header image

 
 

Gilles Conrad

Pozor, článok prezrádza dôležité momenty deja románov Nula kelvinov a Tristodesať kelvinov!

Spokojný Conrad po tom, ako sa jemu a jeho tímu podarilo Megan Settleovej podstrčiť klon Davida Settlea

Gilles Matthew Conrad (*11. jún 2005 Stratford, Connecticut – † napr. september 2005 Middletown, New Hampshire) je postava z románu Nula kelvinov a jeho pokračovania Tristodesať kelvinov. Je jedným z členov tzv. štvorice, z mužov, ktorí boli, nepresne povedané, vyslaní z roku 2057 do roku 1970, aby napravili chybu prvého cestovateľa v čase. Conrad má v tomto tíme úlohu technika a súčasne špecialistu na sledovanie osôb.

Conrad je zo štvorice cestovateľov časom zďaleka najstarší, ale v jeho prípade neplatí klišé o múdrom starcovi. Naopak, spomedzi štvorice je považovaný za najhlúpejšieho, no zároveň aj za fyzicky najzdatnejšieho. Preto sa uplatňuje hlavne pri práci, ktorá vyžaduje používanie hrubej sily. Je to skôr záporne ladená postava.

Opis

Conrad je najmohutnejší a najlepšie telesne disponovaný zo štvorice, vďaka čomu ho využívajú ako „gorilu“. Je hneď po Chantalovi Browlingovi druhý najvyšší, svalnatý, so širokým krkom. Má krátke rovné hnedé vlasy s kútmi, nosí briadku, riedke fúzy aj bokombrady. Podobne ako Wayne Kingsley, aj Conrad často menil výzor, aby ho ich chránenec, David Settle, nespoznal. Pri prvom stretnutí čitateľa s ním má napríklad umelo vyvolanú nadváhu a nezdravú, vyrážkavú pleť, čo je však len dočasný následok enzymatických zmien. V skutočnosti, vďaka moderným medicínskym technikám 20. storočia, vyzerá asi o 40 rokov mladšie ako muž jeho veku (po deväťdesiatke) dnes.

Charakteristika

Gilles Conrad je od prírody sangvinik a pôžitkár, čo nie sú vlastnosti, ktoré by boli na tejto misii práve užitočné (ostatne, aj preto do nej nebol pôvodne nominovaný). Má rád spoločnosť, hlučnú zábavu, ženy, dobrú pijatiku. Na svojej misii však musí nielen pracovať, ale aj žiť v úplnom utajení. Kompenzuje si to, ako sa len dá, čo ale naráža na odpor jeho troch kolegov. Frustráciu utápa v alkohole, čo sa stretáva s ešte väčším odporom a znepokojením, ventiluje si ju nadávkami, najhrubšími spomedzi štvorice, výbuchmi hnevu, a tiež príležitostným zastrašujúcim zmláteným ľudí, ktorí by mohli Settlea ohrozovať. Ale ako sa ukáže, ani to nestačí a v jeho vnútri to nebezpečne bublá. Napriek všetkému ho možno z celej štvorice najľahšie rozosmiať. Smeje sa hlučne a niekedy až neprimerane dlho.

Browlinga zaráža jeho nízka inteligencia vzhľadom na to, že bol pred presunom v čase detektívom. Podozrieva ho, že následkom vysokého veku začína trpieť demenciou alebo Alzhaimerovou chorobou. Pod pokles duševných schopností sa však podpisuje najmä Conradove desaťročia trvajúce nestriedme pitie. Za mladých čias Conrad oplýval zdravým sedliackym rozumom. Na rozdiel od zvyšku dvojice nikdy nebol vedecky ani filozoficky založený. Kolegovia mu fyzikálne a biologické detaily ich misie preto musia často vysvetľovať, on si ich však aj tak dlho nepamätá. Oni ho považujú za hlupáka, on ich zase za psychopatov, hoci k Browlingovi prechováva určitú formu úcty. Browlingova znalosť molekulárnej biológie a jej dôsledky pripadajú Conradovi skoro ako mágia.

Okrem riadenia dobových áut, ktoré ovládajú všetci zo štvorice, vie Conrad ako jediný jazdiť aj na dobovej motorke.

