header image

 
 

i-ASTRIN

Moje články na i-ASTRIN-e:

Polaris_systemČo možno neviete o Malom medveďovi (2013-05-03)

Súhvezdie Malého medveďa je širšej verejnosti známe hlavne vďaka jeho najjasnejšej hviezde Polárke, ktorá sa nachádza necelý stupeň od severného svetového pólu. Mnohí amatérski astronómovia si v súvislosti s Malým vozom spomenú aj na dvojicu jeho jasných zadných kolies – žltkastý Kochab a optickú dvojhviezdu Pherkad.

Chytanie IntelsatuAko sa zachraňuje družica (2013-05-16)

Pred 21 rokmi sa raketoplán Endeavour vydal zachrániť družicu Intelsat 6. Pripomeňme si tento pozoruhodný úspech nikdy predtým neodskúšaného najmladšieho amerického raketoplánu.

HubbleDeepField.800pxČo možno neviete o Veľkej medvedici (2013-05-28)

Veľká medvedica, známa verejnosti predovšetkým vďaka najslávnejšiemu asterizmu na oblohe – Veľkému vozu – je rozsiahle súhvezdie severnej oblohy. Čím okrem Veľkého voza je ešte zaujímavá?

Vesta_full_mosaicExtrémne planétky (2013-07-10)

Planétky sú nesmierne pestrá skupina telies slnečnej sústavy, za čo môže aj ich obrovský počet – dráha je známa u viac než 570 000 malých objektov. Preto medzi nimi možno nájsť tie najrozmanitejšie javy.

Endeavour shuttleStretnutie s raketoplánom (2013-09-06)

Endeavour, najmladší americký raketoplán, bol po ukončení svojej devätnásťročnej aktívnej činnosti umiestnený v California Science Center v Los Angeles. Ako to s ním vyzerá dnes?

Barringer0Na návšteve Barringerovho krátera (2013-08-19)

1,2 km dlhý a vyše 180 metrov hlboký Barringerov kráter je jedným z najznámejších meteoritických kráterov na svete. Hoci nepatrí k najväčším, vďaka svojej polohe v púšti je aj teraz, asi 50 000 rokov potom, ako ho vyhĺbil meteorit, dobre zachovaný a viditeľný.

Hmlovina Macacie okoČo možno neviete o Drakovi (2013-10-11)

Drak, súhvezdie vinúce sa medzi dvojicou Medveďov, je jedno z najstarších a najväčších súhvezdí na našej oblohe. Sú pre neho príznačné dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy – obsahuje ich mnoho. Známy je tiež prítomnosťou pólu ekliptiky.

R_Doradus_ESO_infracervenaExtrémy medzi hviezdami (2013-10-28)

Odhad počtu hviezd z roku 2010 hovorí, že vo viditeľnom vesmíre ich existuje 300 000 000 000 000 000 000 000. Poznáme z nich len zanedbateľné množstvo, no aj táto malá vzorka ukazuje, že rozdiely rozličných parametrov medzi hviezdami sú obrovské. Aké rekordy poznáme medzi nám známymi hviezdami?

Pamätník obetiam havárie.Čierny týždeň americkej kozmonautiky (2014-01-21)

Onedlho si pripomenieme čierny týždeň americkej kozmonautiky – sedemdňové obdobie, počas ktorého nás čakajú výročia troch najväčších amerických tragédií pri dobývaní vesmíru.  Zahynulo pri nich spolu 17 astronautov.

Iris nebulaČo možno neviete o Cefeovi (2014-02-06)

Cefeus, najmenej výrazné súhvezdie zo súhvezdí etiópskej kráľovskej rodiny, leží z opačnej strany Polárky ako Veľký voz. Je význačný hviezdotvornými oblasťami, vďaka čomu obsahuje veľa horúcich, masívnych mladých hviezd, ale aj červených nadobrov, hviezd na sklonku svojho pomerne krátkeho života.

