Young adult. Žáner, na ktorý mám ťažké srdce. Už vo veku, keď som bola – prepáčte za tú nadávku – jeho cieľová skupina, mi začal strašne liezť na nervy. Dôvodom boli najmä jeho hrdinovia, ktorí vôbec, ale naozaj vôbec nemali nič spoločné s tým, aká som bola v ich veku ja. A napriek tomu si kedy-tedy román tejto kategórie ešte prečítam. Stále so skrytou nádejou, že konečne nájdem príbeh, ktorý by mi pripomínal moju mladosť, skutočnú mladosť. Prezradím, v tejto trojici som ho nenašla. Ale aj tak nie je úplne beznádejná. Teda… väčšinou.
Farby smútku
Príbeh dospievajúceho chlapca, ktorého partia kamarátov sa zabila pri autonehode. On aj jeho okolie sa snažia vyrovnať s touto stratou, na ktorej má navyše hrdina istý podiel viny.
V prvom rade sa mi páčil námet. Konečne teenagerský román, kde teenager nerieši hlúposti, ale vážne veci. Kde má poriadny dôvod na to, aby bol nešťastný. Kde sa dá s jeho žiaľom stotožniť. A je to aj celkom fajn napísané, hoci nejde o nijako akčný príbeh.
Napriek tomu to však nebolo ktovieako silné. Asi preto, že je to pre teenagerov, autor neukázal skutočnú hĺbku smútku a zúfalstva, ktorá by ma bytostne zasiahla. Áno, opisuje žiaľ i vinu veľmi pestro, farbisto, názov Farby smútku tomu pekne sedí. Sú tam niektoré naozaj výstižné slovné spojenia a prirovnania. Cez to všetko to akosi nejde do hĺbky, lebo je to skrátka román pre pubertiakov a všetko musí byť len light a happy a prikrášlené a vylepšené, všetci musia reagovať strašne zrelo alebo v priebehu deja rýchlo dozrieť. Som úprimne rada, že autor nechal aspoň jednu výnimku z idylického konca, aspoň jedno nezmierenú osobu, inak by to bolo neuveriteľne umelé. Nepozdávalo sa mi ani to, koľko ľudí bolo na hrdinovej strane, pred koľkými si mohol vylievať srdce… oveľa tragickejšie (a realistickejšie) by bolo, keby možno neprežíval až takú tragédiu, ale nemal by nijakú blízku dušu. Aj keď na druhej strane musím kvitovať, že toto je asi iba druhá kniha z tých, čo som čítala, v ktorej psychiater nie je záporná postava.
Ale aby som nezabudla, keďže to román pre teenagerov, pripravte sa tiež na dávku správnej výchovy. Pre zdôraznenie rovnoprávnosti v ňom musia byť zástupcovia všetkých ľudských rás a mnohých národov a, samozrejme, nijaká z postáv nesmie byť homofóbna.
- Autor: Jeff Zentner
- Vydavateľstvo: CooBoo
- Počet strán: 368
- Jazyk: slovenčina
- ISBN: 9788056616710
- Dátum vydania: 2020
Lockdown (Útěk z výhně)
Nenechajte sa oklamať názvom, táto kniha nemá nič spoločné s pandémiou. Lockdown je názov pre Výheň, desivé podzemné väzenie. Skutočné väzenie pre mladistvých. Alebo skôr neskutočné?
Dobrý, čítavý štýl, vťahujúci príbeh a prostredie, príjemné tempo, primerane krvavé – ani nie prislabo, ani nie príliš. Hlavnému hrdinovi, i keď začínal ako záporák, sa dajú držať palce a úpenlivo si priať, aby sa z Výhne dostal.
Prekážal mi však surrealistický podtón celého diela. Nie ani tak príšery s dýchacími maskami a iné vyslovené nadprirodzeno, ktoré sa po výhni potulovali. Ale to, prečo Výheň vlastne vznikla a dospelí ju tolerujú. Výheň vraj bola postavená z dôvodu, že spoločnosti pretiekla trpezlivosť s vraždiacimi bandami pubertiakov a rozhodla sa, že treba s mladistvými delikventami naozaj poriadne zatočiť. Ani to mi však nepripadá ako dostatočné zdôvodnenie toho, že dokonca aj rodičia zakaždým úplne zavrhnú vlastné zločinecké deti a je im šumafuk, že Výheň má pekelne vysokú úmrtnosť väzňov. A k tej úmrtnosti – deti živiace sa dlhú dobu len plesnivejúcimi zvyškami by padali ako muchy, otravy by boli na dennom poriadku u väčšiny väzňov. Spomínam to preto, lebo na rozdiel od dozorcov a inej čudesnej chamrade sa obávam, že toto nebude mať ani v ďalších dieloch vysvetlenie. Ibaže by nadprirodzeno preliezlo skrz-naskrz aj celou „normálnou“ spoločnosťou.
Napriek nezodpovedaným otázkam ohľadom nadprirodzena som však, popravde, sklamaná, že to má aj pokračovanie. Bod, v ktorom príbeh končí, je dobrý. Nesie v sebe omrvinku nádeje, ale dobre vieme, ako to s drvivou pravdepodobnosťou dopadne. Čokoľvek prinesú pokračovania, veľmi pravdepodobne to zrazí reálnosť príbehu ešte o stupeň nižšie. Napriek tomu do ich čítania idem.
