Prvýkrát publikované na slovenskej Wikipédii. Autori+ podľa množstva pridaného textu: Jana Plauchová ako Eryn Blaireová 53 %, Andrej-airliner 35 %, Stefi 5 %, Juloml 1 % (over si to).

Text je dostupný pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a GFDL.

Štart Atlantisu na misiu STS-127. Zdroj: NASA

Presun orbitera Atlantis z hangáru OPF do haly VAB. Zdroj: NASA

Prevoz raketoplánu Atlantis na štartovaciu rampu pri východe slnka. Zdroj: NASA/George Shelton

Atlantis (podľa označenia NASA pre orbitálne dopravné prostriedky OV-104) bol americký raketoplán, ktorý sa používal v programe Space Shuttle v rokoch 1985 až 2011.

Meno dostal jednak po bájnom svetadieli Atlantída, ale aj po prvej americkej oceánografickej lodi, dvojsťažňovej plachetnici, ktorú v období rokov 1830 – 1866 prevádzkovala Woods Hole Oceanographic Institution.

Ako štvrtý postavený raketoplán ťažil Atlantis zo skúseností, ktoré získali inžinieri NASA pri stavbe predchádzajúcich raketoplánov. Keď bol dokončený, vážil približne o 3000 kg menej než raketoplán Columbia, a jeho stavba zabrala len polovičný čas. Komponenty, ktoré neboli pri stavbe využité, sa neskôr použili pri stavbe piateho raketoplánu menom Endeavour.

Atlantis prvýkrát vyštartoval 3. októbra 1985 (vojenská misia STS-51-J) s piatimi astronautmi na palube, a na obežnej dráhe Zeme zotrval 4 dni. Bola to jedna z celkom piatich misií raketoplánu, ktoré mali tajné vojenské poslanie. Atlantis absolvoval najviac letov k ruskej kozmickej stanici Mir. Od roku 1995 uskutočnil celkovo sedem letov k Miru. V priebehu druhého letu bol k stanici pripojený spojovací modul, ktorý pri ďalších misiách umožnil uskutočňovať výmeny členov jej posádky.

Od novembra 1997 do júla 1999 prechádzal Atlantis rekonštrukciou, pri ktorej bolo uskutočnených okolo 165 modifikácií. Misie, ktoré odvtedy Atlantis uskutočnil, smerovali k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Výnimku tvorí let STS-125 z mája 2009, keď sa raketoplán Atlantis vydal na opravu Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu (HST), aby mu zabezpečil životnosť na množstvo ďalších rokov. Išlo o poslednú servisnú misiu k HST.

Atlantis mal podľa pôvodných plánov odísť do výslužby v roku 2008, avšak na konci roku 2007 bolo rozhodnuté o následných dodatočných dvoch výpravách k ISS – STS-129 a STS-132. Neskôr mu pridali ešte misiu STS-135. Atlantis absolvoval celkovo 33 letov. Z prevádzky bol definitívne vyradený 21. júla 2011, stal sa tak posledným americkým raketoplánom v doterajšej histórii.

Podobne ako u orbitera Endeavour, aj z Atlantisu po jeho vyradení vymontovali motory SSME a OMS pre ďalšie použitie pri kozmických letoch. Jeden z dvoch motorov OMS, motor s označením AJ-10-190, bol neskôr namontovaný do európskeho servisného modulu kozmickej lode Orion s menom Integrity. Tento motor 3. apríla 2026 po 53-ročnej pauze vrátil ľudí z nízkej obežnej dráhy Zeme na obežnú dráhu okolo Mesiaca počas misie Artemis II. Do vyslúžilého orbitera Atlantis boli pre účely jeho vystavenia na verejnosti namiesto chýbajúcich motorov namontované verné napodobeniny.

Atlantis je v súčasnosti vystavený v návštevníckom centre na Kennedyho vesmírnom stredisku. Má hangár zvonka jasne označeným jeho menom. Atlantis je podopretý v bodoch minulého pripojenia ET a je naklonený nabok. Vytvára tak dojem letu vo vesmíre, čo umocňuje tiež – ako u jediného vystaveného raketoplánu – jeho otvorený nákladový priestor. Má vytiahnuté aj manipulačné rameno. Pred hangárom s Atlantisom sa nachádza zostava nádrže ET s motormi SRB v životnej veľkosti. Na rozdiel od orbitera však ide len o atrapy.

