V pripravovanom druhom dieli Nula kelvinov sa mala ocitnúť aj táto scéna. Redaktorke však pripadá nevhodná a tak tam bude vo veľmi oklieštenej podobe. Ja si však za touto scénou pevne stojím, a preto ju publikujem v originálnom znení aspoň takouto formou.
Veľmi stručný „vo co gov“ prehľad:
- David Settle a Molly McCannová sú milenci na úteku
- prenasleduje ich štvorica mužov z budúcnosti v zložení: Dylan Haise – psychológ, Chantal Browling – génový inžinier, Wayne Kingsley – lekár a Gilles Conrad – policajný detektív
- pokiaľ Davida nechytia, títo štyria muži umrú
- pokiaľ Davida chytia, on bude musieť byť naveky odlúčený od svojej lásky
Molly mohla iba čakať.
Ešte nikdy čas nebežal tak mučivo pomaly ako od chvíle, keď došla na stretávacie miesto na okraji lúky. Stretávacie miesto si dohodli s Heather. Bolo by jej podozrivé, ak by jej nevysvetlili, kam má po uskutočnení čudesných úloh v Kabíne prísť a odkiaľ ju – Molly ešte aj teraz zovrelo srdce pri tej lži – vezmú zase domov. Zároveň to však bolo aj miesto, kam má ujsť v prípade, že by niekoho v sklade zazrela alebo narazila na akýkoľvek iný neprekonateľný problém. Prísť na stretávacie miesto pre Molly znamenalo jediné – ich plán zlyhal.
A teraz jej zostávalo len dúfať, že je to tá najhoršia vec, ktorá sa tejto noci stala.
David… vybavila si, ako ju prudko, tuho objal, polohysterickú potom, čo z mobilu začuli sestrin výkrik a potom Browlingov hlas. Nechcela ho z toho objatia pustiť, nebola toho schopná, napriek tomu, že Heather sa ocitla v smrteľnom nebezpečenstve. A David si na jej záchranu nechcel so sebou vziať ani len zbraň. Nechal tú studenú, odpudzujúcu kovovú vec Molly a poslal ju na miesto stretnutia. Vyzeralo to ako číre šialenstvo. No keď ho videla rýchlo zliezať po starých drevených stupienkoch, pochopila, že verí v seba. Verí, že Browlinga zneškodní, aj keď nemá zbraň. Verí, že jeho mozog ho z toho zase raz dostane.
Molly robila, čo jej povedal. Teraz sa pozerala, ako za poslednými konármi žiari nočný Middletown, chladný a tichý. Neustále kontrolovala čas na mobile. Už bolo pol tretej aj päť minút.
Zrazu uvidela bežať hore kopcom celkom nekrytú postavu. Sledovala ju so zatajeným dychom. Jeden z dôvodov, prečo David vybral ako miesto stretnutia práve túto lokalitu, bol, že z nej ľahko videli každého, kto prichádzal od mesta. Táto postava bola malá, očividne žiadny z tých štyroch dlháňov, ale bola iba jedna. Och, bože, iba jedna.
Pri okraji lesa zastala. „Molly?“ zvolala neisto.
„Heather!“ ťažko zvolať šepkaním, ale jej sa to predsa podarilo. Vystúpila z tieňov. „Nič sa ti nestalo?“
„Och, Molly, to bolo stra-a-šné!“ zakňučala.
„Kde je David?!“
„On tam zostal. Bojoval s tým hrozným chlapom, kým som utekala. Ale mal zbraň.“
„Browling?“ preľakla sa Molly.
„Nie, David.“
Ani tak sa jej neuľavilo. „Tak prečo s ním bojoval? Prečo ho proste nezastrelil?!“
„Neviem…“
„Ty si ho tam nechala!“
„To vy ste ma tam nechali ísť! Ja som vedela, že ma tam nemáte posielať! Prišiel veľký chlap, čo vyzeral ako šialený, a… a…“ Heather sa rozplakala. „Aj mne je ľúto, že tam David zostal.“
Molly nechala, nech sestra objíme jej zmeravené telo, a mechanicky ju pritom hladila po chrbte. Tvár však mala strnulú hrôzou. Srdce jej kázalo rozbehnúť sa s pištoľou do skladu – ale čo s Heather? Nechať ju niekde ukrytú? Pozrela na sestru. Aspoňže prejavila nesebeckú ľútosť – pokiaľ si spomínala, bolo to vôbec prvýkrát, a to aj keď zarátala zatiaľ neuskutočnené roky 2004 a 2005. „Heather, povedz mi, čo sa tam stalo. David ťa zachránil?“
Heather sa odtiahla, prikývla a utrela si oči. „Obetoval sa, aby som mohla ujsť. Bolo to také romantické…“
„Romantické?“ Molly pri tomto slove premkol veľmi čudný pocit. Z jej mysle sa vytratila pôvodná naliehavosť.
