header image

 
 

Prečo neverím v panspermiu?

Ako by sa sem dostal život, ak by vznikol inde?

Pri prehrabávaní sa v starých textoch som narazila na zbierku mojich argumentov proti teórii panspermie spísaných niekedy okolo roku 2009. A keďže sa za tých štrnásť rokov v mojom nanajvýš skeptickom postoji k tejto teórii nič nezmenilo, s malými úpravami to publikujem dnes.

Najprv si vysvetlime pojem panspermia. Je to hypotéza, podľa ktorej život nevznikol pôvodne na Zemi, eventuálne na inej planéte, na ktorej sa momentálne vyskytuje, alebo bol na ňu prenesený z miesta svojho skutočného, pôvodného vzniku. Ten prenos bol buď samovoľný, alebo cielený, inteligentnou civilizáciou. Keďže môj postoj k existencii mimozemšťanov poznáte, pozrime sa na možnosti toho necieleného.

Silnou stránkou teórie panspermie je, že vysvetľuje, ako sa život mohol objaviť na Zemi napriek nepravdepodobnosti jeho vzniku na tomto mieste. Jej slabou stránkou je… všetko ostatné. A zďaleka nie len tá logická a často omieľaná skutočnosť, že tým sa problém vzniku života nerieši, lebo niekde raz vzniknúť musel. Obíďme tento problém a predstavme si, že život skutočne niekde vo vesmíre vznikol a nebolo to na Zemi. Kde?

Na kométach a asteroidoch asi ťažko, pretože ich voda nikdy nebola v kvapalnom skupenstve, keďže nemajú atmosféru, ktorá by (v súčinnosti s vyhovujúcou teplotou) vodu v kvapalnom stave držala. Ak teda neberieme do úvahy krajne nepravdepodobnú možnosť, že asteroidy a kométy môžu byť úlomkami oveľa väčšieho telesa, ktoré sa rozpadlo a ktoré tú atmosféru už mať mohlo. Nie, len veľmi ťažko by sa v Slnečnej sústave našli na to nejaké vhodnejšie podmienky, ako boli na Zemi. Aj Mars a Venuša boli síce krátko vodné svety, ale hrá proti nim čas. Život sa neupláca dohromady za deň a ak berieme Zem ako mierku, tak akurát v čase, keď sa na nej ten život mal začať plácať, obe susedné planéty začali o tekutú vodu nezvratne prichádzať.

Ostávajú už len ľadové mesiace. No ťažko si predstaviť prírodnú silu, ktorá by ich pod niekoľko kilometrov hrubou vrstvou ľadu a desiatky kilometrov hrubou vrstvou vody vykutrala, naložila na príslušný (aký?) dopravný prostriedok a poslala na Zem.

Ja to vidím len na nejakú inú blízku planetárnu sústavu, kde by život vznikol na planéte podobnej Zemi. To okrem iného znamená, že tá planéta má podobnú gravitáciu ako Zem a obieha približne okolo rovnako hmotnej hviezdy ako Slnko. Život, zaručene vo forme veľmi jednoduchých organizmov (čím jednoduchší, tým odolnejší), by sa mohol preniesť len na kuse horniny, či presnejšie, v jej vnútri, aby ho aspoň čiastočne ochránila pred všetkými hrôzami cesty. A teraz mi povedzte, ako prinútite nejakú skalu, aby sa zdvihla, odštartovala z planéty, vyvinula tretiu únikovú rýchlosť a zamierila priamym kurzom k Zemi?