• STS-51-J Prvý let orbitera Atlantis, vypustenie dvojice komunikačných družíc
• STS-61-B Vypustenie trojice komunikačných družíc Satcom KU-2, Morelos-B, Aussat-2, výstup do otvoreného priestoru
• STS-27 Vojenský let raketoplánu, vypustenie družice Lacrosse
• STS-30 Vypustenie medziplanetárnej sondy Magellan, ktorá skúmala Venušu
• STS-34 Vypustenie medziplanetárnej sondy Galileo, ktorá sa vydala na cestu k Jupiteru
• STS-36 Vojenský let raketoplánu, vypustenie fotoprieskumnej družice
• STS-38 Vojenský let raketoplánu, vypustenie družice včasnej výstrahy DSP
• STS-37 Vypustenie observatória pre sledovanie v spektre gama žiarenia – Compton GRO
• STS-43 Vypustenie komunikačnej družice TDRS-5
• STS-44 Vojenský let raketoplánu, vypustenie družice včasnej výstrahy DSP
• STS-45 Let venovaný prieskumu zemskej atmosféry pomocou súboru prístrojov ATLAS-01
• STS-46 Vypustenie samostatnej družice Eureca-1 a pokus s družicou TSS-1
• STS-66 Let venovaný prieskumu zemskej atmosféry pomocou súboru prístrojov ATLAS-03
• STS-71 Prvé stretnutie raketoplánu s ruskou vesmírnou stanicou Mir. Pôvodnú posádku Miru vystriedala nová
• STS-74 Druhé stretnutie raketoplánu s Mirom a pripojenie modulu DM. Atlantis absolvoval 7 z deviatich stretnutí raketoplánu s Mirom
• STS-76 Tretí let raketoplánu na ruskú vesmírnu stanicu Mir, privezenie astronautky Shannon Lucidovej
• STS-79 Štvrtý let raketoplánu na ruskú vesmírnu stanicu Mir. Shannon Lucidová sa vrátila na Zem a jej miesto zaujal John Blaha
• STS-81 Piaty let raketoplánu na ruskú vesmírnu stanicu Mir. John Blaha sa vrátil na Zem a jeho miesto zaujal Jerry Linenger
• STS-84 Šiesty let raketoplánu na ruskú vesmírnu stanicu Mir. Jerry Linenger sa vrátil na Zem a jeho miesto zaujal Michael Foale
• STS-86 Siedmy let raketoplánu na ruskú vesmírnu stanicu Mir. Michael Foale sa vrátil na Zem a jeho miesto zaujal David Wolf
• STS-101 Tretí let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, zásobovacia a údržbárska misia
• STS-106 Štvrtý let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, aktivácia ruského modulu Zvezda
• STS-98 Siedmy let na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS a pripojenie modulu Destiny k stanici
• STS-104 Desiaty let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, vypustenie prechodovej komory pre výstup do otvoreného priestoru Quest
• STS-110 Trinásty let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, vynesenie nosníka ITS S0
• STS-112 Pätnásty let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, vynesenie nosníka ITS S1
• STS-115 Sedemnásty let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, inštalácia nových solárnych panelov
• STS-117 Let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, inštalácia nových solárnych panelov, výmena člena posádky
• STS-122 Dopravenie európskeho výskumného modulu na vesmírnu stanicu ISS, výmena člena posádky (Daniel Tani sa vrátil na Zem a jeho miesto zaujal Léopold Eyharts)
• STS-125 Piata servisná misia k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu
• STS-129 Zásobovacia a údržbárska misia k Medzinárodnej vesmírnej stanici, návrat členky dlhodobej posádky Nicole Stottovej na Zem
• STS-132 Dopravenie ruského modulu Rassvet na vesmírnu stanicu ISS
• STS-135 Doprava zásob a vybavenia na vesmírnu stanicu ISS. Posledná misia v programe Space Shuttle.

Raketoplán Atlantis je dôležitým prvkom v mojom prvom napísanom sci-fi románe Príbeh Padajúcich Hviezd. Jedna dejová línia románu sa odohráva priamo na jeho palube počas fiktívnej misie v roku 1999 s laboratóriom Spacelab.

Mohlo by vás zaujímať

• Zaujímavosti o raketoplánoch
• Družicový stupeň raketoplánu
• Raketoplány od prvej predstavy k prvému pristátiu
• Prvý raketoplán pristál – a čo bolo ďalej? (STS-2)
• STS-3: Ani do tretice všetko dobré
• STS-51-L (Havária raketoplánu Challenger)
• STS-31
• STS-61
• STS-82
• STS-103
• STS-107
• STS-109
• STS-114
• STS-118
• STS-120