header image

 
 

Prečo je Harry Potter tak strašne super?

Po mnohých zdrbávaniach je opäť čas na pozitívnu recenziu, aby bolo jasné, že dobrá beletria existuje, dokonca aj pre mňa. Preto dnes rozoberiem asi najčítavejšiu a najzábavnejšiu (i keď myšlienkovo nie najdokonalejšiu) ságu vôbec. Áno, čítala som Pottera, a som na to hrdá! A pokojne sa za ňu budem biť so všetkými zhadzovačmi, pravda, okrem tých, čo na túto ságu nadávajú, hoci ju ani nečítali, pretože na takých je škoda akýchkoľvek slov.

Samozrejme, nič nie je ideálne. Aj Potter má svoje muchy – a nielen v poslednom, nevydarenom siedmom dieli. Ale späť k recenzii – rozhodla som sa použiť netradičnú formu a vypísať v bodoch, prečo mali tieto knihy taký obrovský úspech – minimálne u mňa.

  • Realistickosť: No áno, ak by sme sa začali šprtať v tom, prečo muklovia čarodejníkov ešte neobjavili, ďaleko by sme nedošli. Mám však na mysli inú realistickosť než fyzikálnu uskutočniteľnosť. A tou je situačná vernosť. Tá podobnosť mentality čarodejníkov s našou. Tie situácie, ktoré všetci dobre poznáme zo života, len tu odeté do čarodejníckeho hávu. Potter nie je logicky dokonalý, ale je uveriteľný vďaka detailom, inšpirácii v našom svete, milým a zaujímavým drobnostiam. Koľko fantasy toto na svoju vlastnú škodu nemôže o sebe povedať!
  • Príťažlivosť prostredia: Čítala som desiatky excelentne spracovaných románov, ktoré mali len jeden hlavný nedostatok: po ich dočítaní som mala chuť skočiť z okna. Navodiť ťaživú, depresívnu atmosféru je náročné – ale neporovnateľne náročnejšie je navodiť ľahkú atmosféru, ktorá by nepôsobila nudne alebo naivne. Rowlingová to dokázala. V jej svete by som chcela žiť. Navzdory všetkým patáliám od prehnaného množstva domácich úloh na Rokforte až po útoky Voldemorta postavy zažívali toľko dobra, pohody a zábavy, že do tohto fiktívneho sveta som sa vracala naozaj s radosťou. Hneď by som si to s Harrym vymenila!
  • Vyváženosť: Nijaká iná kniha, ktorá sa mi dostala do rúk, nikdy tak dobre neuspokojovala aktuálne potreby mojej čítajúcej mysle. Tu som dostala vtip aj vážnosť, rozbeh aj spomalenie, výklad aj akciu, pestrú mozaiku scén a diania, v ktorej ma nič nenudilo, naopak, moja zvedavosť len stúpala. Nikdy som autorku v duchu nemusela prosiť: preboha, daj tam už niečo iné, tohto je priveľa. Alebo: dobre, tomuto si sa už povenovala, ale čo…? Sústredila som sa na aktuálny dej, nikdy ma neťahalo myslieť na niečo iné – ani z danej knihy, nie to ešte pomimo nej (čo by bolo už naozaj zlým, i keď žiaľ tiež častým znakom).
  • Rozvíjanie: Pri mnohodielnych príbehoch autor často naráža na dva problémy: ako dávkovať informácie a ako sa nenechať obmedzovať hranicami vlastného sveta. Rowlingová bravúrne zvládla oboje. Z informácií, ktoré dobre fungovali aj samé osebe a nežiadali si vysvetlenie pre funkčnosť celej knihy, rozvinula v ďalších dieloch pekne logicky zapadajúcu nadstavbu. Z dobrého robila ešte lepšie, čo sa máloktorému autorovi darí. Vždy prezradila len toľko, aby sme po každom dieli zostali spokojní, a zároveň sa na tom dalo v ďalších knihách stavať.
  • Prepojenosť: Súvisí s realistickosťou – je jedným zo spôsobov, ako ju docieliť. Všetko je nenásilne zosieťované, autorka nezabúda na vlastné zápletky ani vlastné detaily sveta. Všetko sa používa, rozpracováva, a pekne na striedačku, čím sa zároveň dosahuje vyváženosť. Na konci každej knihy a aj v ságe ako v celku všetko do všetkého pekne zapadne, všetko dostane svoje miesto. Ba ešte aj to, pri čom sme neverili, že mu to miesto chýba.
  • Gradovanie: Od knihy ku knihe Voldemort postupne pritvrdzuje, rastie aj pôvodne zdanlivo neškodné nepriateľstvo medzi Harrym a Dracom, postavy sa zoceľujú, ale súčasne všetko plynie tak nenásilne, že si to čitateľ priamo v knihe vôbec nevšimne. Až z odstupu niekoľkých dielov.
  • Obetovanie: Niektoré postavy to nerozchodia a tak to má byť. Ako by sme inak verili Voldemortovi, že to myslí vážne a že je naozaj hrozivým protivníkom? A ako by sme sa inak mohli o tie zostávajúce tak báť, ak by sme autorke neverili, že má guráž zakrútiť im krkmi? Aj smrť je podaná veľmi dobre, s primeraným dojatím u čitateľa. Akurát v siedmom dieli podľa môjho názoru umreli postavy, ktoré nemali, a prežili to naopak postavy, ktoré mali umrieť (menovite napr. Harry).
  • Neideálnosť: Áno, je to knižka pre deti, áno, je optimistickejšia než skutočný svet, ale zase, autorka vie, kde sú rozumné hranice. A aj toto je jeden z dôvodov realistickosti ságy. To, že len preto, že Harry je hlavný hrdina, nie je všetko v jeho živote ideálne a super. Ba dokonca spoznal aj také čosi v realite úplne bežné, no v knihách väčšinou zázračne potlačené – trapas. Skončil ním aj jeho prvý ples, prvý bozk nebol nič super extra, vlastne ani celý prvý vzťah (hoci Rowlingovej trošku zazlievam, že mu vyšiel hneď druhý), neovládal všetky kúzla, nevyhral každý metlobalový zápas a nevedel si sám poradiť ani zďaleka s každým problémom. A aký je to napriek tomu hrdina – čarodejníckeho i nečarodejníckeho sveta.