Heather od nej ešte o krok ustúpila. „No hej, romantické,… lebo vieš… je taký pekný a milý… a… a… ja som sa doňho zaľúbila…“
Molly jej vylepila takú facku, že sa rozľahla celým otvoreným priestranstvom… spolu so sestriným následným výkrikom. „Hej!“ štekla po nej Heather zvierajúc si líce. „Zbláznila si sa?!“
„Ty si sa zbláznila?! Dobre vieš, že je to môj priateľ!“
„No hej, no ale veď, Molly… ty chodíš aj tak každú chvíľu s niekým iným…“
Vylepila jej druhú facku. Túto však už sestra očakávala a jej dopad zmiernila. „Hej, prestaň! Poviem to mame!“
„Kľudne, keďže kvôli tebe sa aj tak domov nevrátim!“
„Hej! Ja som spravila všetko, ako si mi… ako mi on povedal. Fakt som sa snažila! Nechcela som pred ním vyzerať ako decko…“
„Ako decko?“ zaúpela Molly. „Heather, ty si decko! Máš trinásť!“
„No a? Brenda Bolteová je odo mňa len o dva mesiace staršia a hovorí, že ona a George Spinners to už spolu aj robili!“
„Mňa nezaujíma Brenda Bolteová!“ V tejto svojej vete Molly začula nepríjemne materský prejav a zároveň si pod tým všetkým uvedomila, aké absurdné je stáť tu v noci obklopená nepriateľmi a ziapať po sestre, keď je jej životná láska v nebezpečenstve. „Vieš vôbec, koľko má David rokov?!“
„Asi toľko ako ty, nie?“
Molly si spomenula, že v Heatheriných očiach by mala mať sedemnásť.
„No tak to si teda na veľkom omyle,“ povedala so škodoradostným uspokojením… aby vzápätí pocítila hanbu a zhrozenie. Koľkokrát Davida presviedčala, že vek nič neznamená, že je to len číslo, koľkokrát sa cítila trápne kvôli tomu, že ho kedysi kvôli veku chcela zavrhnúť… a teraz ten nič neznamenajúci vek používa ako zbraň na odstrašenie sokýň?
A ešte šialenejšie bolo, kto sa tou sokyňou stal. Nikdy, ani pred cestovaním v čase, si ona a Heather nekonkurovali pri hľadaní chlapcov. Veď jej sestra bola od nej o štyri a pol roka mladšia a to je veľa. Hlavne v čase dospievania je to strašne veľa. Štyri roky sú rozdiel medzi dvanásťročným dievčatkom detských tvarov a šestnásťročnou kočkou v najväčšom rozpuku s podstatne inými krivkami. Štyri roky je rozdiel medzi sedemnásťročným nedorastencom, ktorý podľa zákona nemôže takmer nič, a dvadsaťjedenročným dospelým, ktorý už môže úplne všetko. A teraz navyše vekový rozdiel medzi ňou a sestrou narástol až na šesť rokov. Malo by byť nepredstaviteľné, že… Zašla si rukami do vlasov. A to si myslela, že vyhrala, keď nakoniec nemuseli do akcie zapojiť Kathy Jenkinsovú!
A toto tu budem mať stále, uvedomila si zrazu. Stále. Bola bláznivá, keď si myslela, že Davidovo kúzlo pôsobí špeciálne na ňu. Bol jednoducho typom muža, za ktorým sa ťahajú davy roztúžených fanúšičiek. A že s tými ostatnými nemohol zdieľať neuveriteľné tajomstvá svojho života tak ako s ňou? To áno, ale… na krátke romániky zdieľanie potrebné nie je. Možno by pre neho navždy zostala jediná vhodná žena na dlhodobý vzťah, ale naozaj môže veriť tomu, že nikdy nepodľahne zvádzaniu tých nič nevediacich ctiteliek, ktorým žiaria oči už len pri samotnom pohľade na neho? Že nepodľahne, ani keď ona bude stále staršia a staršia, a bože, taká obyčajná, vždy iba priemerná, kým nehynúci prílev obdivovateliek zostane mladý…
Molly skĺzla na trávu pod ťarchou neznesiteľných myšlienok. Až po chvíli začala vnímať, ako ju Heather volá. „Molly? Molly, tu nemôžeme zostať.“
Otupene na ňu pozrela. Nech je akákoľvek, stále je to jej sestra. A Molly by momentálne Davidovi asi sotva pomohla, keďže on dokázal padnúť do pasce aj s jeho inteligenciou. Pomaly vstala. „Žije tu v Middletowne niekto, koho poznáš?“
„Hej, Brenda Bolteová.“
„To je tá, čo sa prespala?“
„No hej.“
„Super,“ vzdychla. „Tak ma zaveď k nej. Povieš, že si zmeškala autobus, zavoláš rodičom, a počkáš, kým tam po teba neprídu.“
„Ale to budem mať prúser!“ zakvílila Heather. „Veď už je po polnoci! Sľúbila si, že sa vrátim tak, aby naši nič nezbadali!“
Unavene na ňu pozrela. „Pamätáš na toho muža, čo ťa zajal? Ak by ťa David neoslobodil, to by si ešte len videla, čo je to prúser.“
Napísať odpoveď