Toto slovné hodnotenie píšem z dôvodu, že som sa po rokoch opakovaného čítania rozhodla knihe jednu hviezdičku ubrať.
Nechápme sa zle. Stále je to perfektná kniha. Aj jej štyri hviezdičky stále znamenajú oveľa viac než štyri hviezdičky u titulov od iných autorov. Toto hodnotenie netreba chápať ako 80 %, ale ako nejakých 95 %. No chcela som poukázať na to, že predsa len existuje rozdiel v porovnaní so 100 % predošlým i nasledujúcim dielom. Že napriek úžasnej čítavosti, skvelému situačnému humoru, úplnej absencii hluchých miest, krásnej prepojenosti dejových liniek a vynikajúcej zžiteľnosti sa s hlavnou postavou na nej nachádzam chybičku. A bohužiaľ nielen jednu.
Štvrtý diel knižnej série Harry Potter predstavuje prelom medzi nevinnými prvými dielmi a temnejšími poslednými dielmi. Napriek hrozivej udalosti z konca tretieho dielu sa na Rokfote v tomto školskom roku (trochu nelogicky) usporiada veľká udalosť – Trojčarodejnícky turnaj. Dve najlepšie čarodejnícke školy Európy prídu na delegáciu a najlepší čarodeji z nich aj Rokfortu súťažia o slávu, peniaze a trofej v podobe Trojčarodejníckeho pohára. Harry je pokojný. Teší sa, ako bude s kamarátmi súťažiacich povzbudzovať zobďaleč a ani mu na um nepríde, že by sa ho táto súťaž mohla týkať. Veď prihlásiť sa do nej smú len študenti starší ako sedemnásť rokov a on má iba štrnásť. Navyše, po prvých troch školských rokoch už po ďalšom adrenalíne rozhodne netúži. Ale smola. Ohnivá čaša, magický predmet vyberajúcich súťažiacich, zo zatiaľ neznámeho dôvodu a v rozpore s pravidlami vyberie za Rokfort dve mená. A druhé z nich je práve Harryho…
Už po prvom čítaní, ktoré som absolvovala niekedy vo veku vystupujúcej trojice hrdinov, mi dej knihy začal pripadať trošičku… prekombinovaný. Samotná hrúbka románu napovedá, že s príbehom to nebude jednoduché. Pribudlo obrovské množstvo postáv. Študenti dvoch ďalších škôl, ich riaditelia, reportérka, a navyše plejáda pracovníkov ministerstva mágie a ich služobníctva. Takmer som si ich mýlila, najmä čo sa pracovníkov ministerstva týka. Predpokladám, že aj iní čitatelia vo veku hlavných hrdinov by s tým mohli mať problém. Budú potrebovať vynaložiť všetky sily na to, aby si udržali prehľad v zauzľujúcom sa deji a v komplikovanom rozuzlení. Kto však videl len film, vie, že v ňom zďaleka toľko postáv nebolo – odstránili celé dejové línie, príbeh v ňom ohlodali na holú kosť, ba pochrúmali aj samotné kosti, čím je vo filme ešte viac logických dier ako v knihe. Za mňa je Harry Potter a Ohnivá čaša jedna z najhoršie sfilmovaných kníh na svete a nikdy som to nezvládla pozerať až do konca.
