Prvky deja

Každý z románov základnej štvorky sa skladá zo štyroch dejových elementov. Ako vždy, tri sú si rovnocenné, štvrtý odlišný – no nie tým, že by bol výraznejší, ale naopak, je utlmenejší. Pokiaľ je utlmenejší, alebo sa vyskytuje len v pokračovaní či prequeli hlavného románu, môžu sa v ňom zjaviť určité odchýlky od tejto schémy. Prvkami deja sú:

Hrdina

Pojem hrdina zahŕňa najvýznamnejšie postavy každého príbehu. Je však zložitý, lebo sám sa delí na 3 + 1 archetypy postáv, ktoré sa príbeh od príbehu opakujú. Tri kladné a jedna záporná. Traja muži a jedna žena. Tri vedľajšie a jedna hlavná… 3+1 možno čítať rozličnými spôsobmi.

V závislosti od rozsahu románu a hĺbky prepracovania sa postavy jedného archetypu môžu v jednom príbehu vyskytovať aj viackrát, vo forme niekoľkých podobných postáv.

Derek Watson je typickým predstaviteľom Staršieho muža

Roger „Garry“ Stewart, postava, ktorá nesie prvky Mladšieho muža aj Staršieho muža

Základné archetypy Hrdinu sú

• Starší muž: Alebo ústredný hrdina. Jeho vek je relatívny, vyšší ako vek Mladšieho muža, čo zahŕňa široký rozsah od 38 po 123 rokov. Starší muž je tragická postava. V srdci mu leží nejaký vyšší ideál, dobro pre ľudí, ktorých počet je rôzny od okruhu blízkych priateľov až po celé ľudstvo. Má silný pocit zodpovednosti za druhých, o ktorých sa mu nedarí starať sa podľa svojich požiadaviek, pretože v tom bránia okolnosti. Chce naprávať fatálne chyby – nie vlastné, tých sa nedopustil, hoci si to môže myslieť. Je až posadnutý zachraňovaním a ochraňovaním, v krajnom prípade – ak už niet koho ochraňovať – pomstou za smrť nevinných. A nikdy sa nevzdáva. Starší muž podriadi svojmu ideálu všetko, aj vlastnú existenciu. Preto nevedie šťastný rodinný život. Ak má žijúce deti – ale to tento archetyp máva iba veľmi zriedka – nezaujíma sa o ne. Otcovské city má, neraz veľmi silné, no prejavia sa na mladších ľuďoch, ktorí nie sú jeho priamymi potomkami. Ak má ženu, je od nej odlúčený a je z toho zúfalý. Ak nemá ženu, môže byť zamilovaný nešťastnou láskou, v ktorej nikdy nedôjde k ničomu fyzickému. Jeho vizuálnym poznávacím znamením sú tmavé až čierne vlasy (ak ich má ešte pigmentované, čo vzhľadom na jeho vek nie je samozrejmosť).
• Mladší muž: Jeho vek je opäť relatívny, výrazne nižší ako vek Staršieho muža z toho istého diela. V napísaných aj nenapísaných verziách sa pohybuje od 15 do 42 rokov. Cíti obdiv k staršiemu mužovi, berie ho ako (náhradnú) otcovskú autoritu. Na rozdiel od staršieho muža však Mladší muž nie je až tak rezignovaný voči vlastnému životu. V extrémnych prípadoch síce tiež chce za svoj ideál umrieť, ale – ako káže kultúrne klišé – spravidla prežije. Je to dané sčasti aj tým, že Starší muž sa ho snaží ochraňovať. Na ochranu Mladšieho muža Starší muž často položí život. Mladší muž tiež chce položiť život za Staršieho muža, ten mu to však nikdy nedovolí. Pre cieľ Staršieho muža cíti Mladší muž rovnaký zápal, ba možno aj vyšší, znásobený jeho mladosťou a citovou sviežosťou. Má však viac optimizmu ako Starší muž. S jeho rodinným životom to tiež nevyzerá dobre. Väčšinou je slobodný a bezdetný. Ak má rodinu, miluje ju, no zakrátko je od nej alebo od jej časti odlúčený, čím trpí. Občas strieda ženy bez lásky. Niekedy je však taký zapálený pre hlavný cieľ, že ho ženy vôbec nezaujímajú. Dominantným vzťahom jeho života je čisté priateľstvo. Vlasy má plavé a postavu štíhlu, väčšinou je vyslovene pekný. V príbehoch mimo hlavnej štvorice a rovnako aj v príbehu, kde je tento prvok potlačený, sa z Mladšieho muža časom môže stať Starší muž. Ten si zase nájde svojho Mladšieho muža. (Farba vlasov sa mu, ale, prirodzene, nezmení; v takýchto prípadoch posunu úloh má Starší muž plavé vlasy a Mladší muž tmavé).
• Žena: Zosobnenie všetkých významných ženských postáv v deji. Môže byť predmetom lásky Mladšieho aj Staršieho muža (či dokonca postupne oboch), väčšinou je však ich čistou priateľkou. Je monogamná, oddaná svojej láske (ak nejakú má), na neveru nikdy ani len nepomyslí, aj keď je od svojho partnera dlhodobo odlúčená. Zväčša bezdetná alebo len s jedným dieťaťom, ktoré – tak ako skoro všetci v tomto príbehu – dopadne zle. Alebo dopadne zle (aj) ona. Len v alternatíve C odohrávajúcej sa v 16. storočí, kde nepoznali antikoncepciu, otehotnie Žena štyrikrát, z toho tri deti aj donosí (3+1). S jej úlohou v deji je to zložitejšie. Vo svojej najrýdzejšej podobe je Žena k príbehu pričlenená. Najmenej jedna zložka jej osobnosti tam nepatrí. Ak máme možnosť Ženu bližšie spoznať, ukáže sa ako tajomná, silná a trochu rozporuplná osobnosť. V živote je postavená pred ťažkú voľbu medzi dvoma svetmi, z ktorých je jeden jej vlastný, pôvodný, druhý cudzí. Jedným svetom sú ciele, o ktoré usiluje Mladší muž a Starší muž, druhým je pokojný rodinný život. Nech sa však Žena rozhodne akokoľvek, vždy sa rozhodne zle. V alternatívach s dejiskom v skorších storočiach je jedným z jej cieľom dostať sa na roveň mužom vo všeobecnosti. Pri dosahovaní svojich cieľov je schopná a samostatná, prekonáva očakávania, ale ani to jej nemusí priniesť vytúžený výsledok.
• Nepriateľ: ten, kto v tomto príbehu koná zlo. Nevieme o ňom veľa. Je to spravidla starší muž rozličnej motivácie. Ani Nepriateľ však nie je hlavným činiteľom zla – tým je prirodzené usporiadanie tohto sveta.