Mars HSTMars – podobný a predsa iný 1/3 (2014-03-31)

Mars je v médiách aj odbornej literatúre často spomínaná planéta. Vyzdvihuje sa jeho relatívna blízkosť a podobnosť so Zemou. Je dokonca prvým kandidátom na miesto, kam sa ľudia premiestnia, ak budú musieť raz opustiť Zem. Najsmelšie predstavy dokonca hovoria, že celú červenú planétu bude možné zmeniť na obývateľnú – teraformovať. Aká je však realita?

Mars_atmosphereMars – podobný a predsa iný 2/3 (2014-04-11)

V minulom článku o Marse sme sa zamerali na podobnosti štvrtej planéty slnečnej sústavy so Zemou. Aké sú však odlišnosti a čo by pre prípadných kolonistov znamenali?

640px-Face_on_Mars_with_InsetMars – podobný a predsa iný 3/3 (2014-05-14)

Odlišnosti medzi Marsom a Zemou nekončia nižšími teplotami a iným zložením atmosféry. Čo ďalšie nedovoľuje pozemskému životu na jeho povrchu dlhodobo prežiť?

maf2atlasČo možno neviete o Kasiopeji (2014-06-05)

Kasiopeja sa vďaka svojmu základnému obrazcu v tvare W radí k najľahšie identifikovateľným súhvezdiam na oblohe. Stred jej W tvorí neobyčajne dynamická hviezda, a súhvezdie ukrýva aj ďalšie prekvapenia.

Azelfafage polohaPolárky (2014-07-07)

Množné číslo v nadpise článku môže byť pre mnohých prekvapivé. Aké polárky? Veď Polárka, čiže hviezda, v ktorej uhlovej blízkosti leží severný svetový pól, je (v jednom čase) len jedna! To však platí iba pre Zem. Severné póly rotačných osí iných objektov slnečnej sústavy ale mieria do blízkosti iných hviezd. Akých?

IC342_ZirafaČo možno neviete o Žirafe (2014-08-11)

Nevýrazná, ťažko nájditeľná Žirafa, je posledné z tradičnej šestice cirkumpolárnych súhvezdí pozorovateľných z územia Slovenska. Hoci obsahuje len veľmi matné hviezdy, vôbec nie sú pre astronómov nezaujímavé.

1024px-Sts-41-d-patchDiscovery: dramatické začiatky (2014-08-26)

30. augusta nastane 30. výročie štartu prvej misie raketoplánu Discovery. Tento tretí najstarší americký raketoplán má za sebou najviac letov zo všetkých orbiterov. Pritom možno nechýbalo veľa a katastrofou by skončil hneď prvý.

Antares_Orb-3_explosion_upon_impact_after_failureCygnus: Zásobovacia kozmická loď, ktorá havarovala (2014-11-04)

Minulý týždeň, 28. októbra 2014, otriasla svetom kozmonautiky havária rakety Antares-130, ktorá niesla súkromnú kozmickú loď Cygnus. Loď bola nepilotovaná a nikto neutrpel zranenia, napriek tomu ide o vážnu udalosť s veľkými škodami a najhoršiu haváriu, aká kedy nastala na základni Wallops.

Candidate_landing_site_J_RosettaPristátie na kométe: nie podľa plánu, ale predsa (2014-11-19)

Rosetta, kometárna sonda Európskej kozmickej agentúry (ESA), letí vesmírom už viac než desať rokov, no ostro sledovaná je najmä v posledných mesiacoch. Blížilo sa totiž vyvrcholenie celej misie: najprv navedenie na obežnú dráhu kométy 67/P Čurjumov-Gerasimenko, a neskôr spustenie pristávacieho modulu Philae na jej povrch.

converted PNM fileRozmanitosť mesiacov 1/3 (2015-01-07)

Mesiac je prirodzená družica planéty. Pokiaľ je písaný s malým „m“, ide o družicu akejkoľvek planéty, nielen Zeme. Pod pojmom mesiace však máme v tomto článku na mysli len mesiace planét slnečnej sústavy. Hoci nie je dôvod, prečo by obežnice nemohli mať aj exoplanéty, objav mesiacov mimo slnečnej sústavy nie je pri súčasnej úrovni technológií možný.