Viem si predstaviť aj pohodlnejší dopravný prostriedok ako tento

Jediné, čo mohlo horniny vymrštiť do vesmíru, bol náraz nejakého asteroidu do planéty. Muselo sa ale jednať o mimoriadne silný a ničivý náraz, pretože naša skala s organizmami musela byť poriadne veľká, aby prežila prelet cez atmosféru svojej rodnej planéty a našej planéty (pri každom prelete z nej trením riadny kus odhorí). Ťažko si predstaviť, ako by takýto náraz mohlo vôbec niečo na tej planéte prežiť, nie to ešte priamo v epicentre nárazu. Z toho, myslím, vyplýva, že keby sme niekedy našli na Zemi meteorit s fosíliami, alebo inými stopami mimozemského života, neznamenalo by to, že niekde inde vo vesmíre je život. Znamenalo by to skôr, že niekde inde vo vesmíre bol život až do okamihu, keď do tej planéty narazil asteroid, ktorý do vesmíru vymrštil toto.

Okrem obrovskej teploty v epicentre nárazu by organizmy v hornine museli prežiť aj naozaj mohutné preťaženie. Museli by prežiť okamžité zrýchlenie z nuly na tretiu únikovú rýchlosť. Spočítať si to neviem, ale predpokladám, že by to aj primitívne organizmy zmenilo na placku.

Ešte tu ale existuje možnosť, že skala neodštartovala z planéty hneď treťou únikovou rýchlosťou, ale iba druhou či dokonca prvou. Potom je však otázne, kde a ako k tej tretej únikovej rýchlosti prišla. Napadajú mi len dve možnosti. Prvá je zrýchlenie preletom popri nejakom hmotnom telese. Podobným spôsobom sa urýchľujú niektoré kozmické sondy. Lenže pripadá mi krajne nepravdepodobné, že by skala a to ešte náhodou aj so živými organizmami, čiže len jedna z mnohých miliárd skál lietajúcich vesmírom, mala sama od seba takú dráhu, akú dosiahnu vedci z NASA len dlhými výpočtami a starostlivými motorickými manévrami. A ešte po tom všetkom skončiť práve na dráhe k Slnečnej sústave, kde – aká náhoda! – je planéta, kde môžu naše mikróby prosperovať.

Druhá možnosť, ako získať tretiu únikovú rýchlosť, je zrážka s nejakým meteoroidom. Je to síce možnosť o niečo málo pravdepodobnejšia, ale podstatne znižuje šancu na prežitie našich cestovateľov. Po náraze strašného asteroidu do planéty ešte aj toto! Navyše, znova, to bola ale extrémna náhoda, že daná zrážka udelila hornine s formami života správny kurz.

Ale dajme tomu, že (síce nevieme ako, ale predsa) sa naša hornina s ešte živými organizmami dostala do medzihviezdneho priestoru. Týmto priestorom musí putovať pekne dlho. Ide o cestu na obrovské vzdialenosti. Organizmy musia odolávať vákuu, extrémnym teplotám a silnému kozmickému žiareniu. To síce niektoré pozemské organizmy dokážu, ale státisíce až milióny rokov? Naša hornina nie je žiadna kozmická loď, ktorú by inžinieri uspôsobili na čo najrýchlejší let, takže sa vesmírom bude z nášho pohľadu dosť plaziť. A keby sa aj neplazila a niekde by získala zázračné urýchlenie, aby jej cesta trvala povedzme „len“ pár tisícročí či dokonca storočí, ako potom v cieli zabrzdí? Ďalšie príhodné údery asteroidmi? Náhod začína byť neskutočne veľa a kopancov do úbohých cestovateľov, čo aj veľmi odolných, neznesiteľne mnoho.

