Tento rok sa mi do veľkonočnej výzdoby napodiv nechcelo. Vlastne nie napodiv – demotivovalo ma, že návštevy sú zakázané, a výzdobu mi beztak nikto neuvidí. Dokonca sa mi nechcelo piecť ani moje tradičné koláčiky á la kraslice. Kto by bol povedal, že tento rok budem kvôli výzdobe riskovať krk a vykonávať akrobatické čísla?
Napokon som sa vzmohla, pretože prvý raz slávim Veľkú noc v novom dome. A vďaka tomu mám po prvý raz možnosť robiť aj vonkajšiu veľkonočnú výzdobu. Vždy som si chcela ozdobiť krík v záhrade kraslicami. Doteraz mi na to chýbal krík a záhrada. Ale kraslice boli! Pripravené už niekoľko rokov.
Plasťáky nemám rada ani ako vianočné gule, ani ako vajíčka. Použila som poctivé bio! Pravé vajíčka od starkiných sliepok žijúcich vo voľnom výbehu, vlastnoručne odfarbené a „zalakované“… bravčovou masťou. Najprv som sa zdráhala, ale lak na vodnej báze zlyhal, lak v spreji sa zase nedá kúpiť, keď je všetko zavreté. A prečo by ma trápila prípadná aróma masti, keď budú vonku? Napokon ale nepáchnu a aspoň sa pekne lesknú. Povešané na hrubých motúzoch, lebo klasická bavlnka by nemusela vydržať poveternostné podmienky.
No ak som chcela, aby viseli tak, že ich budú vidieť aj ľudia na ulici, bolo to o držku. Balansovala som na okraji vysokého múrika, lomila som sa cez plot a kríky, aj gate som si roztrhla… ale čo by človek pre výzdobu neurobil!
A rozbehla som to aj vnútri. Na záhrade mám prebujnený zlatý dážď, ktorý treba riadne zostrihať. Jeho strihanie si však vždy nechávam na obdobie krátko pred jeho kvitnutím a počas neho. Škoda plytvať takým skvelým materiálom na výzdobu. A vďaka tomu, že ho treba zredukovať, zlatým dažďom na Veľkú noc nešetrím. Ak dovtedy vonku nerozkvitne, podľa toho, ako má ku kvitnutiu blízko, viem načasovať jeho strihanie a dobu držania v teplej izbe tak, aby sa to cez sviatky pekne žltilo.
Tohoročným zlepšovákom je tiež to, že namiesto toho, aby bol zlatý dážď vo vratkej a vysokej váze a ja som tŕpla, či sa mi neprevráti, som ho dala do krhličky. A rovno oservítkovanej jarným motívom.
Krhlička má aj ďalšiu výhodu. Tou je výmena vody. Zlatý dážď si vo váze rýchlo znečistí vodu, tá nepríjemne páchne a tiež skracuje životnosť vetvičiek. Výmena vody konárom, ktoré majú po sebe povešané vajíčka, však v predošlé roky bývala komplikovaná operácia o všetky nervy. Už nie je. Krhlička sa iba trochu nakloní, voda sa vyleje a zhora nalejem novú.
Keďže mám nový dom zariadený trošku v rustikálnom štýle, nechýbala ani „zámocká“ kompozícia s vlastnoručne drôtikovanými vajíčkami.
Šišky sú pre mňa nielen jesenná a zimná, ale aj jarná dekorácia. Aspoň v prípade, že ich takto premením na kvety. V tomto venci sú divoké prvosienky, sedmokrásky a neidentifikovateľné fialové „čosi“ po okrajoch venca, ktoré možno stotožniť s fialkou, zimozeleňou, či hyacintom. Bol to môj prvý jarný veniec zo šišiek. Podobné venčeky nájdete v mojej ponuke.
A túto veľkonočnú ozdôbku, ktorú som si vyrobila na základnej škole, uschovávam a opravujem už dvadsať rokov.
A napokon tohoročný vajcový prírastok.
Napísať odpoveď