Jupiter_familyRozmanitosť mesiacov 2/3 (2015-01-12)

Druhá časť miniseriálu o mesiacoch sa zameriava na ich povrchy, sopečnú aktivitu, vznik a gravitačné vplyvy iných telies.

Jupiter_and_IoRozmanitosť mesiacov 3/3 (2015-01-23)

Záver trojdielneho článku o mesiacoch hovorí o ich vzniku, pomenovaniach a rekordoch medzi nimi.

NGC_2419_HubbleČo možno neviete o Rysovi (2015-03-05)

Rys je súhvezdie tvarovo jednoduché, nevýrazné, z väčšej časti cirkumpolárne a veľmi chudobné na hviezdy. Ján Hevelius, zakladateľ Rysa, žartom hovoril, že kto chce vidieť všetkých jeho 19 hviezd, musí mať oči ako rys. Pravdepodobne stadiaľ pochádza aj meno súhvezdia.

Ceres kosacikDawn: Konečne pri Cerere (2015-03-09)

Po prvýkrát v histórii vstúpila kozmická sonda na obežnú dráhu okolo trpasličej planéty. Touto trpasličou planétou sa stala – celkom pochopiteľne – k Zemi najbližšie ležiaca trpasličia planéta 1 Ceres, až do roku 2006 klasifikovaná ako asteroid.

M 51Čo možno neviete o Poľovných psoch (2015-04-20)

Toto súhvezdie nemá staroveký pôvod. Johannes Hevelius ho poskladal z hviezd, ktoré predtým patrili Veľkej medvedici. Dva poľovné psy sa pôvodne volali Asterion a Chara a sčasti nadväzujú na grécku mytológiu spojenú s ďalšími súhvezdiami – naháňajú Veľkú medvedicu a Malého medveďa okolo severného svetového pólu.

MESSENGERPrvý umelý objekt na Merkúre (2015-04-30)

Americká sonda MESSENGER, ktorá brázdi Slnečnú sústavu od roku 2004, má medzi sondami niekoľko prvenstiev: bola prvou sondou na orbite okolo Merkúru a zmapovala najväčšiu časť povrchu Merkúru. Posledné prvenstvo si pripísala pri svojom zániku: 30. apríla 2015 sa stala prvým človekom vyrobeným telesom, ktoré dopadlo na povrch k Slnku najbližšej planéty.

Galileove kresby Saturna. Galileo pôvodne považoval prstence za veľké mesiace.Čo skutočne vidíme v ďalekohľade? (2015-05-21)

Svetlo kozmických objektov je po prekonaní obrovských vzdialeností k nám slabučké. Gigantické rozmery vesmírnych telies sa vo vesmírnych diaľavách scvrknú na takmer bodové zdroje. Laik očakávajúci impozantné farby a tvary je preto pri pohľade do okulára neraz sklamaný. Ani veľký ďalekohľad nezvládne to, čo astrofotografia. Skúsený pozorovateľ však vie, čo vidí.

M 64Čo možno neviete o Vlasoch Bereniky (2015-06-11)

Malé a nevýrazné Vlasy Bereniky sú známe svojimi galaxiami. Za tmavej noci však pri vrchole slabučkého pravouhlého trojuholníka jeho obrazca možno voľným okom uvidieť jasnú, a predsa veľmi málo známu hviezdokopu – v niektorých vyobrazeniach štetinky na chvoste Leva.