Dav

Dav je Hrdinov problém – jeden z mnohých. Dav chápeme ako obrovské množstvo ľudí s nedostatočným vzdelaním a stádovitým správaním. V lepšom prípade sú voči hrdinovi ľahostajní, v horšom ho môžu za to, aký je, prenasledovať, alebo mu inak brániť v dosiahnutí cieľa. Hrdina síce Davom opovrhuje, dobre však vie, že Dav má silu. Bez Davu nie je možné niektoré ciele dosiahnuť. Dav v niektorých prípadoch musí stáť za Hrdinom. Preto sa Hrdina strastiplným spôsobom pokúša Dav ovplyvniť.

Hrdina môže mať pri práci s Davom úspech, no z dlhodobého hľadiska je Dav neperspektívny. Má krátku pamäť a ľahkú manipulovateľnosť zlou stranou. Hrdina má na konci príbehu (či v okamihu smrti) na Dav vždy ťažké srdce. A to bez ohľadu na to, či je Hrdina kladný alebo záporný…

Padajúca Hviezda

Prvok vnesený haváriou raketoplánu Columbia, vzdávajúci jej hold a pamiatku. V istej fáze najsilnejší prvok tohto univerza a doteraz jeho hlavný hýbateľ. Padajúca Hviezda je symbolické označenie pre horiace, človekom vyrobené teleso padajúce z vesmíru, poťažmo mieriace do vesmíru. Vo väčšine prípadov – okrem alternatívy C, kde je tento prvok potlačený – má v sebe aj ľudskú posádku. Aj v alternatíve C však jej pád má spôsobiť smrť ľuďom. Pojem Padajúca Hviezda môže symbolizovať aj samotnú osobu astronauta, ktorý zahynie v priebehu svojej misie. Dav nazýva kozmickú loď, prípadne družicu, ktorá hrá v príbehu kľúčovú rolu, jednoducho hviezdou. V niektorých prípadoch ju považuje za skutočnú hviezdu – z toho názov tohto prvku.