Jupiter je spomedzi planét najpravdepodobnejší lovec extrasolárnych cestovateľov

Pokračujeme v príbehu. Meteoroid so živými organizmami sa priblížil k Slnečnej sústave. Ostáva pre mňa absolútnou záhadou, ako to, že cez Slnečnú sústavu len tak neprefičal, keď mal predsa tretiu únikovú rýchlosť. Že by sa mu akurát Zem postavila do dráhy? To sa mi zdá byť opäť krajne nepravdepodobné rovnako ako možnosť, že svoju rýchlosť stratil nejakými preletmi okolo hmotných telies tentoraz pre zmenu v Slnečnej sústave. Planéty sú v porovnaní s rozmerom Slnečnej sústavy také malé, ako baktérie v porovnaní s futbalovým ihriskom. Možnosť, že by extrasolárny meteoroid trafil Zem, mi pripadá asi taká pravdepodobná ako možnosť, že by som trafila cieľ o veľkosti baktérie, na ktorý by som strieľala z obežnej dráhy Zeme nábojmi o veľkosti atómov, pričom aj ja aj cieľ by sme boli navzájom v dosť rýchlom pohybe. Iste, planéty majú gravitáciu, čím pravdepodobnosť dopadu telies na svoj povrch zvyšujú, ale v Slnečnej sústave máme ešte päť telies podstatne hmotnejších než Zem – preto mi pripadá logické, že extrasolárne meteoroidy by mali loviť prednostne ony.

A napokon, keby sa ten asteroid aj dostal do zemskej atmosféry – ako by tie nešťastné organizmy prežili zahrievanie meteoritu, abláciu a napokon dopad? Nezabudnite – tretia úniková rýchlosť! To by bol kráter ako hrom, v ktorom by to ťažko niečo rozchodilo. Navyše museli ďalšou šťastnou náhodou dopadnúť akurát do mora, kde sa mohli rozvíjať, a nie na pevninu. Pravdepodobnosť nám klesla o ďalšiu tretinu, čo ale prakticky ani nestojí za zmienku pri predošlých ultrašťastných náhodách.

A posledná otázka, kedy to stihli? Tie živé organizmy museli na svojej planéte vzniknúť ešte dávno pred začiatkom formovania sa Zeme, aby sme stihli docestovať už krátko po sformovaní sa Zeme. Pochybujem však, že v takom krátkom čase po Veľkom tresku už boli ťažšie prvky natoľko rozšírené, aby z nich mohli vzniknúť terestrické planéty a na nich život.

Paradoxne, pravdepodobnejšie sa javí smerovaná panspermia, čiže panspermia za asistencie veľmi vyspelých mimozemšťanov. Tá by odstránila všetky problémy nepohodlného cestovania asteroidom zmietaným náhodnými zrážkami. Už len kde tých mimozemšťanov vziať. Navyše takých vyspelých tak krátko po Veľkom tresku…

Možno však len nechápavo krútite hlavou. Ako je možná takáto zžieravá skepsa, keď ja predsa samovoľnú panspermiu vo svojej tvorbe využívam? Je vysvetlením prítomnosti života na Venuši i Zemi súčasne v románe Druhá planéta. Panspermii vďačíme aj za osídlenie Bielej (sivej) planéty pozemskými formami života.

Lenže pozor. V oboch prípadoch odpadá tá najpálčivejšia časť celého problému – extrasolárne cestovanie „po vlastných“. Venuša a Zem sú si dve najbližšie planéty v Slnečnej sústave, preto možnosť, že z jednej na druhú preskočil nejaký meteoroid, nevyzerá tak šialene (hoci žiadny meteorit z Venuše na Zemi nikdy nebol nájdený). A v prípade Bielej planéty je to ešte jednoduchšie – život sa vôbec nemusel zaťažovať s nejakou cestou kozmickým priestorom. Prenosy ho hodili rovno z atmosféry do atmosféry. A napokon – fikcia znesie o nejaký ten stupienok či dva viac než seriózne uvažovanie. Aj keď zase zďaleka neznesie všetko. Či presnejšie, ja v nej neznesiem všetko.

A čo si myslíte o panspermii vy?

Mohlo by vás zaujímať



Len tak...