New_Horizons_TransparentNew Horizons: Pohľadnice z najvzdialenejších končín (2015-07-08)

Pozornosť laickej i odbornej verejnosti sa v posledných dňoch upiera na americkú sondu New Horizons. Tá nám posiela čoraz detailnejšie snímky Pluta, objektu v čase jej štartu ešte považovaného za deviatu planétu slnečnej sústavy. A hoci bolo Pluto z rozhodnutia astronómov degradované medzi planétky, toto slovné preradenie mu neubralo nič na zaujímavosti. Predstavme si sondu, ktorá nám posiela detailné snímky z takých vesmírnych diaľav, ako nijaká pred ňou.

Konecne PlutoPluto v obrazoch (2015-07-15)

14. júl 2015 bol v prieskume Slnečnej sústavy prelomový. Sonda New Horizons získala snímky dosiaľ najvzdialenejšieho telesa od Slnka, ľadovej drobnej trpasličej planéty Pluto.

640px-Sts-114-patchNie tak celkom úspešné obnovenie letov (2015-07-21)

Let, ktorý mal obnoviť prevádzku raketoplánov po tragickej misii Columbie. Namiesto toho ju opäť pozastavil. Od štartu Discovery STS-114 uplynie desať rokov.

Albireo vyrezČo možno neviete o Labuti (2015-08-24)

Labuť, veľké zaujímavé a bohaté súhvezdie letnej oblohy, ľahko nájdu aj začiatočníci. A práve smerom do tohto súhvezdia letí dôsledkom galaktickej rotácie rýchlosťou 230 km/s celá Slnečná sústava.

Modry okraj PlutaČo sme donedávna netušili o Plute (2015-10-19)

Informácie z preletu okolo trpasličej planéty Pluto v júli 2015 vedcov veľmi prekvapili. Údaje sú posielané na Zem a spracovávané len postupne, ale už prvé dni a týždne po prelete New Horizons ukázali neobyčajné skutočnosti.

Albert_Einstein_(Nobel)Sto rokov všeobecnej teórie relativity  (2015-11-18)

Čo majú spoločné čierne diery, zdeformované obrazy vzdialených galaxií, pohyb dráhy planéty Merkúr, gravitácia a plynutie času? To, že podstatu ich fungovania vysvetlil Albert Einstein presne pred storočím.

Čo možno neviete o Androméde (2015-12-02)

Androméda je slávne súhvezdie, ktoré sa dostalo aj do povedomia širokej verejnosti, napriek tomu, že jeho hviezdy sú len priemerne jasné. V starých mapách sa znázorňuje ako etiópska princezná, zvyčajne s reťazami na rukách, ktorými bola pripútaná ku skale.

Challenger_explosionChallenger: osudová 73. sekunda (2016-01-27)

Medzi divákmi zavládli obavy, zdesenie a zmätok. „Nemáme žiadne spojenie,“ povedal komentátor štartu raketoplánu Steve Nesbitt potom, ako sa Challenger zmenil na ohnivú guľu, z ktorej klesali do mora dymiace trosky. Stalo sa tak 28. januára presne pred tridsiatimi rokmi.

429px-M37Čo možno neviete o Povozníkovi (2016-03-17)

Povozník, jedno z nápadnejších súhvezdí zimnej a čiastočne aj cirkumpolárnej oblohy, spája dve nesúvisiace legendy – jednu o súhvezdí samotnom, druhú o jeho najjasnejšej hviezde Capelle. Obsahuje podivné premenné hviezdy a trojicu pri sebe ležiacich očarujúcich otvorených hviezdokôp.

Ceres naturalNovinky z Cerery (2016-04-05)

Názov je mierne zavádzajúci – na trpasličej planéte Ceres bez atmosféry, tektoniky a samozrejme aj bez života sa v priebehu vekov mení len máločo. Nové sú však poznatky, ktoré o nej za posledný rok sonda Dawn nahromadila. Poďme zhrnúť najvýznamnejšie objavy.