Starší muž je posadnutý záchranou Padajúcej Hviezdy. Okolo Padajúcej Hviezdy sa točí celý jeho život. Zaberá takmer každý kúsok jeho mysle počas plynutia deja a niet divu, že má z toho aj narušené, nefunkčné, prípadne aj žiadne vzťahy. Pre zastavenie pádu Hviezdy je ochotný obetovať čokoľvek. To najmenej je, že za účelom jej záchrany podstupuje tvrdú prácu a zväčša aj tvrdý kozmonautický výcvik.

Na palube Padajúcej Hviezdy či potenciálnej ďalšej Padajúcej Hviezdy (aj tento prvok vie byť v rámci jedného románu znásobený) je Mladší muž a väčšinou aj nejaké zo zosobnení Ženy. Táto schéma, typická pre všetky príbehy univerza, chýba len v alternatíve C, no aj tam sa vyskytujú jej stopy a náznaky. Pád Hviezdy úplne pretvorí alebo ukončí život Staršieho muža (ak to náhodou už predtým neurobil Nepriateľ) a od základu pretvorí aj život Mladšieho muža. Mladší muž dožíva naveky ovplyvnený udalosťami okolo pádu Hviezdy.

Pustatiny

Mohlo sa zdať, že tá výnimočná jedna zo štvorice nemôže byť nič iné ako Padajúca Hviezda. Po nej dostalo univerzum meno, ona ho zmenila z pár neurčitých detských hier do náčrtu výslednej podoby. Lenže máme tu ešte Pustatiny. Akoby stojace bokom. Divné. Temné. A predsa nevyhnutne zviazané s univerzom.

Pod Pustatinami rozumieme veľmi rozľahlú, rovinatú, na život pustú oblasť. V alternatívach A a B je jej podoba jednoznačná – ako nehostinné vetristé púšte miestnymi zvané kalen-ghodi. Obdoba kalen-ghodi sa však vyskytuje aj v alternatívach C a D, hoci sa obmedzujú už iba na slnečnú sústavu. V Pustatinách často sneží. Ak sú na Bielej planéte, nejde však o vodný sneh, ale o neznámu, sublimujúcu chemikáliu. Tá má na rozdiel od snehu sivú farbu. Sivé sneženie je preto symbolom Pustatín.

Ak je Pustatinami nútený prejsť Starší muž, neprežije to. Zahynie priamo v nich alebo krátko po ich návšteve. Sú symbolom premeny, ktorú nemôže zvládnuť, hoci by aj veľmi chcel. Tento prechod v princípe dokáže prežiť len archetyp ženskej postavy.

Pustatiny majú aj svoj protiklad – Rezonančný les. Je ním letný borovicový les zaliaty svetlom zapadajúceho slnka. Prechod Rezonančným lesom naznačuje premenu hrdinu v opačnom smere, vývin osobnosti inverzným spôsobom ako prechod Pustatinami. Na tento pochod sa vydáva Mladší muž a prežije ho.

Zvláštnosťou Pustatín a Rezonančného lesa je, že sa nevyskytujú iba v univerze Padajúcich hviezd, ale aj v rozličných iných dielach kompatibilných vesmírov.

V Príbehu Padajúcich Hviezd je potlačeným prvkom Hrdina. Skúsite napísať, aký prvok je potlačený vo Večnosti omylov?

Frázy a názvy

Ďalším spojivom príbehov tohto univerza je zámerné opakovanie určitých fráz v texte. Jedna z nich vyskytujúca sa v každom jeho diele znie:

„Všetko ide dobre.“

Jej kontext bude vysvetlený až v alternatíve D. Aj pri doterajších výskytoch je však zjavný jej sarkazmus. Ako už vieme z osudov postáv a ďalších spoločných prvkov, pre nešťastníkov vystupujúcich v týchto príbehoch máločo ide naozaj dobre.

