Jedným zo základných predpokladov toho, aby sme knižku vnímali ako naozaj dobrú, sú uveriteľné postavy. Nemusíme sa s nimi stotožňovať, hoci aj to je veľmi dôležitý faktor, ktorý nám knihu robí dobrou, no musíme rozumieť tomu, prečo konajú tak ako konajú. O nezvládnutých a nerealistických postavách som napísala už niekoľko článkov. Ale niekedy je výrečnejší praktický príklad. Tu sú teda tri knižky, ktorých najväčší prínos je v negatívnom príklade, aké dávajú ostatným autorom. A pozor, aby som mohla ich chyby konkrétnejšie opísať, nachádzajú sa v nich určité vyzradenia dôležitých momentov deja. Okrem toho, vzhľadom na podrobnejší rozbor (nielen) toho, prečo sú ich postavy neuveriteľné, tieto minirecenzie nie sú až také mini…
Takže zoznámme sa s Bolo to úplne inak od Kody Keplingerovej, Inštitúciou od Stephena Kinga a Verity od Colleen Hooverovej.
Bolo to úplne inak
Táto knižka stojí za prečítanie len preto, aby ste videli, ako sa dá taká drastická téma ako masaker na strednej škole dá napísať preružovelo, jemne a naivne. Preživší účastníci streľby spomínajú na deň, v ktorom ich spolužiak zranil a zabil niekoľkých ďalších študentov a potom spáchal samovraždu. Všetky obete streľby padli jedinou čistou ranou, krvi je tam len čo by sa za necht vošlo, a čo je najtrápnejšie, všetky preživšie postavy sú neuveriteľne vyzreté, empatické a nesebecké. Áno, ten bol bitkár, tá pije, iná jednala trošku arogantne, ale všetci si to uvedomujú a do hĺbky najhlbšej ľutujú. Nikto sa ani len nepokúša ospravedlniť svoje minulé zlé správanie. Všetci si sypú vrecia popola na hlavu a ja len ostávam v nemom úžase. Hlavná hrdinka sa neustále pranieruje za to, aká je sebecká, pričom je však ten najnesebeckejší človek pod slnkom. Toto nie sú skutoční teenageri, ani skutoční dospelí ľudia. Tak prezretí anjelici existujú len v románoch. Dokonca necítia nenávisť ani len k vrahovi ich kamarátov, ktorého osobnosť tam ako jediného rozobraná nie je, ba ani jeho meno, čo mi dosť prekážalo. Možno by narušilo tento absurdne naivný obraz?
Nechápme sa zle – ak by bol lepšie opísaný osobnostný vývoj postáv a hlavne sa im ponechal sem-tam nejaký chlp zápornej vlastnosti, tak by som to prehltla. Ale toto, bez ohľadu na to, akú hlbokú tému to rozoberá, je len plytké, plytké, ešte raz plytké. Zápletka vyzerala zaujímavo, ale ku koncu knihy som mala pocit, že to bolo veľa kriku pre nič. Totiž, temné tajomstvo, na ktoré odkazuje aj názov, tajomstvo, ako vyzerali posledné okamihy teenagerov naozaj – v skutočnosti nie až také temné – sme sa dozvedeli už v strede knihy. Čakala som ďalšie prekvapivé odhalenia, ale ono nič. Teda, jedno ešte prišlo, ale zo stoličky ma vôbec nezodvihlo. A preto hoci som spočiatku stránky obracala dychtivo, knihu som dočítala len s veľkým sebazaprením. Štýl bol čítavý, no tie postavy sa skrátka nedali vydržať.
Dosť ma pobavilo, že hlavná hrdinka sama seba v štrnástich označila za asexuálku len preto, že sa síce už viackrát zamilovala, ale vo svojich zrelých štrnástich rokoch ešte nevidela nikoho, s kým by sa túžila vyspať. Opäť, ak by na to bolo lepšie odôvodnenie, napríklad tlupa promiskuitných kamarátok, ktoré by jej do hlavy natlačili kaleráby o tom, že panenstvo treba stratiť pred pätnástkou, dalo by sa to pochopiť. Ale za týchto okolností si vravím len WTF?