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 9     Upozornenia: 0

Autor Erik So máj 4th 2024 at 10:33 am  

Ahoj .. ja verím.
Taaak teda fajn. Myslím, že teória Panspermie sa dá chápať z rôznych aspektov. Zo začiatku by bolo dobré si povedať čo sa tým teda (Panspermiou) vlastne myslí.
a) je to teória (hypotéza) a nie dopravný prostriedok :-)
b) pojednáva o možnosti ,,vzniku života,, – lepšie povedané o možnosti procesu šírenia života vesmírom a možných mechanizmov prenosu
c) a keďže život je už nepopierateľne tu ,a to len tak, bez vysvetlenia a dôvodu- tak si Panspermiou niektorí ľudia – a aj celkom múdri – chcú vysvetliť tento fakt . ŽIVOT
Teraz si priblížme ďalšie súvislosti (teda aspoň to, ako to chápem ja)
Je treba si otvorene stanoviť čo vlastne za ,, život ,, už považujeme a čo už nie.
Sme z prachu hviezd ,alebo nie?
To nie je ťažké.. a preto aj Panspermia má rôzne typy.
A to :
Naturálna Panspermia ,ktorá predpokladá blízke – procesy transportu- ,už živých mikroorganizmov,
v okolitom vesmíre

Pseudo Panspermia ,ktorá tvrdí ,že vesmírom život putuje v základných stavebných prvkoch a to nie len prostredníctvom neživých zlúčenín ale aj organických molekúl – zhlukov a v prípade úrodnej planéty by mohli a mali živototvorné procesy kde začať . Tento náhodný výber však predpokladá aj obrovský časový rozmer a kusisko šťastia … ktoré tu ale na jednej strane byť mohli. Keďže sme tu :-)

Riadená Panspermia , ktorú už zrejme zadefinovali pod vplyvom nejakých zábavných molekúl :-))))
To je naozaj už len o zelených mužíčkoch a ich zelených ženičkách ,ktorí si vybrali túto planétu ako modrozelenú záhradku… Nóó ,ale kto vie dokázať opak??

Ja by som PANSPERMIU nezavrhoval a dokonca si myslím ,že taká pseudopanspermia je celkom reálna ..teda aspoň z môjho laického pohľadu a aj keď rád čítam o zelených mužíčkoch a ich nezvyčajných plavidlách a rozmanitých domovských hviezdnych kvadrantoch prikláňam sa k PSEUDOPANDÉMII

Erik

Autor Adhara Ne máj 5th 2024 at 4:41 pm  

Je však pseudopanspermia nutná, keď organické látky mohli bez problémov vydržať aj na Zemi – a toto prostredie ich určite dokázalo udržať dlhšie ako jazda vesmírom? To, čo je podľa mňa najmenej prekonateľná bariéra, je polymerizácia monomérov do aspoň trošičku zmysluplných polymérov a ich stabilizácia po dostatočne dlhú dobu na to, aby sa rozmnožili. Viem, že monoméry vznikajú ľahko. Len kto ich poskladá, keď samé od seba sa oveľa radšej rozpadajú?