Arcturus_(optical)Čo možno neviete o Pastierovi (2016-05-10)

Pastier nevyniká množstvom zaujímavých deep-sky objektov, ale o to viac je v ňom pozoruhodných hviezd. Z tohto súhvezdia k našim očiam nedoletelo len najjasnejšie stabilné svetlo na severnej oblohe, ale tiež najvzdialenejšie voľným okom viditeľné žiarenie.

sceneria exoplanetyTo ste ešte nevideli 1/2 (2016-06-13)

Čierne nebo, tisíce svietiacich bodov – to je nočná obloha pri pohľade zo Zeme. Cez deň modré nebo a na ňom jeden oslnivo svietiaci kotúč. Poznanie, že nemáme vo vesmíre výnimočné postavenie, nás núti myslieť si, že podobný výhľad by sme mali aj z iných vzdialených planét. Skutočne?

universe-1112340_640To ste ešte nevideli 2/2 (2016-06-24)

Prvá časť článku rozoberala pohľady z planét, ktoré sú spaľujúcou žiarou svojich hviezd zaplavované viac než Zem. Nie je to však v každej hviezdnej sústave. A ak to tak je, nemusí to byť vždy vinou viacerých sĺnk v sústave planéty. Existujú totiž končiny vesmíru, ktoré sú veľmi presvetlené.

Juno pri JupiteriJuno pri Jupiteri (2016-07-18)

Najväčšia planéta Slnečnej sústavy dostala po trinásťročnej pauze konečne návštevu, ktorá sa pri nej zdrží dlhšie. Od zániku sondy Galileo v roku 2003 ju totiž prišla pozrieť len kozmická sonda New Horizons, ktorá sa potom ponáhľala ďalej za svojím vzdialenejším cieľom. Juno sa však stala oficiálne druhou umelou družicou Jupitera.

Vega_-_star_in_LyraČo možno neviete o Lýre (2016-08-08)

Malé, ale pôvabné súhvezdie Lýry obsahuje nielen jednu z najjasnejších a najznámejších hviezd, ale aj jednu z najjasnejších a najznámejších planetárnych hmlovín. Veľkú pozornosť si však zasluhujú aj jeho viacnásobné hviezdne sústavy.

dym-z-rampyDve kozmické havárie v jeden deň (2016-09-12)

Prvý september 2016 sa stal čiernym dňom pre americký aj čínsky kozmický program. Katastrofa postihla americkú raketu Falcon 9 a čínsku Dlhý pochod 4C. K zraneniam nedošlo, škody sú len materiálne. Sonda OSIRIS-REx stojaca neďaleko miesta nehody tak pár dní nato mohla úspešne odštartovať.

rosetta_spacecraft_transparent_bgRosetta pristála na kométe (2016-10-07)

Po viac ako dvanástich rokoch sa skončila úspešná misia sondy Rosetta. Zariadenie nasledovalo svoj pristávací modul Philae v dosadnutí na povrch kométy 67/P Čurjumov-Gerasimenko. Stalo sa tak z dôvodu priveľkej vzdialenosti kométy od Slnka a primalého množstva energie pre sondu. V tomto článku si zhrnieme jej misiu.

m13_hercules_globular_clusterČo možno neviete o Herkulovi (2016-11-04)

Súhvezdie, do ktorého mieri rýchlosťou 19,5 km/s Slnečná sústava, vyniká záhadnými dvojhviezdami. Preslávila ho však najmä hviezdokopa, do ktorej bolo vyslané posolstvo mimozemšťanom.

mala-cinkaČo možno neviete o Perzeovi (2016-12-21)

Perzeus, podľa gréckej legendy nevlastný brat Herkula a Polluxa z Blížencov, je pekné, jasné súhvezdie jesennej oblohy. Možno ho nájsť pod plytšou časťou „W“ jeho mytologickej svokry – Kasiopeje.