No a klasické klišé novodobých teenagerských románov – pripravte sa na obvyklú pestrú prehliadku národností, postihnutí a sexuálnych orientácií dospievajúcich, pričom nikto s nikým nemá kvôli tomu absolútne žiadny problém, lebo všetci sme, opakujem, tak strašne zrelí.
- Autor: Kody Keplinger
- Vydavateľstvo: CooBoo
- Počet strán: 304
- Jazyk: slovenčina
- ISBN: 9788056619285
- Dátum vydania: 2020
Inštitúcia
King sa vracia k už niekoľkokrát spracovanému námetu s dospievajúcimi deťmi s nadprirodzenými schopnosťami. Tie deti s týmto obdarením, ktoré nenaverbovali do ničenia paprskov Temnej veže, ani nevysali príšery z Doktora spánku, chytá za spočiatku nejasným účelom hrozivá Inštitúcia.
Až na neuverenie, že je to od starého, známeho a skúseného autora, ako je King. Príbeh je totiž plný chýb, ktoré vídame u začínajúcich spisovateľov. Najmä čo sa postáv týka. Hlavný hrdina Luke má byť údajne dieťa s nemerateľne vysokým IQ, ale inak normálne. No, na mňa tak nepôsobil. Je nadpriemerne inteligentný, to áno, ale nemerateľne vysoké IQ v žiadnom prípade. Inak by predsa musel myslieť na to, že na útek z Inštitúcie si má vziať nejaké jedlo, ktoré bolo ľahko dostupné. Či sa pred útekom aspoň najesť a napiť do prasknutia. A vôbec, myšlienku na útek a zvažovanie x možností by som u génia očakávala omnoho skôr. Luke síce jedná v mnohých iných ohľadoch múdro, ale tá múdrosť vyzerá skôr ako následok osobnej zrelosti a skúseností, ktoré však vo svojich dvanástich nemal kde získať. Absolútne mu chýba detská emocionalita. Čo je však ešte absurdnejšie, rovnako zrelo konajú aj ostatné deti, ktoré neospravedlňuje ani genialita. Zabili mi milovaných rodičov? V poho. Mučia ma? Neva. Idem zomrieť? Fajn. Prichádzam o prvú lásku? Čo tam po tom… Toto nie sú deti, toto nie sú ani ľudia!
Konanie Inštitúcie tiež nedáva zmysel. Prečo pri únosoch detí vraždí ich rodičov, keď by ich stačilo jednoducho uspať? Veď čím väčší zločin, tým viac vyšetrovania, čo by mohlo viesť na stopu Inštitúcie. Áno, v prípade Luka to mohli zvaliť na to, že svojich rodičov zabil on ako rádoby šialený génius, ale čo v prípade ostatných detí? Sériové zmiznutia detí sprevádzané vraždami oboch rodičov vyzerajú veľmi podozrivo v porovnaní s bežnými zmiznutiami detí! A prečo Lukovi nevložili do ucha sledovací čip, kým bol v bezvedomí? Načo deti mučiť aj tam, kde to netreba, a tak u nich zvyšovať odpor a vzdor? Navyše, mohol im utiecť už v dobe medzi prebratím sa z bezvedomia a vložením čipu. Čo si myslím, že by pravý génius aj urobil.
Vzhľadom na to, koľko chýbalo v motivickej stránke postáv, neviem pochopiť, prečo je kniha taká dlhá. Nebola nudná, nebola v nej vata, len rozmýšľam, ako sa vo svojej postate prostý a slabo zdôvodnený príbeh dal napísať na toľko strán.
