galaxiou NGC 1275. Patrí medzi Seyfertove galaxie, čo je skupina aktívnych galaxií. V jej jadre sa nachádza pravdepodobne superhmotná čierna diera, zdroj jeho činnosti. Centrálnu oblasť obklopuje obrovský mrak s priemerom stovky až tisícky svetelných rokov. NGC 1275 vlastne predstavuje zrážku dvoch galaxií. Disk prašnej špirálovej galaxie pretína veľkú eliptickú galaxiu. V mieste zrážky vzniká množstvo nových hviezd.

V tomto súhvezdí leží radiant azda najobľúbenejšieho meteorického roja – Perzeíd. Maximum má okolo 12. až 13. augusta. Niekedy sa v ňom objaví až 95 meteorov za hodinu. Tieto meteory spôsobujú roztrúsené čiastočky kométy Swift-Tuttle.

Perzeus

Ak sa vrátime k Pegasovmu štvorcu, pomôže nám nájsť slabé súhvezdie Ryby. Predstavujú bohyňu Afroditu a jej syna Erosa, ktorí sa na ryby premenili po skoku do rieky Eufrat. Ryby sú zvieratníkové súhvezdie, čo znamená, že ním prechádza časť ekliptiky. Za vhodných podmienok v nich preto môžeme nájsť planéty a Mesiac. Južnou časťou Rýb prechádza aj svetový rovník a v západnej časti súhvezdia križuje ekliptiku. Tento priesečník ekliptiky a svetového rovníka sa nazýva jarný bod. Slnko ním prechádza v okamihu jarnej rovnodennosti. A práve tento bod predstavuje začiatok rovníkovej sústavy súradníc na oblohe.

Ryby sú rozľahlé súhvezdie. Obsahujú veľa galaxií. Zaujímavá je veľká špirálová galaxia M 74. Nájdeme tu aj mnoho zrážajúcich sa galaxií. Napríklad NGC 7714 je veľmi zvláštne tvarovaná galaxia. Predpokladá sa, že za jej pretiahnutú a skrútenú podobu môže menšia a slabšia galaxia NGC 7715, ktorá cez svojho väčšieho suseda v minulosti doslova prešla.

Ryby

Východne od Rýb sa nachádza malé a nevýrazné zvieratníkové súhvezdie Baran. Kedysi bol jarný bod v ňom a ním sa začínal celý zverohruh. Baran predstavuje lietajúceho zlatého barana, ktorý mal zachrániť dve kráľovské deti pred ich krutou macochou. Najjasnejšia hviezda Barana sa volá Hamal. Hamal je bežný oranžový obor a má prinajmenšom jednu exoplanétu s pätinou hmotnosti Jupitera. V Baranovi sa nachádza aj hviezda menom Mesarthim. Je to dvojhviezda, ktorú je také ľahké rozlíšiť aj malým ďalekohľadom, že patrila medzi prvé objavené dvojhviezdy. Jej zložky sú od seba vzdialené osem oblúkových sekúnd.

Medzi Rybami, Baranom, Perzeom a Andromédou môžeme nájsť malé súhvezdie Trojuholník. Pôvodne predstavovalo ostrov Sicíliu, ktorý má podobný tvar. Najznámejším objektom Trojuholníka je špirálová galaxia M 33 alebo Veľká hmlovina v Trojuholníku. Je menšia ako naša Galaxia či Veľká hmlovina v Andromede a nachádza sa od nás ďalej, možno až tri milióny svetelných rokov. Dívame sa na ňu viac-menej zhora. Vďaka tomu veľmi dobre vynikne jej špirálová štruktúra. M 33 dosahuje o niečo väčšiu uhlovú veľkosť ako Mesiac.

Trojuholník

Pod Rybami a Baranom sa rozprestiera súhvezdie Veľryba. Pôvodne znázorňovalo morskú obludu, ktorá mala zabiť Andromedu. Jej najpozoruhodnejšia hviezda sa nazýva Mira. Toto meno znamená „zvláštna“, „podivuhodná“, pretože má kolísavú jasnosť. Mira je jedinou hviezdou s vlastným menom, ktorú voľným okom nevidno nepretržite. V cykle asi jedenásť mesiacov sa pre pozorovateľa bez ďalekohľadu zjaví a postupne zjasňuje, potom začne slabnúť, až na celé mesiace zdanlivo zmizne. Je to gigantická, umierajúca, červená, chladná hviezda, ktorá pulzuje, čím mení svoju jasnosť.