James_Webb_Space_Telescope_2009_topNový veľký kozmický teleskop sa približuje k štartu (2017-01-23)

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba, známy pod skratkou JWST (James Webb Space Telescope), sa zvykne prezentovať ako náhrada slávneho Hubblovho kozmického ďalekohľadu. Nie je to však celkom pravda.

Čo možno neviete o Blížencoch (2017-02-16)

Blížencami, najvyššie položeným súhvezdím Zvieratníka, prechádza okrem ekliptiky aj Mliečna dráha. Nielen to sú však dôvody, pre ktoré v ňom nie je núdza o zaujímavé objekty. Význační sú aj množstvom pomerne jasných hviezd s vlastnými menami.

Cesty do kozmu: Fikcia verzus realita 1/3 (2017-03-23)

Ako videli lety do vesmíru autori fantastiky a aká bola skutočnosť? V čom sa realita líšila aj od predpokladov vyškolených odborníkov? Prvá časť trojdielneho seriálu o vývoji ľudských predstáv ohľadom dobývania kozmu.

Cesty do kozmu: Fikcia verzus realita 2/3 (2017-04-10)

Prvé kozmické lety sa menia na skutočnosť, celkom inú než tie najoptimistickejšie, ale aj najpesimistickejšie predstavy. Druhá časť trojdielneho seriálu o vývoji ľudských predstáv ohľadom dobývania kozmu.

Čo je medzi Saturnom a jeho prstencami? (2017-05-12)

Koncom apríla urobila sonda Cassini to, čo žiadna sonda pred ňou – preletela pomerne úzkou štrbinou medzi planétou Saturn a jej prstencami. Tento riskantný manéver sonda nielenže prežila, ale získala počas neho aj množstvo zaujímavých informácií.

Cesty do kozmu: Fikcia verzus realita 3/3 (2017-06-09)

Prvé ľudské pristátie na Mesiaci bolo činom, ktorý všeobecný optimizmus značne povzbudil. Konečne sa odohralo niečo, o čom ľudia snívali už oddávna, čomu by rozumeli aj naši predkovia s nedostatočnými znalosťami o podstate vesmíru: človek kráča po inom svete.

Juno po roku (2017-06-29)

Kozmická sonda Juno sa každých 53 dní dostáva do tesnej blízkosti najväčšej planéty slnečnej sústavy. Prvé objavy, ale ani problémy, na seba nenechali dlho čakať.

Obzrieme si Urán a Neptún lepšie? (2017-07-27)

Planéty slnečnej sústavy najprv kozmické sondy preskúmali len letmo, preletom okolo, neskôr podrobne z obežnej dráhy. Neplatí to iba pre od nás najvzdialenejšiu dvojicu planét – Urán a Neptún. Ich doterajší výskum totiž skončil preletom jedinej sondy. Zmení sa to za našich životov?

Čo možno neviete o Severnej korune (2017-08-28)

V pekne tvarovanej Severnej korune nenájdeme nijaké jasné hviezdokopy a hmloviny, ale zato je bohatá na neobyčajné premenné hviezdy. A sem nepatrí len známy prototyp R Coronae Borealis.

Kde odpočívajú americké raketoplány? (2017-09-18)

Lietali do vesmíru tridsať rokov. Pokiaľ práve neboli v kozme, väčšinou sa nachádzali v hangároch Orbiter Processing Facility na Kennedyho vesmírnom stredisku. Ako a kde spočívajú dnes, vo výslužbe?

Cassini: Záver jedinečnej misie (2017-09-29)

Nijaká sonda neobiehala vzdialenejšiu planétu ako Cassini, ktorý trinásť rokov krúžil okolo Saturna. Misia bola oproti pôvodnému plánu dvakrát predĺžená. Nedalo sa ju však predlžovať donekonečna – sonde dochádzalo palivo. Jeho posledné zvyšky preto riadiaci tím využil na to, aby Cassini naviedol do atmosféry obrej planéty.



Populárna veda


Napísať odpoveď

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.


 

© 2014 – 2017 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.