Mohlo by vás zaujímať



Knižné recenzie


Napísať odpoveď na Adhara alebo stlačte tu pre zrušenie odpovede

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 6     Upozornenia: 0

Autor Blekmun Ut nov 28th 2017 at 8:19 pm  

„…situačná vernosť. Tá podobnosť mentality čarodejníkov s našou. Tie situácie, ktoré všetci dobre poznáme zo života…“

Pri tomto ma napadol Terry Pratchett. Ak si ešte neskúsila, on svoj legendárny srdečný humor staval práve na mentalite hrdinov a zarážajúcou podobnosťou ich nedostatkov s tými našimi z našeho sveta. Aj na tých situáciách, ktoré všetci poznáme zo života, ale nikdy by nás nenapadlo o nich uvažovať z toho uhla, ako to robí on :) Podľa toho, čo na týchto stránkach čítam, nebude to asi fantasy podľa tvojho gusta, ale vlastne to ani netreba brať ako fantasy. Dôležité sú tam úplne iné veci. Každopádne skús :) Ak si takto prepadla Potterovi, ktovie… :)

Autor Adhara Ut nov 28th 2017 at 8:39 pm  

Pratchetta som skúšala a… neviem… Nedá sa povedať, že by ma bol oslovil, ani že by ma nebol oslovil. Niektoré pasáže má veľmi dobré, niektoré veľmi slabé. Podobne som to vnímala aj u Sapkowskeho, ďalšieho známeho autora dnešnej doby a, ako som zistila p dvoch knihách, aj humornej fantastiky. Proste veľmi dobré pasáže sa striedajú s veľmi zlými. Vo výsledku som od oboch autorov prečítala zopár kníh a váham, či to má zmysel ďalej, alebo budem hľadať autora, u ktorého majú tie veľmi dobré pasáže silnejšiu prevahu. :-)

Autor Blekmun Ut nov 28th 2017 at 9:13 pm  

A čo u týchto dvoch považuješ za slabé pasáže? Je fakt, že u Pratchetta pri nesústredenom čítaní sa dá v deji ľahko zamotať. Vtip nesrší z každej strany, o to lepšie mi ale príde vypointovaný, keď už sa zjaví. Ale záleží na nastavení človeka samozrejme.
Sapkowski, pravda, to má také rozťahané, ale on jednoducho viac cieli na atmosféru, to Pratchett ako keby mal s ňou zmluvu, že neexistuje. Ja som zasa nepochopil, čo všetci vidia na Tolkienovi a Game of thrones :)

Autor Adhara Ut nov 28th 2017 at 9:58 pm  

Ťažko povedať, musela by som ten text znova vidieť a značiť si to. Všeobecne ale hneď prvá Pratchettova kniha ma príliš nenadchla, koniec druhej a skoro celá tretia už boli lepšie – to si tak zhruba pamätám.