Ďalšie zdôrazňované slová typicky sa zjavujúce v týchto dielach sú „návrat“ („vrátiť sa“), „rezonancia“ a „kedykoľvek“. Každé z dielok má potom ďalšiu typickú frázu, ktorá sa zjavuje len v ňom a v žiadnom inom.

Príbehy univerza sú viditeľne spojené aj menami a názvami postáv. Mená a názvy sa medzi jednotlivými príbehmi na seba podobajú viac, než je bežné v iných knihách (aj v mojich medzi sebou navzájom). Analógia postavy v inom príbehu rovnakého univerza môže mať podobné meno, alebo ako stredné meno krstné meno inej analogickej postavy. Názvy sú často podobné názvom zodpovedajúcich prvkov ďalších príbehov. Napríklad ženská postava má často rozličné varianty mena Mária.

Zvláštnosťou je aj preferencia začiatočných písmen rozličných názvov podľa toho, do akej alternatívy kniha patrí. V alternatíve A sa napríklad raketoplán volá Atlantis. V alternatíve B zohrá významnú úlohu raketoplán menom Buran. A áno, aj Discovery, pretože NASA nemá raketoplán s menom na B… ale aj preto, lebo odkazuje na alternatívu D, kde na tému havarujúcich raketoplánov znova nadviažeme. Preskakuje alternatívu C, kde je Padajúca Hviezda potlačený prvok, celá alternatíva C však zobrazuje dôsledky tajného gigantického projektu menom Celestia. Takisto v alternatíve B sa zo štvorice kozmických sond vyslaných nad cudziu planétu, označených písmenami A, B, C, D, vráti iba jedna (3+1), Triana B. Na úplný záver sa však dozvieme aj o osude Triany C, ktorá naznačuje, že nasledovať bude príbeh C.

A napokon, každý z trojice románov „slabších“ alternatív A, B, C, dostal svoj prívlastok, ktorý ho jednoslovne charakterizuje. Príbeh Padajúcich Hviezd má charakteristiku „podivný“. Večnosť omylov má „pôvabný“. Alternatíva C má „tajomný“.

Osudy

Ako je asi zrejmé už z charakteristiky Hrdinu, postavy všetkých príbehov univerza trpia do veľkej miery podobným osudom. Slovo trpia je príhodné; dobrého ich čaká len veľmi málo. Podobnosti sa však netýkajú len hlavného smerovania príbehu, ale aj menších, na pohľad oveľa menej dôležitých príhod. Dobrým príkladom sú zranenia – ak ich Hrdina utŕži, bývajú zasiahnuté rovnaké miesta tela. Mužský Hrdina je vo všeobecnosti v týchto príbehoch náchylný na

• poranenie ľavého ramena
• prehriatie, až smrť teplom
• oslepnutie

Sny

Vo všetkých alternatívach majú veľký význam sny postáv. Niektoré z nich totiž ukazujú iné možné varianty deja, alebo sú dokonca pohľadmi do iných alternatív. Nie sú však čistým proroctvom či víziou, miešajú sa do nich špecifické, osobné problémy tej-ktorej postavy. Spájajúce prvky medzi alternatívami a verziami tak môžu byť v sne dosť ukryté. Zrkadlia však psychiku ovplyvnenú silami pôsobiacimi v univerze, ako aj prácu podvedomia spájajúcu si súvislosti univerza dohromady.

Príkladom takéhoto prepájacieho sna je sen Dereka Watsona, ktorý mal počas svojho utajeného pobytu v Plesecku. Prvky z tohto sna sú odkazmi na alternatívy C a D. Iný príklad prepájacieho sna je sen Paula Reinharda noc pred pokusom o pristátie Atlantisu, v ktorom videl inú možnú verziu svojho príbehu a zároveň symbolicky aj koniec, ktorý ho aj jeho priateľov skutočne postihol.

Mohlo by vás zaujímať

• Univerzum Padajúcich Hviezd 1/2
• História vzniku Večnosti omylov
• Večnosť a ja
• Vývoj mojich tvorivých období
• Akými motívmi sa zaoberám vo svojej tvorbe?