Ale späť ku knihe, ktorá má omnoho menšie problémy… ale má ich. Druhá výčitka, ktorú som mala už v štrnástich, bude ojedinelá, no ako osobný dojem to môžem spomenúť. Nepáči sa mi, že medzi hrdinami to začína iskriť. Nepasuje mi to do príbehu tohto typu. Niežeby sa to zle čítalo, napríklad také hľadanie si partneriek na ples prinieslo kopu vtipnosti a zábavy. Ale skrátka neznášam, keď sa zrodí láska medzi chlapcom a dievčaťom, ktorí boli dovtedy iba kamaráti – ak tak možno nazvať to, že sa ustavične hádali. Neznášam tiež vnesenie vzťahov tam, kde predtým neboli (a fungovalo to), vzplanutie citov medzi kamarátmi, aj to, že sa dokopy dáva pár, ktorý sa podľa všetkého nenávidí. Tie posledné dve veci mi pripadajú oveľa nereálnejšie než nejaký uhorský chvostorožec. Rowlingová vie síce úžasne písať, takže ma to pri čítaní nebolelo, ale istý pocit nepohody z tohto dejového prvku som mala. Na filme ma okrem iného zdvihlo zo stoličky, že práve toto tam ponechali v takmer plnej šírke. Absolútne škrtli všetko ohľadom domácich škriatkov, čo malo v knihe mohutný priestor, čo bolo dojímavé, vtipné i zamyslenia hodné. Namiesto toho ponechali napríklad pre dej absolútne nepodstatný Ronov záujem o francúzsku súťažiacu Fleur (ktorá mala byť, mimochodom, nadpozemsky krásna, čo jej filmová predstaviteľka teda nebola).
A teraz menší spojler:
Posledná výčitka je však najväčšia a obávam sa, že aj najobjektívnejšia. Rozuzlenie. Mnohé veci krásne do seba zapadnú, je fajn, že existuje aj objektívny dôvod, prečo záporák napokon oboznámi klaďasov s celým svojím plánom (v iných knihách začne hovoriť len tak sám od seba, čo mi teda nepripadá veľmi realistické). Všetko je tak nádherne prepletené, zdôvodnené… a absolútne nezmyselné. Ak teda v areáli Rokfortu fungujú prenášadlá, prečo, prebohaživého, spravil hlavný záporák prenášadlo práve z Trojčarodejníckeho pohára? Prečo z toho pre Harryho asi najmenej dostupného predmetu? Prečo si záporák skrátka nevzal Harryho niekde bokom a pod jednoduchou zámienkou ho neprinútil siahnuť na iný predmet premenený na prenášadlo? Čítala som tú knihu niekoľkokrát a stále nevidím žiadny dôvod ísť tou najkomplikovanejšou a najnebezpečnejšou cestou zo všetkých.
Ďalšia logická chyba príbehu: Veľa sa stavia na tom, že nevieme, kto je skutočne dobrý a kto zlý. Stávame sa svedkami vypočúvania čarodejníkov, ktorí boli podozriví z prisluhovania Voldemortovi. Kto klamal a kto hovoril pravdu do poslednej chvíle nevieme (stále sa bavíme o knihách, vo filme z neznámeho dôvodu ukážu hlavného záporáka už na začiatku, takže nás ochudobní aj o toto prekvapenie). Lenže na druhej strane sa práve v tomto dieli vynorí elixír pravdy. Ak existuje niečo aké, prečo ho, preboha, nedali vypočúvaným väzňom? Pritom by stačila malá zmienka o tom, že elixír pravdy bol vynájdený až oveľa neskôr ako prebiehali výsluchy. Ale táto zmienka tam nie je a logiku príbehu to zabíja.
A mimochodom, netuším, prečo sa vo všetkých ostatných dieloch píše, že istého študenta na konci zabil Voldemort, keď to bol predsa Červochvost (aj keď na Voldemortov príkaz).
Samozrejme, bez absurdných premís by nemohol byť ani taký rozsiahly dej, počas ktorého sme si užili kopu srandy, napätia, tajomna i akcie. Dopracovanie sa k nezmyselnému vysvetleniu bolo také zábavné, že ho takmer ospravedlňuje. Takmer. Štýl ale robí nesmierne veľa. Preto si aj tento diel čítavam opakovane a s chuťou.
- Autor: J. K. Rowling
- Vydavateľstvo: Ikar
- Počet strán: 712
- Jazyk: slovenčina
- ISBN: 9788055143866
- Dátum vydania: 2015
Napísať odpoveď