Pozoruhodná je tiež tau Ceti. Patrí k našim najbližším susedom – leží vo vzdialenosti necelých dvanásť svetelných rokov. Zároveň je medzi najbližšími hviezdami aj jedna z najpodobnejších Slnku. Túto hviezdu obklopuje oblak asteroidov a komét.

Východne od Veľryby a Rýb nájdeme Vodnára. V gréckej mytológii predstavoval Dia lejúceho prúdy vody na Zem, aby potrestal hriešne ľudstvo. Mená niektorých hviezd v tomto súhvezdí majú súvis so šťastím, napríklad Sadalmelik – „šťastná hviezda kráľa“, Sadalsuud – „najšťastnejšia hviezda“, či Sadachbia – „šťastná hviezda stanov“.

Peknou dvojhviezdou je zeta Aquarii. Jej dve žltobiele zložky boli v roku 2000 od seba vzdialené približne 2,1 oblúkových sekúnd.

Nedávno na seba upútala pozornosť astronómov slabá hviezda, pri ktorej bolo objavených sedem exoplanét. Táto planetárna sústava dostala označenie TRAPPIST-1. V porovnaní so slnečnou sústavou je neuveriteľne malá. Ak by sa jej planéty preniesli na obežné dráhy okolo Slnka, všetkých sedem by ich obiehalo hlboko vo vnútri obežnej dráhy Merkúra. V slnečnej sústave by boli všetky tieto planéty spálené nepredstaviteľnou horúčavou Slnka. Materská hviezda TRAPPIST-1 je však taká malá a chladná, že až na troch jej planétach by mohla byť tečúca voda.

Planetárna hmlovina Helix alebo Slimák je naším najbližším objektom tohto druhu. Leží asi 600 svetelných rokov ďaleko. V malom ďalekohľade Slimák vyzerá iba okrúhla bledosivá škvrna. Na astrofotografiách zhotovených veľkými ďalekohľadmi vynikne krása jeho zložitých štruktúr a farebnosti. Jadro hviezdy, ktorá hmlovinu vytvorila, sa mení na bieleho trpaslíka.

Súhvezdie Vodnár je známe aj niekoľkými meteorickými rojmi.

Vodnár

Hlboko na juhu nájdeme v jesennom období súhvezdie Južná ryba. Ono jediné má výrazne jasnú hviezdu s názvom Fomalhaut. Ukazuje na ňu predĺžená západná strana Pegasovho štvorca. Fomalhaut bola jednou zo štyroch kráľovských hviezd. Spolu s Regulom (z Leva), Aldebaranom (z Býka) a Antarom (zo Škorpióna) slúžila ako nebeský medzník pri rozdeľovaní roka na štyri ročné obdobia. Je to biela hviezda približne dvakrát hmotnejšia a 15-krát svietivejšia ako Slnko. V disku okolo Fomalhautu sa rodia planéty. V roku 2008 Hubblov vesmírny ďalekohľad po prvýkrát v histórii astronómie jednu z týchto planét vyfotografoval vo viditeľnom spektre. Táto planéta je pomenovaná Dagon.

Jesenná obloha ukrýva ešte zopár malých a slabých súhvezdí. Patrí sem Jašterica pod nohami Cefea, v ktorej bol objavený prvý objekt typu blazar – nesmierne vzdialená aktívna galaxia.

Jašterica

Pred hlavou Pegasa zase nájdeme malého Koníka, ktorý predstavuje jeho mladšieho brata, žriebätko. Na juhu sa zase nachádzajú novodobé súhvezdia Pec a Sochár. Obe obsahujú množstvo galaxií. Jednou z najpozoruhodnejších je čudesne vyzerajúca galaxia Koleso od voza v Sochárovi.

Ukázali sme si súhvezdia a objekty, ktoré najdlhšie vidíme počas jesenných nocí. Ako však plynie čas, postupne ich nahrádzajú zimné súhvezdia. Každé ročné obdobie má svoje jedinečné obrazce a zvláštnosti. Veríme, že sa opäť stretneme pod oblohou iného ročného obdobia.

Mohlo by vás zaujímať



Populárna veda


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.