Život

Conrad sa narodil manželom Billovi a Kelly Conradovým 11. júna 2005. Ak by sa narodil ako dievča, rodičia by ho pomenovali Anabelle. Na rozdiel od Browlingovej či Kingsleyho rodiny bola tá Conradova pomerne harmonická, symptómy duševnej choroby začal naberať až počas misie v minulosti. Najprv sa vyučil za strojára, potom nastúpil na policajnú akadémiu. Spravil kariéru ako kriminalista a neskôr ako úspešný policajný detektív. Istú dobu pracoval v utajení, vedel aj dobre strieľať a získal si meno.

Keď mal päťdesiatdva rokov, čo v polovici 21. storočia značilo byť na pracovnom vrchole, prebiehalo tajné horúčkovité hľadanie človeka, ktorý by zastrešil miesto servisného technika a súčasne aj špecialistu na sledovanie. Conradovo meno sa dostalo do širšieho výberu, bol však vylúčený kvôli veku, oveľa vyššiemu, než mali jeho budúci kolegovia. Keď však všetci predošlí kandidáti nespravili skúšky alebo odmietli, Joseph Lancaster poverený výberom napokon vzal Conrada a utešoval sa tým, že medicína stredu 21. storočia ho udrží v dobrej kondícii. Čo sa podarilo po fyzickej, ale nie až tak dobre po psychickej stránke.

Spolu s troma kolegami sa Conradovo telo vybudovalo z dobových elementárnych častíc v roku 1970. Tam začali pracovať na svojom poslaní znovuvytvoriť geniálneho fyzika Davida Settlea. V rámci misie plnil Conrad úlohu technika stroja času a sledovacích zariadení. Zároveň ho ostatní využívali na manuálne náročnú prácu, ako na nosenie ťažkých bremien, či únosy nepohodlných osôb. Sám mal čoraz väčšiu tendenciou riešiť problémy únosmi a násilím. Krátko po začiatku misie sa Browling vzbúril a ušiel aj s oplodneným vajíčkom, z ktorého sa mal David Settle vyvinúť. Vtedy mohol Conrad naplno využiť svoju kriminalistickú prax. Dostihol ho v horúcich, južanských štátoch, spôsobil Browlingovmu autu defekt a so zbraňou v ruke primäl Browlinga k poslušnosti.

Tak ako ostatní, aj Conrad párkrát zachránil Davidovi život. Aby na neho dohliadal, pracoval napríklad ako plavčík počas chlapcovho plaveckého výcviku. David sa takmer utopil, ale Conrad ho včas vytiahol a podal mu prvú pomoc. V rámci misie používali viacero falošných mien. Conradov najčastejší pseudonym bol Richard Cleavey.

Conrad chodil často za prostitútkami, v dôsledku čoho sa (ale nielen dôsledkom toho, ako sa neskôr ukáže) medzi rokmi 1970 a 1991 až štyrikrát nakazil vírusom HIV. Metódami 21. storočia ho jeho medicínski zameraní kolegovia Kingsley a Browling zakaždým vyliečili, no nebolo možné voči tomuto vírusu navodiť trvalú imunitu. Potom, ako David Settle zahynul pri autonehode, sa štvorica vrátila v čase, no namiesto šoféra, ktorý Davida pôvodne zabil, si sadol Conrad, aby včas zabrzdil, ale mu aj poriadne vynadal. Conrad bol na túto úlohu výzorovo pripravený, jeho kolegovia však zabudli na detail – ich umelé, príliš dokonalé zuby. Práve zuby nehodiace sa k zanedbanému výzoru kamionistu, za ktorého sa Conrad vydával, priviedli Davida na cestu premýšľania, ktoré povedie k odhaleniu pravdy o jeho živote. A toto odhalenie zase zapríčinilo, že osudové stretnutie s Davidom sa v Conradovom živote nikdy neodohralo (paradox cestovania časom).