Autor Erik Po máj 6th 2024 at 1:50 am  

Fúú ,tak tu sa už dostávam na tenučkú vrstvičku ne/istoty ,ale idem odvážne ďalej.. hlavne za podpory Fantázie –ktorú som bez pochyby, podkul ( aj keď veľmi neobratne) možnými pravdami z prečítanej literatúry.
Tak mohlo to byť všetko napríklad takto..?
Niekedy dávno ,keď sa budúca planéta ZemM ( M- je prirodzene chladnúci zárodok Mesiaca) ,predierala ešte nie celkom využitým, slnečným, prachovo-plynovým oblakom- a nestíhajúc sa vyhýbať chvostom- vyparujúcich sa zmrznutých komét.. lietajúcich vtedy krížom-krážom sa tlak v hustnúcej ťažkej atmosfére sa pomaly stabilizoval.
-Vtedy ,a to je zrejme fakt, že číhajúca panspermia (a nie jedna- ale možno 3 krát 10 na 25-tu ton), vôbec netušila ,či sa tu uchytí alebo nie. Veď ,vystavila vtedy takémuto zásahu viacero planét, už nespočetne krát v celom vesmíre ,ale nie každá bola komplementárna. To ako keď si človek kýchne a ten druhý čo ide pár sekúnd po ňom- môže ale nemusí dostať nádchu ,že?
V každom prípade to pripomínalo skladanie hamburgera.
Veľké miešanie. To je pracovný názov mojej teórie vzniku života.
V jemne bublajúcej kyseline fosforečnej sa začali kopiť vrstvy zhlukov , z plynov a pár sa polykondenzáciou začala tvoriť voda a monoméry sú stlačované neustálym spadom nových monomérov ako keď na hamburger sypete množstvo syra .. sa spodné vrstvy síce ľahko roztekajú
( teda rozpadávajú) ,ale na dobrom podhubí sa v chránenej strednej vrstve tvoria dlhé reťazce aminokyselín. Proteíny, za nepretržitého spadu ,zatiaľ bez kyslíkového jedu, začnú z kyselinou fosforečnou vytvárať ešte dlhšie reťazce a zhluky makromolekúl a polynukleotidov ,ktoré ako je známe, sa reťazia ďalej na základné stavebné kyseliny. Tie začnú zasa syntetizovať novovzniknuté proteíny a tá ,,trocha,, cukru ,ktorá bola obsiahnutá v spodnej žemli s roztaveným syrom -tzv.
( karbohydrát ) to chráni a nedovolí opätovnému rozpadu. Keďže viac sa toho tvorí ako sa stíha rozpadať, udržujú sa RNA reťazce kompaktné… monosacharidy na fosfátovej kostre s vitamínom B a ostatnými dusíkatými bázami sa postarajú o základy života.. a to je ten okamžik kedy to začalo využívať tú ,,trochu,, kyslíku na vznik DNA ..je jasné ,že ešte dlho predlho potrvá ,kým to začne dýchať ,ale aj hotový hamburger keď sa nechá dlho predlho stáť, tak sa tiež pekne zazelená.. :-))) a zelená znamená ŽIVOT.

Autor Adhara Po máj 6th 2024 at 3:21 pm  

Okej, ale nenašla som vysvetlenie, načo tu potom bola tá panspermia? Prečo by monoméry nemohli vzniknúť na pra-Zemi? Btw, pokiaľ viem, pracuje sa s teóriou, že prvým polymérom bola RNA, nie proteíny.

Autor Erik Ut máj 7th 2024 at 12:08 am  

Áno :-) ,tušil som ,že moja teória veľmi neobstojí no napriek všetkému verím ,že spŕška z vesmíru zohrala svoju podpornú úlohu , a/ale táto teória ani nechce byť dogmatická- preto pripúšťa akýkoľvek percentuálny podiel panspermie na vzniku života .. aj nulový.. lebo to vôbec nemení fakt ,že daný spôsob výpomoci je skutočnosťou.
Citujem:
,, Vtedy ,a to je zrejme fakt, že číhajúca panspermia (číslo) vôbec netušila či sa tu uchytí ´´
Z vlastnej skúsenosti poznám veľa situácii ,kedy sa dá povedať ,, ďakujem ,ale to nebude nutné´´.
Proste tu bola ,lebo je vždy a všade tam kde život vzniká- či už ju je treba alebo nie.
Ja len zastávam názor .. ergo teda verím.., že ten podiel nulový nebol.
A teraz k správnosti a poradiu: nie som vedec a toto je už na moju neštudovanú hlavu v tejto oblasti ,aj tak príliš vysoká hra.. a tak sa neviažem na poradie či vajce alebo sliepka .. lebo bielkoviny na vznik potrebujú aminokyseliny (čo je v prípade hamburgera mäsko) a RNA podľa mňa mohla polymerizovať paralelne vďaka cukru teda (ribóze).. dôležité je ,že to klaplo. A celý hamburger po stlačení zaliala tuková vrstva ,ktorá to drží dodnes pekne pokope.
P.S. Je mi ľúto Rembrandta … keď som to čítal a pozeral fotky napadla ma NGC 6543
Erik

