header image

 
 

Moje najzaujímavejšie kozmické lode

Toto je výbor mojich najprepracovanejších fiktívnych kozmických lodí z rozličných románov. Zoradené sú v poradí, v akom mi prichádzali na um, od najstaršej po najmladšiu.

Zaujímavé je, že hoci som žena, v mojich posádkach vždy prevažovali muži nad ženami. Muž bol tiež zakaždým v pozícii ich veliteľa. V polovici prípadov – na lodiach Eurydika a Tachyon – boli dokonca posádky čisto mužské.


Zdroj: Pixabay

  • Meno: Constitution
  • Dielo: Druhá planéta
  • Účel: Prvá medziplanetárna kozmická loď
  • Počet členov posádky: 5
  • Posádka: Americká
  • Veliteľ: John Crouch
  • Druh pohonu: Vodík + kyslík
  • Zdroj elektrickej energie: Solárne panely
  • Popis: Loď slúžiaca na prvý pilotovaný let z orbity Zeme na orbitu Venuše a naspäť. Na pristátie nie je uspôsobená, dosadnutie na Venušu zabezpečujú jej dva dvojmiestne pristávacie moduly Artemis a Apolón. Tie sa od nej na orbite Venuše odpoja, pristanú, odštartujú a opäť sa k nej pripoja. Constitution bola ako jediná z týchto lodí plne úspešná a dodržala aj plánovanú dĺžku misie. O jej vzhľade a stavbe sa ale v knihe toho nedozvedáme veľa.

Nákres centra kozmickej lode Eurydika vypracovaný pre román Čierna diera

  • Meno: Eurydika
  • Dielo: Čierna diera
  • Účel: Plánovaná prvá, v skutočnosti posledná ľudská medzihviezdna kozmická loď
  • Počet členov posádky: 8
  • Posádka: Medzinárodná (americko-rusko-nemecko-francúzska)
  • Veliteľ: Norton Paul Segin
  • Druh pohonu: Anihilačný (na medzihviezdne lety) + vodíkovo-kyslíkový (na atmosférické lety)
  • Zdroj elektrickej energie: Anihilácia
  • Popis: Najmodernejšia a najvyspelejšia z tu zmienených kozmických lodí. Prototyp určený na prelet červou dierou a medzihviezdne cesty. Postavila ju spoločnosť menom Fourth Dimension. Zachytáva a ovláda častice zápornej energie, využíva antigravitáciu na let a tiež na navodenie umelej gravitácie na palube (tým, že predmety antigravitačne odpudzuje od stropu). Extrémne preťaženie a radiáciu pri lete červou dierou pomáha zvládať i jej mimoriadne odolná konštrukcia s dvojitým plášťom, aktívnym chladením a absenciou okien (obraz zvrchu plášťa je elektronicky posielaný na obrazovky pod silným lodným pancierom). Anihiláciu a zápornú energiu riadi takzvané gravitačné jadro, ktoré je mnohými mechanizmami poistené proti extrémne nebezpečným únikom antihmoty. Eurydika je aerodynamicky tvarovaná, schopná samostatne štartovať a pristávať na planétach. Riadi sa z takzvanej Centrály. Nenesie zásoby jedla, počíta sa s tým, že posádka dlhšie lety trávi zmrazená, v tzv. kryohibernácii, a aj pri vedomí je vyživovaná iba vnútrožilovo.

Zdroj: Pixabay

  • Meno: Tachyon + kozmická loď
  • Dielo: Večnosť omylov
  • Účel: Prvý let na Bielu planétu
  • Počet členov posádky: 1 (2)
  • Posádka: Ruská (americko-ruská)
  • Veliteľ: Fiodor Andrejovič Poljakov
  • Druh pohonu: Asymetrický dimetylhydrazín + kyselina dusičná
  • Zdroj elektrickej energie: Akumulátor
  • Popis: Najmenšia a prítomnosti najbližšia zo zmienených kozmických lodí, napriek tomu sa vydáva do bezkonkurenčne najvzdialenejších končín. Umožňuje jej to predtým nepoznaná fyzikálna zákonitosť teleportácie cez zemskú ionosféru. Oproti Constitution a Eurydike predstavuje úplne iný variant prvého medziplanetárneho a súčasne aj prvého medzihviezdneho letu. Bezmenná loď je počas celého letu okrem záverečnej fázy spojená s raketou Tachyon. V konfigurácii s raketou vie na jedno natankovanie odštartovať, vystúpať do vysokých vrstiev zemskej atmosféry, pristáť, opäť odštartovať a znova vyletieť do vysokých vrstiev zemskej atmosféry, z ktorých vrcholový modul s pilotom pristane. Loď samotná je bez pohonu a orientácie, vyvažovaná len vlastnou hmotnosťou, tvarovaná na brzdenie v atmosfére a dosadajúca za pomoci padáku. V manévrovaní a pohone zostáva plne odkázaná na raketu Tachyon. Po umelej gravitácii ani chýru. Pilot sedí v malej kužeľovej kabínke na vrchole, pod ním je prístrojový úsek a pod ním adaptér spájajúci ho s raketou. Počet členov posádky sa z jediného pilota zvýši na dvoch celkom neplánovane. Takisto neplánovane sa táto misia predĺžila z jeden deň trvajúcej na omnoho dlhšiu.

Zdroj: Pixabay

  • Meno: Odyssey
  • Dielo: Úvod do teórie chaosu
  • Účel: Mikrogravitačné experimenty v bode L2 zemskej orbity
  • Počet členov posádky: 11
  • Posádka: Medzinárodná (americko-japonsko-švédska)
  • Veliteľ: Kevin Reevenhill
  • Druh pohonu: Hydrazín + oxid dusičitý
  • Zdroj elektrickej energie: Rýchly jadrový reaktor
  • Popis: Loď z nie príliš vzdialenej budúcnosti, ktorá zo všetkých zmienených prekonáva najmenšiu vzdialenosť. 112 metrov dlhá, slabo aerodynamicky tvarovaná, schopná samostatného pristátia na Zemi, nie však štartu. Mala zabezpečiť pracovný a životný priestor jedenásťčlennej posádke po dobu troch mesiacov s určitou rezervou. Veľmi silne chránená proti meteoritom a korpuskulárnemu kozmickému žiareniu, aktívne chránená voči kozmickým fotónom (ruší ich interferenciou), aby nenarúšali chod citlivých experimentov vo vnútri. Počas celého letu s výnimkou manévrovania v nej panuje bezváhový stav. Centrum jej riadenia je presklený kokpit.

 

Ďalšími významnými kozmickými loďami, o ktorých už ale nevieme dosť podrobností na takýto samostatný popis, sú: Orfeus (Čierna diera), Delaware (Čierna diera), Messenger (Len pre svoje deti), B-212-39K (Druhá planéta) a bezmenný Renzov bojový modul (Granátový vesmír).

Mohlo by vás zaujímať



Moja literárna tvorba


Napísať odpoveď

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.


 

© 2014 – 2017 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.