Ja viem. Spomínala som a doterajšími recenziami som aj preukázala, že young adult žáner nie je a v nijakom veku nebol pre mňa. Ojedinelé prípady ako Lockdown však ukazujú, že šanca, že sa mi nejaké knižka s touto nálepkou predsa len bude páčiť, nie je úplne nulová. Témy si však už veľmi starostlivo vyberám a vďaka tomu som sa dostala aj ku knižke Bez lásky. Hlavná hrdinka, ktorá na vysokej škole ešte nemá za sebou vôbec žiadnu romantickú ani erotickú skúsenosť, hoci ostatní už áno – v tom som sa hneď spoznala. Pomohla mi taktika vybrať si knižku s blízkou témou v tom, aby sa mi po x márnych pokusoch konečne nejaká young adult knižka zapáčila? Ak to chcete vedieť, bacha, budú spojlery.

Začneme kladmi. Je super, že na rozdiel od úplne všetkých ostatných knižiek o márnom hľadaní vzťahov hrdinka tohto dielka neskončí na konci šťastne zamilovaná v náručí toho pravého. Klobúk dole a trikrát hurá. Knižka prináša hneď niekoľko myšlienok, s ktorými sa stotožňujem: že priateľstvo je dôležitejšie než láska a že sa netreba nútiť byť ako ostatní. To druhé síce young adult nalieva do svojich čitateľov od nepamäti, ale nikdy nie konkrétne v tejto otázke.

A ešte s mi páčila pointa s práčkou, alias sexu okolo nás predsa nie je až toľko, ako sa niekedy zdá.

Týmto sa výpočet kladov končí.

Presne tak, kniha sa mi nepáčila. Pretože dobrá, originálna, ba ani správna myšlienka, myšlienka, v ktorú verím, nestačí. Podanie je dôležité. A podanie na plnej čiare zlyháva.

Hlavnú hrdinku Georgiu som príšerne neznášala. Ale príšerne. I napriek tomu, že som s ňou niečo mala spoločné – nielen romantickú neskúsenosť, ale aj odpor ku klubom, diskotékam, hlasnej hudbe a predstave, že na intrákovej izbe nebude sama. Pretože vo všetkom ostatnom bola môj totálny protiklad. Úplne nepochopiteľný protiklad.

Predovšetkým – prečo preboha v takom nizučkom veku rieši, že sa jej ešte nikto nepáčil? Prečo preboha chce byť silou mocou ako ostatní? Prečo si preboha myslí, že je jediná na svete, kto sa ešte v osemnástich nebozkával? Ja takých ľudí poznám fúru. A to nejako veľa ľudí vo všeobecnosti nepoznám. Prostredie, v ktorom Georgia žije, je umelo zbavené niektorých prvkov, aby sa dosiahla dráma.

Keď nastúpila na vysokú školu, všetko sa ešte zhoršilo. Dalo sa s ňou ešte trošku súcitiť, keď sa v prvý deň na internáte cítila neistá a stratená. Ale ďalej by som ju už len fackovala. Pretože jej vysokoškolský život bol v porovnaní s tým mojím dokonalý, opakujem dokonalý raj. Georgia mala dvoch dobrých kamarátov, jej spolubývajúca sa k nej nesprávala ako krava, ba hneď sa s ňou skamarátila. Má rodinu, s ktorou dobre vychádza, u ktorej rada trávi Vianoce. Angažuje sa v záujmových krúžkoch a zažíva aj príjemné situácie, pohodu, chvíle uvoľnenia. Lenže nič z toho jej nestačí. Ona si to neváži. Namiesto toho začne hysterčiť zo svojho „staropanenstva“, pokúša sa z introvertky prerobiť na extrovertku a absolútne kŕčovito sa pokúša nájsť si vzťah. Iste, príbeh ju dovedie k tomu, že si to, čo má, konečne vážiť začne, ale to môj vzťah k nej vôbec nezlepšilo, keďže mne boli také veci jasné odjakživa.

Georgia bola skrátka na zabitie. Nechápala som ju. Nemala som priblížené, ako sa cíti človek, ktorý sa chce pchať tam, kde nepatrí. Prečo sa chce pchať tam, kde nepatrí, kde sa necíti dobre. Pretože je to typické young adult – všetko je popísané plytko, povrchne, psychologizácia odfláknutá, premýšľania neveľa. A keď už, tak myšlienky opakujúce sa dookola v neuveriteľne otravnom, nijako sa nerozvíjajúcom kolotoči. Asi stokrát – bez veľkého preháňania – sa v duchu pýtala sama seba, či náhodou nie je lesbička. A ďalšie stovky krát sa jej to niekto pýtal v rozhovore. Prečo namiesto tých opakovaní nedošlo k nejakému rozvíjaniu myšlienok a pocitov, k nejakému posunu? Mimochodom, u mňa v osemnástich, ani pár rokov potom, absolútne nikto neriešil, že nemám chlapca, ani sa ma nepýtal na sexuálnu orientáciu, čo ubralo z uveriteľnosti ďalší bodík.

A druhá vec – ani všetky myšlienky tejto knihy sa mi nepáčili. Predovšetkým knižka vtĺka do hlavy, že chcieť sa s niekým bozkávať či rovno vyspať sa musíte už od prvého okamihu, ako ho, čo i len na fotke, uvidíte. Georgia sa pokúša vyberať si partnerov výlučne len podľa vzhľadu. Nikdy jej ani len nenapadne, či nezačne cítiť príťažlivosť, až keď sa s niekým lepšie zoznámi a budú si duševne rozumieť. Ani jej to nikto nenavrhne. Hoci sa kniha volá Bez lásky, vlastne nerieši lásku, len telesnosť. Celkom zvláštne, že ešte pred pár desaťročiami boli posolstvá v knihách pre mládež presne opačné: že je normálne, ak mladý človek ani len nepomyslí na sex s niekým, kým sa do neho nezamiluje.