Sapkowski mi nepripadal rozťahaný, ale niektoré pasáže mi pripadali proste… mimo. Ako z iného príbehu. Čo všetci vidia na Game of trones sa snažím tu v recenzii vysvetliť. :-) Ak teda nemyslíš seriál, lebo u neho ani ja nechápem, čo na ňom všetci vidia. Mne pripadá ten seriál ako nízkorozpočtový odvar knihy, ktorý sa za každú cenu snaží od knihy odlišovať.

Autor Blekmun Ut nov 28th 2017 at 10:33 pm  

Juuj aha. Tak tie prvé som vôbec nečítal. Neberiem to postupne. U neho je skvelé, že môžeš začať hociktorou, väčšinou nenadväzujú. Ja som mal práve šťastie, že hneď na úvod som sa dostal k jeho snáď najlepším – Malí Bohové, Hrr Na Ně!, Stráže Stráže. Keď tak možno skús niečo so Smrťom (Sekáč, Otec Prasátek…) – on je taký lakmusový papierik, ktorý ukáže, či tomu človek prepadne, ale môže spokojne vycúvať.
No hej, mne ide o seriál, bohužiaľ ten som videl prvý. Potom som nemal motiváciu čítať knihy… Či je až tak nízkorozpočtový, to veru neviem, ale nuda ohromná, plus v každej časti museli byť nejaké kozy, dokonca som na to svojho času videl graf zaoberajúci sa kvantitou ich výskytu v jednotlivých dieloch- to snáď bolo duchaplnejšie, ako ten seriál.

Inak k Potterovi – cestu som si našiel až ako starší, keď opadla prvá vlna popularity. Už vtedy, keď to začalo byť populárne, som mal problém čítať vyhypované knihy, mal som vždy pocit, že ma to podvedome ovplvňuje v úsudku. To mi vlastne ostalo. Najlepšie sú asi spracované tie prostredné diely, Azkaban, Pohár, Fénix. Tie prvé sú ešte moc nevinné, detské, o nič tam nejde a tie posledné už pre mňa strácajú atmosféru príliš zdĺhavou prípravou na posledný boj, vlastne sa už skoro ani neodohrávajú v okolí školy.

Autor Adhara St nov 29th 2017 at 10:06 am  

Prvé dva diely Pratchetta na seba dosť nadväzovali, ďalšie mi už prišli voľnejšie. Aj prvý diel so Smrťom som čítala a neviem, miestami mi prišiel trochu silený. Čarodejky boli zas lepšie, ale pripadali mi vážnejšie, nie také vtipné, čo ale mne osobne nevadí. Najvtipnejšia mi pripadala asi druhá polovica druhého dielu.

Čo sa týka seriálu, áno, počula som, že bol strašne nákladný, ale v porovnaní s celovečerným filmom sú náklady na jednu epizódu asi nič a bolo to vidieť. Drakov ukazovali poskromne, panoramatické zábery vôbec, v každom závere armády a davu maximálne tak päť a pol komparzistu, aj kone zo scén odstránili všade tam, kde neboli nevyhnutné, v hrade stále záber len na jedinú chodbu… čo sa týka nahoty a sexu, tej bolo dosť aj v knihách, ale na môj úžas práve tie scény z kníh väčšinou vypustili a namiesto nich tam dali tie nezmyselné scény z nevestinca.

Ja som Pottera zase čítala ešte pred prvou vlnou popularity (aspoň v rámci Slovenska), tu o tom píšem. V obľúbenosti dielov sa vcelku zhodneme, prvé boli naozaj ešte také detské, mojim najobľúbenejším Bol Azkaban a hneď za ním Fénix, posledný bol najhorší.


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.