Obrázok od Marielou Lolilop z Pixabay
Neviem, či toto patrí do wikiblogu, všeobecného blogu alebo do literárnych zamyslení. Faktom je, že s odporom ľudí k prechyľovaniu som sa po prvýkrát stretla na Wikipédii. Užasla som, že niečo také môže niekomu prekážať, ale neriešila som to. No bojová línia nečakane prišla z inej strany aj ku mne. V istej kritike môjho románu som sa totiž dočítala, že jeho úroveň zráža skutočnosť, že sú v ňom – držte sa – zahraničné mená prechýlené a gramaticky správne vyskloňované!
Ani k tomu by som sa nebola vyjadrila, lebo takýto „argument“, prečo je moje dielo zlé, hovorí sám za seba. Ale keď sa to spojí s mojím predošlým krútením hlavou nad protestmi proti prechyľovaniu vo Wikipédii, už to stojí za pár slov.
Čo je to vlastne prechyľovanie? Pridávanie prípony „-ová“ k ženskému menu v jazyku, ktorý takúto príponu nemá. Podľa pravidiel slovenskej gramatiky sa to v slovensky písaných textoch musí robiť. Mne sa to páči. Množstvu ľudí však nie.
Predovšetkým, v oficiálnych dokumentoch sa musíte držať gramatických pravidiel. Áno, ani mne niektoré gramatické pravidlá nevoňajú. V astronomických pojmoch tiež škrípem zubami nad niekoľkými vecami. Slnečná sústava by sa mala podľa mňa písať s veľkým S na odlíšenie od extrasolárnych sústav. Nazývať extrasolárne sústavy planetárnymi na odlíšenie od slnečnej sústavy s malým „s“ je zavádzajúce, lebo tie sústavy obsahujú (aspoň predpokladáme) nielen planéty. Aj v rámci našej Slnečnej sústavy rozlišujeme planetárnu časť a časť za ňou. Mimochodom, všimnite si, že vo svojich neoficiálnych textoch píšem Slnečnú sústavu s veľkým „S“ ako sa to podľa mňa má. Ale viem, že v oficiálnych by bola takáto revolta márna, ba až hlúpa.
Takže antiprechyľovači, trochu vás chápem. Viem, aké to je, keď gramatické pravidlá jednajú zdanlivo proti zdravému rozumu. Ale konkrétne odporu k prechyľovaniu som nerozumela nikdy. Darmo, vyrastala som na preložených zahraničných knižkách, kde sa prechyľovalo bez debaty. Ba staršie preklady išli až do iného extrému – prekladali aj krstné mená, pokiaľ mali v slovenčine zodpovedajúci ekvivalent. Takže nie Catherine, ale Katarína. No priznám sa, toto mi už zase pripadá (a napriek návyku mi to odjakživa pripadalo) trochu cez čiaru. Prečo? Lebo prekladať sa má konzistentne. Buď všetko alebo nič. A keďže časť mien zostala nepreložená, vyzeralo to divne, keď sa Katarína rozprávala s Amber alebo s Holly.
Prechyľovať sa však dá konzistentne, všetky ženské mená v texte. Takže, aké sú argumenty proti? Že dotyčná sa tak v skutočnosti nevolá? Ale veď sa dá ľahko odvodiť, ako sa ona vo svojom jazyku volá. Takýto argument mi pripadá rovnako čudný, ako namietať proti skloňovaniu zahraničných mien. Veď v origináli nepovieme „vidím Johna“, ale „vidím John“. Tak čo robí to škaredé „a“ na konci? Veď to nie je jeho meno! A vôbec, neskloňujme ani v slovenčine, lebo ten chudák, ktorého vidíme, sa nevolá „Jána“, ale „Ján“. Už rozumiete?
Nechápem ani to, že prechyľovanie sa považuje za akési ženské ponižovanie, lebo mužské mená sa v preklade nemenia. A nie sú náhodou „ponížené“ aj slovenské ženy tým, že nemôžu mať meno v takom tvare ako mužskí členovia ich rodiny?
Jediný argument proti prechyľovaniu, ktorý ako-tak beriem, je, že prechyľovaním sa v príbehoch môže občas pokaziť pointa. Totiž, ak je krstné meno obojpohlavné, z anglickej podoby priezviska sa nedá určiť, či patrí mužovi alebo žene. A z toho sa môže odvíjať zápletka. Napríklad v románe Uteč, Jane! sa hlavná hrdinka snažila nájsť osobu menom Pat (a priezviskom). Automaticky si myslela, že ide o muža, ale na konci vysvitlo, že ide o ženu, Patriciu. No hej, tam to trochu vadí. A preto priezvisko tej „Pat“ preložili bez prechýlenia, kým ostatní postavy mali prechýlené mená.
Ale to sú zriedkavé prípady a žiadny dôvod na globálnu revoltu voči jazykovedcom. Končím tento krátky článok a idem vo svojej knihe opravovať pekne sa vyslovujúcu Andromédu na príšernú, no po novom gramaticky správnu Andromedu…
Napísať odpoveď