Mimochodom, je to zatiaľ, čo sa posolstiev sexuality týka, najodvážnejšie písaná young adult knižka, akú som kedy čítala. Ťažko povedať, či preto, lebo pochádza z Británie a nie štandratne z USA, alebo preto, že je to najnovšia YA, akú som kedy čítala. Každopádne, je to úplne prvá YA knižka, ktorá legitimizuje náhodný sex a v ktorej sa veselo súloží, hoci tam nikto nikoho nemiluje. Nanajvýš sa mu ten druhý páči.

Vedľajšie postavy sú rovnaká katastrofa ako Georgia. Okrem tichého Jasona v pozadí a rodičov teenagerov sú všetky qeer. Ale že úplne všetky. Vie autorka, koľko z celku sú štyri percentá? Ak ste čítali, môžete namietnuť, že Georgia vstúpila do qeer klubu, tak je pochopiteľné, že sa stretáva samé minoritné sexuálne orientácie. Lenže postavami s minoritnými sexuálnymi orientáciami bola rovnako obklopená už dávno predtým, než do toho klubu vstúpila. Úplný vrchol extrémnej nepravdepodobnosti bol, keď dvojica sesterníc zistí, že sú obe asexuálky. Asexuálnych je pritom iba jedno percento obyvateľstva. A zrazu dve v blízkej rodine! To je ale náhodička! A nie, spoločnými génmi to nebude, keďže asexualita už z logiky veci nie je dedičná.

Aby ste nepovedali, že mám niečo proti LGBT, títo protagonisti sú po všetkých stránkach nefunkční. Každý má presne dva záujmy, z ktorých ani u jednej postavy ani jediný nebol so mnou stotožniteľný – a to mám záujmov celkom dosť. Ďalej je tu konflikt medzi Georginými kamarátkami Pip a Rooney. Ten konflikt je silený a vykonštruovaný. Autorka sa opakovane snaží vytrieskať drámu z niečoho, z čoho dramatická situácia neplynie prirodzene. Ešte chápem, prečo Pip neznáša Rooney, ale naopak to nefunguje. Absolútne to nefunguje. Ich repliky, vyhrocovanie, nič.

S nikým som nesúcitila, nikomu nefandila a najprijateľnejší záver by pre mňa asi bol pád bomby, ktorá celý intrák zmetie zo zemského povrchu. Emocionálne ma to úplne míňalo, ak za emócie nerátam chuť zabiť Georgiu, alebo ňou aspoň totálne zatriasť a revať, nech sa spamätá. Autorka vôbec nevyužila príležitosť priblížiť nám myslenie a cítenie ľudí, ktorí sú od nás odlišní. Rozumie ich myšlienkam a pocitom vôbec ona sama?

A samozrejme, okruh Georgiiných pubertálnych známych trpí typickými chorobami nerealistickosti teenagerov. Každý ju chápe, každý nový človek je k nej milý, nikto sa jej nevysmieva za jej – pre iné sexuálne orientácie asi nepredstaviteľné – pocity, u každého nachádza pochopenie a podporu.

Ako to dopadne, už je po predošlých náznakoch jasné. Georgia po hysterických pokusoch nájsť si lásku zistí, že je aromantická asexuálka, veľmi rýchlo sa s tým zmieri, následky ju netrápia a rezolútne vyhlási, že si je absolútne istá, že sa jej nikdy nikto páčiť nebude. Nezmysel. Mne sa prvý muž na pohľad páčil, keď som mala dvadsaťjedna rokov. Knižka teda vedie dievčatá k veľmi zbrklým a unáhleným vyhláseniam o vlastnej sexualite. A to nie je prvá publikácia, ktorá sa mi dostala do rúk a ktorá hlása, že ak niekto do osemnástky nestretne nikoho, s kým chce skočiť do postele, tak určite nebude chcieť skočiť do postele nikdy s nikým! Aj keď je nutné uznať, že ak sa na základe nich dospievajúci začnú považovať za asexuálov, veľa škody sa nestane. Majú celý život na to stretnúť niekoho, kto ich vyvedie z omylu.

Aby sme sa rozumeli – ja nemám problém s tým, že knižka predstavuje čitateľom asexualitu. Nemala by som problém ani s tým, že by Georgia bola asexuálka. Ja mám problém s prikrátkou a pokrivenou cestou, ktorou k takémuto záveru dôjde.

Posledným klincom do rakvy boli pre mňa neprechýlené mená. Nikdy som nečítala román v slovenskom jazyku s neprechýlenými menami. Nevedela som preto poriadne, čo je krstné meno a čo priezvisko! Pretože krstné mená aj priezviská boli vo všeobecnosti dosť neobyčajné. A vôbec, ignorovať slovenskú gramatiku… no ja nemám slov.

Asi bude úplne zbytočné písať, že neodporúčam, že?

• Názov:  Bez lásky
• Autor: Alice Oseman
• Vydavateľstvo: CooBoo SK
• Počet strán: 416 strán
• Jazyk: slovenský jazyk
• ISBN: 9788056637906
• Dátum vydania: 2024

Mohlo by vás zaujímať

• Tri minirecenzie young adult románov
• Tri minirecenzie románov s nerealistickými postavami
• Suzanne Collinsová: Hry o život – prvý diel trilógie
• Suzanne Collinsová: Drozdajka
• Tri minirecenzie netradičných ženských románov
• Alex Morel: Prežiť
• Cassandra Clareová: Nástroje smrti 1: Město z kostí
• Alice Sebold: Pevné puto