- Autor: Alexander Gordon Smith
- Vydavateľstvo: Fobos
- Počet strán: 296
- Jazyk: čeština
- ISBN: 9788076425811
- Dátum vydania: 2021
Polnočné slnko
Dej knihy Súmrak nahliadaný z pohľadu druhého z dvojice nerovného páru – upíra Edwarda. Ten sa zamiluje do ľudskej dievčiny Belly. A bojuje s dilemou, či má od nej odísť, vysať z nej krv, alebo sa nejako pokúsiť o partnerské spolužitie.
Nedočítané. Vzdala som to za stranou 500. Už bolo totiž viac než jasné, že obrovský rozsah knihy je absolútne nevyužitý. Ak niekto napíše knihu s rovnakým dejom, ale z pohľadu inej postavy, očakávam, že autor má k tejto téme ešte veľa čo povedať. A mala som plno nápadov, čo sa ešte k tejto téme dalo vypovedať. Ale Meyerová uvažovala inak. Nevyužila tento mamutí počet strán na to, aby svojej sérii dodala čo i len trochu hĺbky, uveriteľnosti a zaujímavosti. Temnota i komplikovanosť hlavného hrdinu, ktorými sa anotácia chvastá, sú jednoducho klamstvom. Edward nie je zložitý. Je plytký a divný. Základným problémom je, že nenávidí to, čím je. Nemal by radšej cítiť nenávisť ku Carlislovi, ktorý ho premenil na upíra? Áno, chápe jeho dôvody, ale aj tak trochu zlosti na neho by sa dalo čakať. No kdeže, tej nemá voči svojmu nevlastnému otcovi ani kvapôčku. Edward nenávidí len seba. Absolútne bezdôvodne. Po prvé, nemôže predsa za to, že je netvor a po druhé… nie je netvor. Na každej stránke síce omieľa, že je netvor a aký je strašne nebezpečný, lenže klame. A rovnako klame aj o tom, ako veľmi trpí. V celej tejto zúfalo dlhej knihe je opísaný iba jediný prípad chvíľkovej straty sebaovládania a malé muky na začiatku, inak nič. Len veľmi únavná sebanenávisť a neprirodzené, nezdôvodnené kladenie Belly na piedestál.
Sústavne som si pritom hovorila, prečo sa ten chlap nemôže mať ani kúsoček rád? Prečo si nechce dopriať ani kúsoček ničoho? Prečo nevidí žiadny klad na tom, že je upír? Nesmrteľnosť, supersila… nič? Ako môže cítiť takú obrovskú lásku, keď nemá v sebe ani štipku sebalásky? A prečo nemôže byť trochu odlišnejší od Belly, ktorá má tiež nízke sebavedomie? Edward, ako zistíme v tejto knihe, je vlastne Bella v nohaviciach. A celá séria Súmrak je absurdný príbeh dvoch milencov, ktorí nezmyselne nenávidia sami seba, ale paradoxne, ľúbia sa ako kone.
Tiež ma pobavilo naivné, striktne young adultové asexuálne, nenásilné a nevulgárne podanie. To by sa dalo ešte ako-tak prehltnúť v hlavnej sérii, ale v tejto knihe už je trápne hneď z troch dôvodov: po prvé, Edward je chalan už desaťročia vo veku vrcholiacej sexuálnej túžby, po druhé, vidí do zvrhlých hláv iným ľuďom a po tretie, Meyerová si je zjavne vedomá toho, že túto knihu budú čítať hlavne fanušíkovia zvyšnej série, ktorí za tých pätnásť rokov od vydania prvého dielu vyrástli a dospeli. Tak prečo si stále myslí, že slovíčka ako sex či znásilnenie by si títo dávno dospelí ľudia museli ešte vyhľadávať v slovníku? Ak sa teda budeme tváriť, že si ich museli tí čitatelia v slovníku vyhľadávať, keď boli v puberte… Aj všetko ostatné je podané ťuťu muťu spôsobom s takou okatou cenzúrou, že je to na smiech.
Kniha k príbehu nič nové nepridá, s výnimkou pár nudných, emočne plochých historiek Edwardovej rodiny. Je to strata času a posledných zvyškov uveriteľnosti.
- Autor: Stephenie Meyer
- Vydavateľstvo: Tatran
- Počet strán: 680
- Jazyk: slovenčina
- ISBN: 9788022211673
- Dátum vydania: 2021
Mohlo by vás zaujímať
- Tri minirecenzie románov s nerealistickými postavami
- Recenzia – Anna zo Zeleného domu
- Suzanne Collinsová: Hry o život – prvý diel trilógie
- Alex Morel: Prežiť
- Cassandra Clareová: Nástroje smrti 1: Město z kostí
- Alice Sebold: Pevné puto
- Stephenie Meyerová: Hostiteľ
- Prečo je Harry Potter tak strašne super?
- Eoin Colfer: Artemis Fowl
Napísať odpoveď