Autor alamo St máj 15th 2024 at 12:35 am  

Pretože „čas nesedí“.
Život sa na planéte Zem objavil, prakticky „okamžite“, po geologickej epochy „hadaikum“ (ešte počas nej), čo predstavuje ešte „fantastickejší“ pokrok ako kambrická explózia.
Potom otázka je „čo je to život?“, nemusel ten „cestovateľ“ byť „život“ ako ho poznáme dnes. Nemusel to byť „hotový prvotný replikátor“. Ale iba čosi ako „katalizátor“ urýchľujúci proces, iba nejaká „súčiastka“.
Muselo byť čosi, ešte pred „RNA svetom“. Muselo by to vznikať dlho a pomaly, niekde v kľude. Niekde inde, kde by na to bol, dostatok času.
Bez „prenosu“ a nejakého času navyše. By paradoxne život musel vznikať, v absurdných podmienkach, prakticky „kdekoľvek“.

Autor Adhara St máj 15th 2024 at 12:30 pm  

„Čas nesedí“ – áno, toto je častý argument, nielen v prospech panspermie, ale aj v prospech ľahkého a rýchleho vzniku života a teda aj častého výskytu mimozemského života.

Už dávno som sa však zamyslela nad tým, či si nepletieme príčinu a následky.

Nemohlo by to byť tak, že život má iba krátke okno v dejinách planéty, v ktorom môže vzniknúť? Pokiaľ viem, život je prepojený s doskovou tektonikou a vulkanizmom, jedno bez druhého sa nezaobíde. Na Venuši, poťažmo Marse, bolo kedysi tiež prijateľne pre vznik života a on tam nevznikol. Preto mu zanikla dosková tektonika a on už preto ani vzniknúť nemohol.

Autor Slavomír Fridrich Št máj 16th 2024 at 12:42 am  

Pff.. Musel by som už iba špekulovať, bez dostatočných znalostí..
Domnievam sa však, že ešte zaujímavejšia úloha ako prelet cez aktívne gejzíry na mesiaci Enceladus, by bolo odobrať vzorky z „e“ prstenca Saturnu. Ak nejaký „prvý stupeň“ prívodného dopravného systému fakt existuje. Mohol by byť, v súčasnosti pozorovateľný tam. Aj „to“ čo by ním mohlo cestovať.

Autor Erik Št máj 16th 2024 at 11:42 am  

Nóó ,tak toto si tu žije vlastným životom :-)) ..čo je správne..
Koľko času vlastne ,,život,, na svoj vznik potrebuje???
Vedci z oboru ,,geológia,, len neradi špekulujú ,ale -hadean- bol tak dávno ,že sa tam zmestí aj to čo sa nedá dokázať .. aj keď zirkóny sú s nami už od začiatku… Áno ,každá planéta má svoje plodné a neplodné obdobie teda dá sa súhlasiť aj s časovým oknom na vznik ,, života ,, čo ale podnecuje tú hlavnú otázku.. Koľko času vlastne život na svoj vznik potrebuje ??? ..Nuž .. procesy okolo nás sa niekedy dejú závratnou rýchlosťou .. a pred cca 4,8-mld – až 4-mld rokov čas plynul isto inak … viem si predstaviť ,že rozdiely v rotácii ,tektonike ,obežných dráhach a rýchlostiach telies ,náklony rotačných osí ,gravitácia * alebo gravidita* ? :-) .. boli búrlivejšie a bujarejšie ..a nemá toto náhodou ,,život,, rád.? Do dnešných dní sa väčšina ľudí teší z búrlivých procesov vzniku nového života , takže z ,,nuly,, k stromatolitom by možno cca 500-600mil rokov mohlo byť dostačujúce obdobie.. alebo nie ?
To by ,,Pseudopanspermiu,, teda nevylučovalo…
Erik


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.