- Autor: Stephen King
- Vydavateľstvo: Ikar
- Počet strán: 608
- Jazyk: slovenčina
- ISBN: 9788055173061
- Dátum vydania: 2020
Verity
Svetoznáma spisovateľka Verity upadla po nehode do kómy. Jej manžel preto osloví začínajúcu spisovateľku Lowen, aby dokončila Veritinu knižnú ságu písanú z pohľadu zápornej osoby. Tá napokon súhlasí, no pri hľadaní Veritiných poznámok k rozpracovanému dielu nájde čosi iné. Jej autobiografiu. A jej čítaním zdesene odkrýva temnú tvár obľúbenej autorky.
Veľmi zaujímavý nápad a príbeh, čiastočne aj preto, že ako autorka príbehy o písaní milujem. Spracovanie však bolo zlé. Takéto ťažké psycho by si zaslúžilo oveľa podrobnejšie, poctivejšie, presvedčivejšie a emočnejšie spracovanie. Vo výsledku som nerozumela ani jednej z postáv a so žiadnou som nesympatizovala. Najhoršia bola Lowen, ktorú som nikdy nemala rada a ku koncu som ju úplne znenávidela. Toto má byť akože kladná postava? Bez ohľadu na to, aká je – či skôr aká si myslí, že je – Verity, Lowen súloží so ženatým chlapom, psychicky týra paralyzovanú ženu, a čo je vrchol, chlapcovi, ktorý prišiel o dve sestry, vezme ešte aj matku, ktorú mal rád, a napchá sa na jej miesto. Lowen by si zaslúžila oveľa horší koniec než život s nekonečnou pochybnosťou a výčitkami svedomia. Jeremy bol tiež nepríjemný. Paradoxne som najväčšmi súcitila s Verity, a to dokonca ešte aj pred finálnym odhalením. Isteže je strašné, čo robila nevinným deťom, ale nechcené materstvo, zúfalstvo nad postupnou stratou záujmu jej muža, ktorý jej bol všetkým, do toho som sa ako-tak vedela vcítiť. Aspoň zo začiatku, lebo čím väčšiu mrchu z nej autorka robila, tým menej realistická Verity bola. Čo je o to väčší problém, že Verity, ktorej pravú tvár sa dozvedáme z jej vlastnej autobiografie, mala byť super svetoznáma spisovateľka. Ale s takým štýlom písania ťažko.
A k tomu odhaleniu… bolo by skvelé, keby nemalo hromadu logických dier. Ale tak, ako sa dej až do odhalenia rútil priveľmi rýchlo a povrchne, tak sa mi po odhalení zdalo, že je tam kopa zbytočných rečí na záver. Autorka mala radšej nechať šokujúci zvrat na konci rezonovať a nezabíjať ho omáčkami.
Nepáči sa mi ani to, ako povrchne boli spracované spisovateľské záležitosti. Spisovateľka podpíše zmluvu na to, že dokončí knižnú sériu bez toho, aby si ju predtým prečítala? Prosím? Čo ak by zistila, že to absolútne nie je jej štýl? Že nemá žiadny nápad? Veď ak bola taká „kladná“, že pre Verity od začiatku nemala nič iné než odsúdenie, mal by pre ňu byť problém písať z pohľadu záporáčky, nie? A to, čo sa v dome Verity postupne deje, Lowen nijako spisovateľsky nezablokuje a ani nijako inak neovplyvňuje? Možno spisovatelia, čo vidia v písaní iba biznis, to vidia inak, ale pre mňa bola Lowen aj z tejto stránky úplne neuveriteľná. A čo reakcie verejnosti na Lowenino spoluautorstvo? Bolo to naznačené ako ďalšia zápletka, tak rada by som bola, keby sa to bolo ďalej rozvíjalo, ale ono nič…
Takže vo výsledku námetom zaujímavé, ale plytké, povrchné, nestotožniteľné. Z emócii sa dalo vyťažiť omnoho viac a z logiky príbehu tiež.
- Autor: Colleen Hoover
- Vydavateľstvo: Lindeni
- Počet strán: 296
- Jazyk: slovenčina
- ISBN: 9788056631010
- Dátum vydania: 2022
Napísať odpoveď