Jedného letného dňa roku 2003 sa zo stroja času vypotáca otrasený Browling. Prezradí – najprv iba ich veliteľovi Dylanovi Haiseovi, v návale rozrušenia však o pár týždňov aj ostatným – že prišiel z roku 2005, v ktorom Conrad zošalel a všetkých ich s výnimkou Browlinga postrieľal. Hlavným problémom je ale momentálne Molly McCannová, Davidovo dievča z budúcnosti, ktoré sa v čase vrátilo tiež a chce Davidovi povedať všetko, čo vie. V snahách o jej chytenie a zneškodnenie hrá hlavnú úlohu práve Conrad. Najprv šoféruje auto, z ktorého sa ju Browling pokúša zastreliť (pôvodne ostrými nábojmi, po prerobení uspávacími). Tým ju však akurát vyplašia a zostane sa ukrývať v blízkosti Davida, ktorý ich nesmie vidieť. Keď sa Molly konečne od Davida a potenciálnych svedkov vzdiali, aby si išla kúpiť oblečenie, Conrad ju prepadne, uspí a naloží do auta. Dievča ho sexuálne priťahuje a plánuje jeho znásilnenie. Molly sa však podarí ujsť mu. Odvtedy je na ňu veľmi rozzúrený a chystá sa jej to spočítať.

Keď sa Conrad od Browlinga dozvie, že je údajným budúcim šialencom a vrahom, prirodzene, pobúri ho to. Verí, že v skutočnosti zošalel Browling. Stále má úctu k jeho vedeckých schopnostiam, ale mentálne považuje Browlinga za nevyrovnaného a nebezpečného. Nie je ďaleko od pravdy, lebo Browling je skutočne na pokraji zrútenia a Conrada zabil dokonca dva razy, no zakaždým sa vrátil v čase pred jeho smrť.

Ku koncu Nula kelvinov Conrad s asistenciou Kingsleyho upraví stroj času tak, aby vďaka rovniciam, ktoré krátko predtým objavil David, mohol cestovať aj do budúcnosti.

V druhom dieli, knihe Tristodesať kelvinov, David a Molly spolu ujdú, aby sa vyhli trvalému odlúčeniu časom. Po odhalení tejto skutočnosti Conrad prejavuje zo všetkých najväčšiu zlosť. Podozrieva Browlinga z intrigovania proti zvyšku štvorice, dokonca uvažuje nad tým, že sa potajme spolčil s Davidom. Conrad sa ocitne v jednom tíme s Kingsleym a jeho úlohou je, okrem striedavého šoférovania, montovať sledovacie zariadenia na diaľničné kamery, aby zistili, kadiaľ párik pôjde. Keď sa im ich prvý raz podarí vypátrať, Conrad naháňa Davida a Molly na motorke, lenže časopriestor mu nastraží nehodu, Conradova motorka sa prevráti a on sa ľahko zraní. Počas druhého dielu Conrad opäť zomrie, tentoraz pri autonehode. Nedozvie sa však o tom, pretože sa Molly vrátila v čase pred jeho smrť a nechtiac jej zabránila (primárne chcela zabrániť smrti Davida).

Haise si potajomky vypočuje, keď Conrad rozpráva Kingsleymu o svojich podozreniach ohľadom Browlinga. Túto informáciu Haise využije na intrigy proti Browlingovi. Haise potvrdí Conradovi, že Browling intriguje proti im všetkým (čo tiež nie je veľmi ďaleko od pravdy) a presvedčí Conrada, aby odlákal Browlinga preč od jeho laboratória, do ktorého sa Haise potrebuje dostať. Tak sa aj stane. Po peripetiách, v ktorých už Conrad nezohráva veľkú úlohu, sa napokon podarí vzbúrených milencov chytiť a štvorica cestovateľov časom sa konečne vráti do svojej budúcnosti. Conrad na rozdiel od Browlinga a Kingsleyho odchádza spokojný, pretože ho nezaťažujú veľmi znepokojujúcimi skutočnosťami, na ktoré pred cestovaním do domovských časov prišli. Dá sa preto predpokladať, že tento polozločinec dožije svoj život šťastne.

Genéza postavy

Gilles Conrad za sebou nemá žiadnu zložitú históriu. Pôvodne bol pre mňa nerozlíšiteľným „jedným zo štvorice“, u ktorého bola známa jeho úloha, nie však charakteristika. Všetky osobnostné črty začal nadobúdať až v priebehu písania Nula kelvinov, pri jeho úpravách a definitívne pri písaní druhého dielu tejto série. V Conradovi nie je vôbec nič autobiografické, naopak, vo všetkom je mojím protikladom. Z tohto dôvodu patrí k pre mňa najnesympatickejším ústredným postavám vôbec. Nie som si vedomá ani žiadnej externej inšpirácie k vzniku tejto postavy. V ďalších dieloch série, ak vzniknú, už nebude vystupovať.

Mohlo by vás zaujímať



Zóna Nula kelvinov


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.


 

© 2014 – 2025 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.